Ezio Auditore

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ezio Auditore da Firenze
fiktívna postava, asasín
Ezio Auditore, cosplay
Ezio Auditore, cosplay
Štát pôsob.talianske mestské štáty, Pápežský štát, Osmanská ríša a i.
Narodenie24. jún 1459
Florencia
Úmrtie30. november 1524 (65 rokov)
Florencia
Národnosťtalianska
Známy vďakafiktívna postava hernej a knižnej série Assassin's Creed
Profesiaasasín, veľmajster rádu asasínov
RodičiaGiovanni Auditore, Maria Auditorová
PríbuzníMario Auditore (strýko)
SúrodenciFederico Auditore (starší brat), Petruccio Auditore (mladší brat), Claudia Auditorová
ManželkaSofia Sartorová
PartnerkaCristina Vespucciová, Caterina Sforzová a i.
DetiFlavia, Marcello
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ezio Auditore

Ezio Auditore alebo celým menom Ezio Auditore da Firenze (* 24. jún 1459, Florencia – † 30. november 1524, Florencia) je fiktívna postava hernej a knižnej série Assassin's Creed. Pôvodom florentský patricij, syn bankára, neskôr člen a veľmajster rádu asasínov bojujúceho proti svetovej nadvláde templárov reprezentovanými často rôznymi historickými osobami (napr. Borgiovci).[1] Postava bola kritikmi prijatá spravidla veľmi pozitívne a získala viacero ocenení[2].

Výskyt v sérii[upraviť | upraviť zdroj]

Ako jedinej postave hernej série Assassin's Creed mu bolo venovaných viacero dielov. Ezio bol ústrednou postavou herných dielov:

Okrem toho sa v menšej miere vyskytoval aj v iných dieloch série a v niektorých ďalších videohrách ako Soulcalibur V či For Honor.[3][4] Záverom jeho života sa zaoberal krátky animovaný film Assassin's Creed: Embers, vyskytol sa tiež vo filme Assassin's Creed: Lineage.

Eziov príbeh bol, podobne ako iné časti série, spísaný Oliverom Bowdenom vo forme kníh vydaných vydavateľstvom Penguin Books.[5] Knihy boli preložené do viacerých jazykov vrátane češtiny.

  • Assassin's Creed: Renaissance (2009; v češtine ako Assassin's Creed: Renesance, 2010)
  • Assassin's Creed: Brotherhood (2010; v češtine ako Assassin's Creed: Bratrstvo, 2011)
  • Assassin's Creed: Revelation (2011; v češtine ako: Assassin's Creed: Odhalení, 2013).

Eziov príbeh[upraviť | upraviť zdroj]

Ezio je predkom Desmonda Milesa, protagonistu raných príbehov série Assassin's Creed. Desmond Miles prežíva Eziov život prostredníctvom zariadenia Animus, ktoré odomyká skryté spomienky vo vnútri jeho DNA.[6]:195

Assassin's Creed II[upraviť | upraviť zdroj]

Ezio sa narodil na sviatok svätého Jána Krstiteľa, patróna mesta Florencia, do rodiny Auditoreovcov. Jeho otcom bol florentský bankár Giovanni Auditore, člen rádu asasínov. Jeho matka Maria bola ženou v domácnosti a známou mecenáškou umenia.[1] Zoznámila Ezia s Leonardom da Vinchim, ktorý bol jednou z mnohých historických postáv v sérii Assassin's Creed. Ezio mal troch súrodencov: sestru Claudiu a bratov Federica a Petruccia.

Séria Ezia spočiatku vykresľuje ako mladého, pekného a horkokrvného mestského šľachtica, ktorý vykonáva drobné služby pre svojho otca a zároveň žije svoj vlastný, privilegovaný život. V pouličných bitkách súperí s gangom klanu Pazziovcov na čele s Eziovým rivalom Vierim a užíva si spolu so svojim bratom a priateľmi mladosť. Miluje Cristinu Vespucciovú a jeho život nemožno rozlíšiť od života iného florentského mešťana.[1]

Zmena v Eziovom živote nastala po nečakanom zatknutí celej jeho rodiny. Ezio sa zachránil len vďaka tomu, že vybavoval pochôdzku pre svojho otca. Ako dobrý lezec, vyliezol Ezio na vežu Pallazo della Signoria, kde navštívil zatknutého otca. V poslednom rozhovore mu otec dal pokyny o tajnom úkryte v rodinnom dome, v ktorom Ezio objavil otcovu asasínsku výzbroj i dokumenty potvrdzujúce sprisahanie proti jeho rodine. Spoliehajúc sa na otcovho starého priateľa Uberta Albertiho, odovzdal mu Ezio materiály, ktoré mohli dokázať nevinu jeho rodiny. Na druhý deň však Ezia čakala zrada a verejná poprava jeho otca a bratov. Sám Ezio sa zachránil len útekom. S pomocou mestských kurtizán sa vyškolil v niektorých zručnostiach vrahov a zavraždil Uberta Albertiho. Spolu so sestrou a matkou následne odišiel žiť na rodinné sídlo v Monteriggioni. Po ceste boli síce prepadnutí Vierim de Pazzi, boli však zachránení Eziovým strýkom Mariom.[7]

Mario synovca ďalej v príbehu vycvičil v boji a zoznámil ho s asasínskym prostredím. Ezio naďalej túžil po pomste, chcel však tiež odísť do Španielska. Odmietol preto rodinné dedičstvo. Nakoniec sa však pridá k ťaženiu proti Pazziovcom, ktorí stáli za spiknutím proti jeho rodine. V San Gimignano zavraždí svojho rivala Vieriho a po odhalení širšieho sprisahania na čele s Rodrigom Borgiom vstupuje do boja proti nim.[1][6]

V rámci príbehu prejde Eziov charakter zásadným vývojom. Spočiatku nerozvážny mladík prechádza nepokojným štádiom pomsty k boju za vyššie ciele a ideály. Učí sa zároveň úcte voči životu a smrti. Každú výraznejšiu zavraždenú osobu v príbehu pred smrťou vyprevadí do posmrtného života. Potom, čo jeho obeť zomrie, snaží sa povedať nejakú hlbokú myšlienku s legendárnou hernou frázou „Requiescat in pace“ na konci. „Vizuálna stránka scény, kde Ezio drží obeť v náručí, veľmi pripomína pietu, archetypálnu pózu, v ktorej Panna Mária smúti nad mŕtvym telom Ježiša“[6].

Počas uskutočňovania svojej pomsty sa Ezio zapletie do politických bojov v Taliansku. Bráni rod Mediciovcov pred sprisahaním Pazziovcov, spriatelí sa s „prvou dámou Itálie“ Caterinou Sforzovou, ktorej pomáha proti bratom Orsiniovcom a aktívne zasahuje do benátskej politiky. Po dlhých peripetiách sa konečne dostáva k Rodrigovi Borgiovi, mužovi, ktorý bol zodpovedný za smrť jeho otca a bratov.[1] Rodrigo, vodca templárov sa v príbehu hrdo vyhlásil za proroka a pustil sa spolu so svojimi prisluhovačmi s Eziom do súboja. Vo vypätej situácii prišli Eziovi na pomoc členovia asasínskeho rádu, ktorým sa podarilo presilu prekonať. Hlavný protivník Rodrigo síce z boja utiekol však, asasínom sa však do rúk dostal legendárny predmet, úlomok (jablko) raja. Ezio bol slávnostne prijatý do rádu, kde sa spoznal s ďalšou historickou osobou v príbehu: s Niccolom Machavellim.

Templári sa následne pokúsili mocný artefakt od Ezia znovu získať, boli však neúspešní. Mocné rajské jablka ale od omráčeného Ezia získal mních Girolamo Savonarola, ktorý následne vo Florencii rozpútal náboženský teror. Eziovi sa nakoniec podarilo Savonarolu poraziť, v rámci nepokojov v meste však zomrela jeho prvá láska Cristina. V tomto období nastáva Eziov ďalší obrat, čo sa prejavilo v jeho prejave Florenťanom, ktorých vyzval, aby šli svojou vlastnou cestou a spoliehali sa na svoje vlastné myšlienky, nie na to, čo im povedali tí, ktorí mali moc.[8]

Záver prvého dielo dielu eziovskej trilógie tvorí Eziova cesta do Ríma, kde sa musí postaviť Rodrigovi Borgiovi, ako novozvolenému pápežovi Alexandrovi VI. Borgia sa podľa assassínskeho príbehu pápežom stal preto, aby ovládol ďalší úlomok raja, s pomocou ktorého sa chcel dostať do zamknutej svätyne pod Sixtínskou kaplnkou: k samotnému Bohu, ktorého moc by potom mohol zneužiť. V poslednom boji bol však Eziom porazený. Ezio sa nakoniec musí konfrontovať s motívom Assassin's Creed série: vstúpi do Svätyne, kde uvidí hologram ženy, ktorá si hovorí Minerva. Od nej sa dozvie, že jej druh (rímski bohovia) sú obyčajní smrteľníci, ktorí žili skôr (vyspelá prvá civilizácia). Hologram Ezia ako stredovekého človeka zmiatol ešte viac preto, že prostredníctvom Ezia hovoril k inej bytosti, Desmondovi Milesovi. Vysvitlo, že Ezio bol prorok, ktorý mal upozorniť moderný svet pred skazou.[6]:196, 202

Assassin's Creed: Brotherhood[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej časti série príbeh Ezia zavedie do obdobia pontifikátu Alexandra VI. Počas obliehanie rodinného sídla Monteriggioni vedeného Cesarem Borgiom zomiera Eziov strýko Mario a Ezio sa v rámci pomsty a boja proti templárom dostáva do Ríma. Tam ho sprevádza Niccolò Machiavelli.[9] V sídle pápežstva bojuje proti zhýralým Borgiovcom reprezentujúcim vedenie templárskeho rádu.[1] V závere hry Ezio v bitke o Vianu v boji poráža a spôsobuje smrť Cesareho Borgiu.[10] Ani tejto časti série nechýba fantasy motív tiahnuci sa celou sériou.

Assassin's Creed: Revelation[upraviť | upraviť zdroj]

Po udalostiach Assassin's Creed: Brotherhood objaví zostarnutý Ezio list, ktorý zanechal jeho otec a ktorý hovorí o skrytej knižnici legendárneho asasína Altaïra Ibn-La'Ahada. Nachádzať sa mala pod asasínskym hradom Masjaf (v anglickom znení hry aj v českom preklade Masyaf). Po príchode do Masjafu začiatkom roku 1511 Ezia prepadnú templári, ktorí obsadia pevnosť a hľadajú aj Altairovu knižnicu. Knižnica je však zapečatená. Po úteku zo zajatia a zavraždení templárskeho kapitána Ezio objaví denník Niccola Polo (otec Marca Pola), ktorý hovorí o piatich kľúčoch - pečatiach ukrytých v Konštantínopole.[11]

Po príchode do Konštantínopolu začína Ezio hľadať pečate a zároveň pomáha miestnemu asasínskemu cechu na čele s Yusufom Tazimom zvrhnúť nadvládu templárov. Tých v príbehu reprezentujú „Byzantínci“ (nie úplne v historickom význame) pracujúci v podsvetí. Eziovi sa postupom času podarí vyhladiť templársky vplyv v meste. V Konštantínopole Ezio spozná zberateľku kníh Sofiu Sartorovú, ktorá mu pomáha v hľadaní informácií o pečatiach a do ktorej sa zamiluje. V rámci príbehu tiež Ezio spozná a spriatelí sa s princom Süleymanom či osmanským námorníkom Piri Reisom. Neskôr Ezio cestuje do templárskej operačnej základne, podzemného mesta v Kapadócii. Po zavraždení templárskeho vodcu Manuela Palaiológa a získaní posledného kľúča sa ukáže, že skutočnou hlavou templárov je strýko osmanského princa Süleymana, princ Ahmet. Ezio pod nátlakom zo strachu o Sofiin život odovzdá Ahmetovi kľúče ku knižnici. Po Sofiinej záchrane sa však pustí do prenasledovania a získa pečate späť. Medzitým sa do Konštantínopola vráti sultán Selim I., ktorý Ahmeta zabije. Poďakuje síce Eziovi za záchranu svojho syna Süleymana a jeho krajiny, zároveň mu však prikáže, aby navždy opustil Osmanskú ríšu. Ezio a Sofia sa vracajú do Masjafu a otvárajú knižnicu. V nej Ezio nájde Altaïrovu mŕtvolu s artefaktom sprostredkujúcim ďalšie posolstvo Desmondovi Milesovi a dnešnej spoločnosti. Starý Ezio sa rozhodne, že videl dosť násilia a tajomstiev na jeden život a zanecháva rajské jablko v knižnici.[12]

Ezio vo vedľajších častiach série[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Assassin's Creed II: Discovery, ktorý sa odohráva po roku 1490, cestuje Ezio do Španielska, kde je jeho cieľom oslobodenie asasínov uväznených španielskou inkvizíciou. Pri tom zistí, že sa templári plánujú plaviť sa na západ, aby objavili Nový svet. Ezio zachraňuje Krištofa Kolumba a zabíja Tomása de Torquemadu či ďalšie osoby z templárskeho prostredia. Po tom, čo templári obkľúčia Granadu, pomáha Ezio zachrániť maurského kráľa Muhammada XII.[13]

Posledné dni Eziovho života sú znázornené v krátkom animovanom filme Assassin's Creed: Embers. Po odchode z rádu asasínov sa Ezio usadil v toskánskej vile neďaleko Monteriggioni. Spolu so Sofiou Sartoriovou má dve deti, Flaviu a Marcella. V roku 1524 sa pri jeho dverách objaví záhadná Číňanka, ktorá ho prosí o pomoc. Šao Ťün (angl. Shao Jun) je členkou porazeného čínskeho rádu asasínov. Ezio Šao po dlhom presviedčaní pomôže a poradí, čím sa má v živote riadiť. Po tom, čo Šao odprevadí späť do Číny, Ezio na florentskom námestí vo veku 65 rokov zomiera na infarkt. Jeho posledné slová adresoval v liste svojej žene.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Amanda Madden. Requiescat in Pace: The Afterlife of the Borgia in Assassin's Creed II and Assassin's Creed: Brotherhood. In: DESILVA, Jennifer Mara. The Borgia Family: Rumor and Representation. London, New York : Routledge, 2019. ISBN 978-0-429-56030-9. S. 276 – 295. (po anglicky)
  2. Napr. ocenenie od spoločnosti GameSpot za najlepšiu novú postavu, tretie miesto v kategórii „Gaming God of 2009“ (najatraktívnejší muži videohier; archív). Nominovaný bol tiež na Spike Video Game Awards 2010 za „najlepšiu postavu“ (zdroj). Čitatelia Game Informer zvolili Ezia za tretiu najväčšiu postavu desaťročia (zdroj). V roku 2012 ho GamesRadar+ zaradil na ôsme miesto medzi „najpamätnejších, najvplyvnejších a najdrzejších“ protagonistov v hrách (zdroj). Etc.
  3. Assassin's Creed's Ezio Officially Confirmed For 'Soul Calibur V' [online]. Game Rant, 2011-10-21, [cit. 2021-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. KIM, Matt. For Honor Invites Players to Kill Ezio in an Assassin's Creed Crossover Limited-Time Event [online]. 2018-12-20, [cit. 2021-08-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. TZVETKOVA, Juliana. Pop Culture in Europe. Santa Barbara, Denver : ABC-CLIO, 2017. ISBN 978-1-4408-4466-9. S. 313. (po anglicky)
  6. a b c d JORGENSEN, Kristine; KARLSEN, Faltin. Transgression in Games and Play. Cambridge : MIT Press, 2019. ISBN 978-0-262-34871-3. S. 198 – 202. (po anglicky)
  7. AC 2: Sequences 1 – 3.; Assassin's Creed: Renaissance, Kapitoly 1 – 6.
  8. AC2: Sequence 13.
  9. POLEGATO, Andrea. Machiavelli in Contemporary Media. Basingstoke : Springer Nature, 2021. ISBN 978-3-030-73823-5. S. 38. (po anglicky)
  10. Assassin's Creed Brotherhood, Kapitola 15.
  11. Assassin's Creed Revelations, Kapitola 1 [kniha] / Sequence 1 [hra].
  12. Assassin's Creed Revelations, Kapitola 2 – 15 [kniha] / Sequences 2 –  9 [hra].
  13. BOSMAN, F. G. (Frank). The Sacred & the Digital: Critical Depictions of Religions in Video Games. Basel : MDPI, 2019. ISBN 978-3-03897-830-5. S. 24. (po anglicky)
  14. Film dostupný na Youtube [cit. 16-08-2021].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Ezio Auditore In: Assassin's Creed Wiki (fandom wiki)