Foča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 43°30′0″S 18°47′0″V / 43,50000°S 18,78333°V / 43.50000; 18.78333
Foča
Фоча
mesto
Foca Panorama.JPG
Oficiálny názov: Фоча
Štát Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Fed. štát Republika srbská
Rieka Drina
Súradnice 43°30′0″S 18°47′0″V / 43,50000°S 18,78333°V / 43.50000; 18.78333
Rozloha 1 134,58 km² (113 458 ha)
Obyvateľstvo 12 334 (2013)
Hustota 10,87 obyv./km²
Starosta Radislav Mašić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Wikimedia Commons: Foča

Foča (srb. Фоча) je mesto v Bosne a Hercegovine, na východe krajiny v entite Republika srbská. Je to zároveň hlavné mesto Regiónu Foča. Má 12 000 obyvateľov.

Foča sa nachádza na pravom brehu rieky Driny, pri ústí rieky Ćehotiny do Driny. Je centrom určitej oblasti, v stredoveku bola križovatkou mnohých bosnianskych ciest. Cez Foču prechádzala cesta do Dubrovníka, známa ako Via drine a mnohé ďalšie trasy, ktoré nemohli byť vzhľadom k charakteru okolitej krajiny, vedené inokade. Foča sa tak rozvíjala ako stanovište karavan, ktoré vtedy križovali celú Osmanskú ríšu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku je Foča pripomínaná v mnohých dokumentoch pod rôznymi názvami, napríklad Choçe, Coçça, Choza, Coçe, Chozza, Coza, Chotza, Hoča, Hotča. Prvýkrát sa spomína v roku 1368 (in forum Choçe). V júli 1444 je spomínaná ako Hotče a rovnako tak aj v auguste 1467. Predpokladá sa, že názov Hoča a Hotča pochádza z vlastného mena Hotkja.

Foča sa súčasťou Bosny stala po zrútení systému správy Nikolu Altomanovića v roku 1373. Do Foči často prichádzali obchodné karavány aj koncom 14. a začiatkom 15. storočia. V 15. storočí rozkvet Foči zatienil aj mnohé ďalšie mestá v okolí. Vtedajší význam mesta dokladá aj zriaďovanie kolónií Dubrovníčanov v meste v rokoch 1422 – 1448. Okrem cudzích obchodníkov sa ale darilo vďaka bohatým okolitým zdrojom aj miestnym. Medzi ne patria napríklad rody Drugovići, Nartičići, Zorčići, Crijepovići, Ljubinovići, Novakovic, Veseokovići, Brateljevići a významné postavy Tvrdiša Mirošković, Radoje Dubjević a ďalšie. Okrem obchodu s látkami a odevmi sa však tiež vyvážali aj prírodné suroviny, na ktoré je príroda v okolí mesta a údolia rieky Driny bohatá. Mesto vtedy vlastnil ďalší vplyvný rod Kosačov.

Za čias Osmanskej nadvlády sa mesto rozvíjalo. Vznikla tu Aladžská mešita, označovaná za jednu z najkrajších v Európe. Počas Druhej svetovej vojny tú srbskí žandári zmasakrovali 4 000 bosnianskych moslimov. V roku 1942 sem po neúspešných bojoch v oblastiach severu Čiernej Hory a východu Srbska presunul svoj generálny štáb Josip Broz Tito, vodca partizánskeho hnutia. Počas 90. rokov, keď prebiehala v Juhoslávii vojna, odtiaľto boli vyhnaní práve Bosniaci a nasťahovali sa sem srbskí utečenci. V období od apríla do júla 1992 - krátko potom, čo po bojoch obsadila mesto Armáda Republiky srbskej prebiehali etnické čistky voči vtedajšiemu moslimskému obyvateľstvu. Srbskí vojaci zničili alebo ťažko poškodili všetky mešity, staré aj niekoľko storočí. V rámci nacionalistických nálad v Republike srbskej bolo mesto premenované v januári 1994 na Srbinje (Србиње). Názov bol vo februári 2004 vrátený na Foča pretože Ústavný súd Bosny a Hercegoviny meno Srbinje označil za diskriminačné.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Foča na českej Wikipédii.