Elektrochémia
Elektrochémia je odbor chémie, ktorý skúma procesy prebiehajúce na rozhraní elektród (kovových alebo polokovových, príp. grafitových) a elektrolytu.
Dôležité oblasti elektrochémie[upraviť | upraviť zdroj]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Počiatky elektrochémie spadajú do 16. storočia. Okolo roku 1550 Angličan Wiliam Gilbert experimentoval s magnetizmom a elektrinou. Vďaka jeho práci býva označovaný ako otec magnetizmu. Objavil niekoľko metód výroby magnetov.
V roku 1663 zostrojil nemecký fyzik Otto von Guericke prvý elektrický generátor, ktorý na výrobu elektriny využíval trenie.
V roku 1800 anglickí chemici Wiliam Nicholson a Johann Ritter elektrolyticky rozložili vodu na vodík a kyslík.
V roku 1832 Michael Faraday formuloval dva základné elektrochemické zákony, ktoré sú založené na jeho experimentoch.
V roku 1886 Paul Héroult a Charles Martin Hall vyvinuli elektrolytickú metódu pre získanie hliníka z bauxitu. Metóda bola založená na princípoch opísaných Faradayom.
V roku 1937 zostrojil Arne Tiselius prvú sofistikovanú elektroforetickú aparatúru a roku 1948 získal Nobelovu cenu za jeho prácu v oblasti elektroforézy proteínov.
V roku 1949 bola založená International Society of Electrochemistry (Medzinárodná elektrochemická spoločnosť).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrochémia
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrochemie na českej Wikipédii.