Európska zelená dohoda

Vývoj emisií CO₂ v Európskej únii.

Emisie CO₂ na obyvateľa v Európskej únii.

Európska zelená dohoda schválená v roku 2020 je súborom politických iniciatív Európskej komisie, ktorých hlavným cieľom je dosiahnuť, aby Európska únia (EÚ) bola v roku 2050 klimaticky neutrálna. V pláne je preskúmať každý existujúci zákon z hľadiska jeho klimatických zásluh a tiež zaviesť nové legislatívne predpisy týkajúce sa obehového hospodárstva, renovácie budov, biodiverzity, poľnohospodárstva a inovácií.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska zelená dohoda bude pre Európu „momentom človeka na Mesiaci“. Dňa 13. decembra 2019 Európska rada rozhodla pokračovať v tomto pláne s možnosťou výnimky pre Poľsko (vzhľadom na jeho energetickú závislosť od uhlia). Európsky parlament 15. januára 2020 hlasoval za podporu dohody s požiadavkami na vyššie ambície. O rok neskôr bol prijatý Európsky klimatický zákon, ktorý uzákonil, že emisie skleníkových plynov by mali byť v roku 2030 o 55 % nižšie v porovnaní s rokom 1990. V júli 2021 Európska komisia vydala legislatívny balík „Fit for 55“ ako súčasť Európskej zelenej dohody. Ide o rozsiahly súbor navrhovaných legislatív, ktoré podrobne popisujú, ako EÚ plánuje dosiahnuť tento cieľ. Tento balík napríklad obsahuje dôležité usmernenie pre budúcnosť automobilového priemyslu: všetky nové autá registrované v EÚ musia byť od roku 2035 vozidlami s nulovými emisiami.

Zelená dohoda takisto prináša opatrenia na zabezpečenie toho, aby krajiny, ktoré už sú závislé na fosílnych palivách, nezaostávali pri prechode na obnoviteľnú energiu. Členské štáty Európskej únie chcú do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % oproti úrovni z roku 1990 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

S balíkom „Fit for 55“ sú politiky Únie teraz v súlade s cieľom na rok 2030 stanoveným v Európskom klimatickom zákone. Podľa poslednej „Správy o progrese“ (v angličtine Progress Report 2023) Európskej komisie z roku 2023 stále existuje priestor na ďalšie zlepšenia konzistencie politík EÚ s klimatickými cieľmi.

V roku 2019 Ursula von der Leyenová vymenovala Fransa Timmermansa za výkonného podpredsedu Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu. V roku 2023 ho nahradil Maroš Šefčovič.

Európsky klimatický pakt

Európsky klimatický pakt je iniciatíva Európskej komisie, ktorá podporuje implementáciu Európskej zelenej dohody. Ide o hnutie zamerané na vybudovanie zelenšej Európy, ktoré poskytuje platformu na vzájomnú prácu a učenie sa, vývoj riešení a dosahovanie skutočných zmien.

Pakt poskytuje ľuďom, komunitám a organizáciám príležitosti participovať na opatreniach v oblasti klímy a životného prostredia v celej Európe. Podpísaním paktu sa európske zainteresované strany zaväzujú prijať konkrétne kroky v oblasti klímy a životného prostredia spôsobom, ktorý možno merať a/alebo sledovať. Zapojenie sa do Paktu poskytuje organizáciám možnosť zdieľať svoj postup v procese prechodu so svojimi kolegami a spolupracovať s inými aktérmi na dosiahnutí spoločných cieľov.

Ciele

Hlavným cieľom Európskej zelenej dohody je, aby sa EÚ do roku 2050 stala prvým „klimaticky neutrálnym blokom“ na svete. Jej stanovené ciele zasahujú do mnohých odvetví vrátane stavebníctva, biodiverzity, energetiky, dopravy a potravinárstva.

Plán zahŕňa potenciálne uhlíkové tarify pre krajiny, ktoré neznižujú emisie skleníkových plynov rovnakým tempom. Systém na dosiahnutie tohto cieľa sa nazýva Mechanizmus nastavenia uhlíkových hraníc (CBAM), ktorý stanovuje spravodlivú cenu za uhlík emitovaný počas výroby tovarov, ktoré vstupujú do EÚ. Európska zelená dohoda rovnako zahŕňa:

• akčný plán obehového hospodárstva, Plán je zameraný na celý životný cyklus produktov s cieľom ovplyvniť spôsob, akým sú produkty navrhované. Zároveň podporuje procesy obehového hospodárstva a podnecuje udržateľnú spotrebu. Okrem toho chce zabezpečiť, aby sa zdroje využívali čo najdlhšie a predchádzať vzniku odpadu.
• preskúmanie a možnú revíziu (v prípade potreby) všetkých relevantných nástrojov politiky v oblasti klímy vrátane Systému obchodovania s emisiami,
• stratégiu „Z farmy na vidličku“ (v angličtine Farm to Fork) spolu so zmenou zamerania od dodržiavania pravidiel k výkonu (ktorá bude odmeňovať farmárov za riadenie a ukladanie uhlíka v pôde, lepšie hospodárenie so živinami, znižovanie emisií,...),
• revíziu Smernice o zdaňovaní energie, ktorá sa podrobne zaoberá dotáciami na fosílne palivá a daňovými výnimkami (letecká doprava, lodná doprava),
• stratégiu udržateľnej a inteligentnej mobility a
• lesnú stratégiu EÚ. Hlavným cieľom tejto oblasti bude efektívne zalesňovanie a ochrana a obnova lesov v Európe.

Plán sa tiež opiera o iniciatívu Horizont Európa, aby zohrával kľúčovú úlohu pri využívaní národných verejných a súkromných investícií. Prostredníctvom partnerstiev s priemyslom a členskými štátmi bude podporovať výskum a inovácie v oblasti dopravných technológií ako sú batérie, čistý vodík, nízkouhlíková výroba ocele, obehové biosektory a zastavané prostredie.

EÚ plánuje financovať politiky stanovené v Zelenej dohode prostredníctvom investičného plánu – InvestEU, ktorý predpokladá najmenej 1 biliónov eur investícií. Navyše, aby EÚ dosiahla svoje ciele ustanovené v dohode, odhaduje sa, že do roku 2030 bude na investície potrebných približne 260 miliárd eur ročne.

Podľa Správy o progrese Európskej komisie z roku 2023 EÚ postupne znižuje emisie skleníkových plynov. V roku 2022 klesli emisie EÚ o 3 % oproti roku 2021, čím sa vrátili k svojmu tridsať ročnému klesajúcemu trendu. Ten bol totiž prerušený pandémiou ochorenia COVID-19 a s ňou spojenými opatreniami, ktoré v roku 2020 spôsobili bezprecedentný pokles emisií, nasledovaný výrazným oživením v roku 2021. EÚ tak v roku 2022 dosiahla celkové zníženie emisií o 32,5 % v porovnaní s rokom 1990. Správa tiež zdôrazňuje, že na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ a pre efektívny boj proti klimatickým zmenám musí byť tempo znižovania emisií výrazne rýchlejšie.

Podľa Správy o emisnej medzere za rok 2023, vyhotovenej Programom OSN pre životné prostredie, aby sme zabránili globálnemu otepleniu o 2 °C, musia emisie skleníkových plynov do roku 2030 klesnúť o 28 %. Ak však chceme predísť globálnemu otepleniu o 1,5 °C, emisie musia klesnúť ešte o 42 %.

Oblasti politiky

Čistá energia

Na dosiahnutie „nulových čistých emisií skleníkových plynov“ musí EÚ dekarbonizovať svoj energetický systém. Príslušná energetická smernica je pripravená na prehodnotenie a prípadné úpravy v prípade identifikácie problematických oblastí. V roku 2023 mali členské štáty aktualizovať svoje klimatické a národné energetické plány s cieľom zosúladiť ich s klimatickým cieľom EÚ pre rok 2030. Následne Komisia zverejnila svoje celoeurópske hodnotenie návrhov spolu s individuálnymi hodnoteniami a odporúčaniami pre členské štáty. Medzi kľúčové zásady energetickej smernice patria:

• „uprednostňovať energetickú účinnosť“,
• „rozvinúť energetický sektor založený prevažne na obnoviteľných zdrojoch“,
• zabezpečiť cenovo dostupné dodávky energie EÚ
• a mať „plne integrovaný, prepojený a digitalizovaný energetický trh EÚ“.

V roku 2020 Európska komisia predstavila Stratégiu EÚ pre integráciu energetického systému ako súčasť Európskej zelenej dohody s cieľom podporiť integráciu sektorov. Stratégia prináša opatrenia na podporu priamej elektrifikácie a vývoja čistých palív vrátane vodíka. So zámerom podporiť naplnenie tejto stratégie bola zriadená Európska aliancia pre čistý vodík, ktorej úlohou je budovať investičný potenciál na zvýšenie produkcie a dopytu po čistom vodíku.

Udržateľný priemysel

V marci 2020 Európska komisia predstavila priemyselnú stratégiu, ktorá má zabezpečiť prechod k zelenému, digitálnemu a odolnému hospodárstvu EÚ. Kľúčovým cieľom tejto stratégie je podporovať vývoj nových trhov pre klimaticky neutrálne a obehové produkty. Rovnako nevyhnutná je dekarbonizácia a modernizácia energeticky náročných priemyselných odvetví, akými sú oceliarsky a cementársky priemysel. V rámci priemyselnej stratégie je predložená aj politika udržateľných produktov, ktorej hlavnou úlohou je uprednostňovať redukciu a opätovné využitie materiálov pred ich recykláciou.

Európska komisia tiež zastáva názor, že EÚ by mala zastaviť vyvážanie svojho odpadu mimo EÚ, a preto sa v roku 2019 zaviazala, že prepracuje pravidlá týkajúce sa prepravy odpadov a nelegálnych vývozov. V novembri 2023 sa Európska komisia a Európsky parlament dohodli na zákaze vývozu plastového odpadu do krajín mimo skupiny OECD s platnosťou od polovice roku 2026. Komisia tiež navrhuje revíziu pravidiel o vozidlách po dobe životnosti s cieľom podporiť obehové obchodné modely.

Stavebníctvo a renovácia

Pred rokom 1970 bola postavená takmer polovica všetkých obytných budov v EÚ, pričom sa vtedy nezohľadňovalo množstvo energie spotrebovanej materiálmi. Rovnako sa nebrali do úvahy žiadne normy. Vzhľadom na súčasné tempo renovácií by dosiahnutie vysoko energeticky účinného a dekarbonizovaného stavebného fondu mohlo trvať viac ako storočie. Jedným z hlavných cieľov Európskej zelenej dohody je „najmenej zdvojnásobiť alebo dokonca strojnásobiť“ súčasnú mieru renovácie, ktorá momentálne predstavuje približne 1%. Okrem obnovy sú potrebné investície, ktoré umožnia vývoj nových efektívnych a ekologicky šetrných štruktúr.

Plán sa preto zameriava na podporu využívania energeticky účinných stavebných metód, ako sú budovy odolné voči klimatickým vplyvom, zvyšovanie digitalizácie a presadzovanie pravidiel týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov. Renovácie sociálneho bývania sa tiež uskutoční so zámerom zníženia nákladov na energiu pre finančne znevýhodnených ľudí.

Metódy ekologického poľnohospodárstva, ktoré sa majú použiť v reakcii na stratégiu „Z farmy na vidličku“.

Z farmy na vidličku

Stratégia „Z farmy na vidličku“ sa zaoberá otázkou udržateľnosti potravín a poskytovaním podpory výrobcom, teda poľnohospodárom a rybárom. Kľúčovým cieľom stratégie je zmeniť spôsob, akým sú potraviny vyrábané, prepravované a konzumované. Je však nevyhnutné, aby nové procesy neovplyvnili dostupnosť a kvalitu tovarov. Medzi špecifické ciele patrí zníženie používania chemických pesticídov a zvýšenie dostupnosti zdravej výživy. Stratégia tiež plánuje poskytovať spotrebiteľom bližšie informácie o pôvode, nutričných hodnotách a environmentálnej stope jednotlivých potravín. Stratégia zahŕňa nasledujúce ciele:

• Dosiahnuť, že do roku 2030 bude 25 % poľnohospodárstva EÚ ekologické.
• Do roku 2030 znížiť používanie pesticídov o 50 %.
• Zredukovať používanie hnojív o 20 % do roku 2030.
• Znížiť vyčerpanie živín aspoň o 50 %.
• Do roku 2030 znížiť používanie antimikrobiálnych látok v poľnohospodárstve a antimikrobiálnych látok v akvakultúre o 50 %.
• Vytvoriť udržateľné označovanie potravín.
• Znížiť plytvanie potravinami o 50 % do roku 2030.
• Venovať výskumu a inováciám týkajúcim sa tejto problematiky 10 miliárd eur.

Odstránenie znečistenia

Európska komisia v rámci Európskej zelenej dohody prijala aj „Akčný plán nulového znečistenia“, ktorého cieľom je predchádzať znečisťovaniu vzduchu, vody a pôdy. Európska komisia chce preskúmať, či normy kvality vzduchu sú v súlade s pokynmi Svetovej zdravotníckej organizácie. Prostredníctvom stratégie pre udržateľnosť chemikálií a pre netoxické prostredie chce chrániť občanov pred nebezpečnými chemikáliami. Zatiaľ čo stratégia „Z farmy na vidličku“ pomáha redukovať znečisťovanie nadbytočnými živinami. Politiky v oblasti vodného hospodárstva sa pre naplnenie tohto cieľa snažia znížiť škodlivé znečistenie spôsobené mikroplastmi a farmaceutickými látkami.

Udržateľná mobilita

Zníženie emisií z dopravy je ďalšou cieľovou oblasťou v rámci Európskej zelenej dohody. Zelená dohoda sa v rámci stratégie „Udržateľnej mobility“ zaväzuje k 90 % zníženiu týchto emisií do roku 2050. Táto stratégia chce zvýšiť zásobovanie alternatívnymi palivami. Vzhľadom na to, že do roku 2025 sa na európskych cestách očakáva 13 miliónov vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, bude potrebná inštalácia približne 1 milióna verejných nabíjacích a tankovacích staníc. Využitie automatizovanej mobility a inteligentných systémov riadenia dopravy prinesie efektívnejšiu a čistejšiu dopravu. Rovnako sa budú rozvíjať inteligentné aplikácie na vnímanie mobility ako služby. Železničné alebo vodné cesty sa stanú preferovanými trasami prepravy tovarov. V rámci plánu „Jednotné európske nebo“ sa predpokladá výrazne zníženie emisií leteckej dopravy. Zelená dohoda sa okrem emisií bude venovať aj mestským dopravným zápcham a zlepšeniu verejnej dopravy.

Biodiverzita

Ochrana biodiverzity v EÚ.

Stratégia biodiverzity EÚ na rok 2030 je komplexný, ambiciózny a dlhodobý plán na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. Obnova postihnutých ekosystémov sa uskutoční prostredníctvom implementácie metód ekologického poľnohospodárstva, podpory procesov opeľovania, obnovy voľne tečúcich riek, zníženia množstva pesticídov a obnovy lesov. EÚ chce chrániť 30 % pôdy a 30 % mora a zároveň zaviesť prísnejšie opatrenia na ochranu nových a starých lesov. Ich zámerom je obnova ekosystémov a ich biologických úrovní.Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, na margo stratégie biodiverzity EÚ uviedla: „Uzdravenie prírody je kľúčom k nášmu fyzickému aj duševnému blahobytu a je spojencom v boji proti klimatickej zmene a vypuknutiam ochorení. Je to v srdci našej stratégie rastu, Európskej zelenej dohody, a je súčasťou Európskej obnovy, ktorá dáva planéte viac, než jej berie“. Stratégia biodiverzity EÚ zahŕňa tieto ciele:

• Chrániť 30 % morského územia a 30 % pevninského územia, najmä primárne lesy a staré lesy.
• Vysadiť 3 miliardy stromov do roku 2030.
• Obnoviť aspoň 25 000 kilometrov riek, aby sa stali voľne tečúcimi.
• Do roku 2030 znížiť používanie pesticídov o 50 %.
• Zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva.
• Zvýšiť biodiverzitu v poľnohospodárstve.
• Zvrátiť úbytok opeľovačov.
• Venovať 20 miliárd € ročne na túto problematiku a zahrnúť ju do podnikateľskej praxe. V júli 2023 Európsky parlament prijal verziu zákona o obnove prírody, ktorej cieľom je obnoviť prírodu na 20 % územia EÚ do roku 2030.

Motivácia

Hlavným cieľom Európskej zelenej dohody je stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050. Plán bol vytvorený v reakcii na environmentálne problémy. Nasledujúce body poukazujú na problémy súvisiace s klímou v rámci Európskej únie:

• 96 % obyvateľov EÚ bolo v roku 2020 vystavených nadmerným koncentráciám jemných častíc vo vzduchu, čo viedlo k 238 000 predčasným úmrtiam.
• Nedostatok vody v EÚ postihuje rôzne ekonomické aktivity, ako je poľnohospodárstvo, akvakultúra, cestovný ruch, chladenie elektrární a nákladná preprava po riekach.
• Európania sa čoraz častejšie stretávajú s vlnami horúčav (európska najsmrteľnejšia vlna horúčav z roku 2019 si vyžiadala 2500 obetí).
• Zmena klímy predstavuje riziká pre bezpečnosť potravín, zhoršuje existujúce sociálne nerovnosti a ohrozuje kultúrne dedičstvo.
• Ekonomické straty z čoraz častejších extrémnych udalostí súvisiacich so zmenou klímy sa zvyšujú. V EÚ tieto straty už dosahujú priemerne viac ako 50 miliárd eur ročne.
• Viac ako 75 % emisií skleníkových plynov súvisí s výrobou a spotrebou energie v rámci EÚ.
• Štúdie ukázali, že od roku 1970 do roku 2017 sa svetová ročná ťažba zdrojov strojnásobila. Tento proces je zodpovedný za 90 % všetkých strát biodiverzity.
• Za 20 % emisií EÚ je zodpovedná priemyselná činnosť.
• V rámci Európskej únie sa vyhodí 20 % potravín, zatiaľ čo 36 miliónov obyvateľov nedokáže mať kvalitné jedlo každý druhý deň.
• Cestná doprava v roku 2017 zodpovedala za 71,7 % z celkových emisií z dopravy v rámci EÚ.
• Celosvetová populácia divokých druhov za posledných 40 rokov klesla o 60 %.
• V rámci EÚ závisí od prírody a jej zdrojov 40 biliónov €.

Časová os

• 11. december 2019: predstavenie Európskej zelenej dohody.
• 14. január 2020: predstavenie investičného plánu Európskej zelenej dohody a mechanizmu spravodlivého prechodu.
• 4. marec 2020: návrh Európskeho klimatického zákona, ktorý má zabezpečiť klimaticky neutrálnu Európsku úniu do roku 2050. Uskutočnenie verejnej konzultácie o Európskom klimatickom pakte (v súvislosti so zbližovaním regiónov, miestnych komunít, občianskej spoločnosti, podnikov a škôl).
• 10. marec 2020: prijatie Európskej priemyselnej stratégie
• 11. marec 2020: predloženie návrhu akčného plánu obehového hospodárstva, ktorý sa zameral na trvalo udržateľné využívanie zdrojov.
• 20. máj 2020: predstavenie „Stratégie z farmy na vidličku“ s cieľom zvýšiť udržateľnosť potravinových systémov. Predstavenie Stratégie biodiverzity EÚ do roku 2030, ktorá sa zameriava na ochranu krehkých prírodných zdrojov.
• 8. júl 2020: prijatie stratégií EÚ pre integráciu energetického systému a vodíka s cieľom pripraviť cestu k plne dekarbonizovanému, efektívnejšiemu a prepojenému energetickému sektoru.
• 17. september 2020: predstavenie klimatického cieľového plánu do roku 2030.
• 9. december 2020: spustenie Európskeho klimatického paktu.
• 14. júl 2021: doručenie Európskej zelenej dohody.
• 12. máj 2021: Akčný plán nulového znečistenia
• 22. apríl 2022: Európska komisia sa pridáva k Európskemu klimatickému paktu a zaväzuje sa, že do roku 2030 budú jej aktivity klimaticky neutrálne.
• 18. december 2022: EÚ sa dohodla na posilnení a rozšírení systému obchodovania s emisiami.
• 28. marec 2023: dohodnutie nového ambiciózneho zákona na nasadenie dostatočnej infraštruktúry pre alternatívne palivá
• 25. apríl 2023: 'Fit for 55': Rada prijíma kľúčové legislatívne akty realizujúce ciele klimatických zmien na rok 2030.
• 13. júl 2023: Predstavenie iniciatívy na zlepšenie cirkularity automobilového sektora, ktorá pokrýva dizajn, výrobu a likvidáciu vozidiel.
• 1. október 2023: do platnosti vstupuje prechodná fáza Mechanizmu nastavenie uhlíkových hraníc (CBAM).
• 9. október 2023: balík opatrení 'Fit for 55' je kompletný. EÚ má právne záväzné klimatické ciele zahŕňajúce všetky kľúčové sektory ekonomiky.
• 6. február 2024: Komisia prijíma stratégiu EÚ pre správu uhlíka v priemysle, ktorá stanovuje spôsoby udržateľného zachytávania, skladovania a využívania CO₂.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European Green Deal na anglickej Wikipédii.