Greta Garbo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Greta Garbo
Greta Garbo
švédska filmová herečka

Narodenie 18. september 1905
Štokholm, Švédsko
Úmrtie 15. apríl 1990 (84 rokov)
New York, USA

Greta Garbo, vlastným menom Greta Lovisa Gustafsson (* 18. september 1905, Štokholm - † 15. apríl 1990, New York), bola švédska filmová herečka v období nemého filmu a takzvanej zlatej éry filmu. Držiteľka Oscara za "nezabudnuteľné herecké výkony" z roku 1954.

Rané roky[upraviť | upraviť zdroj]

Greta sa narodila ako tretie dieťa v rodine robotníka Karla Alfreda Gustafssona a Anny Lovisy Johanssonovej. Keď mala Greta štrnásť rokov, zomrel jej otec. Musela odísť zo školy a začala pracovať. Najskôr v holičstve, neskôr pracovala ako predavačka klobúkov v obchodnom dome. Tu nakrútila pár krátkych reklamných filmov. Všimol si ju režisér Eric Petscher, ktorý jej v roku 1922 ponúkol malú úlohu vo filme Luffarpetter.

Po tejto skúsenosti začala navštevovať Kráľovskú divadelnú akadémiu. V roku 1923 ju obsadil režisér Mauritz Stiller do úlohy grófky vo svojom filme Gösta Berlings saga, nakrútenom podľa románu Selmy Lagerlöfovej. Stiller jej zároveň aj zmenil profesionálne meno na Greta Garbo. V roku 1925 dostala úlohu v nemeckom filme režiséra Goerga Wilhelma Pabsta Die Freudlose Gasse. V roku 1925 dostal Stiller ponuku od spoločnosti MGM pracovať v Hollywoode, trval však na tom, aby uzavreli zmluvu aj s Garbo, ktorá Louisa B. Mayera nezaujímala.

Roky v Hollywode[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1926 natočila Garbo svoj prvý hollywoodsky film Torrent a MGM si uvedomilo potenciál mladej herečky. Zatiaľ čo Stiller v Hollywoode neuspel a vrátil sa do Švédska, Garbo sa pomaly stávala hviezdou MGM. Keď jej však štúdio nechcelo zvýšiť plat, pohrozila odchodom. Štúdio jej pohrozilo deportáciou, nakoniec však ustúpilo a plat jej zvýšilo. Vo filme Flesh and the Devil z roku 1927 si po prvýkrát zahrala po boku Johna Gilberta, populárneho predstaviteľa milovníckych rolí. Natočili spolu aj ďalší film Love (1927), ktorý bol adaptáciou Tolstého románu Anna Karenina. Spolu s Gilbertom vytvorili pár snov a určitú dobu aj spolu žili. Plánovali dokonca svadbu, no Garbo v poslednej chvíli ustúpila a neprišla na sobáš.

S nástupom zvukového filmu začiatkom tridsiatych rokov sa MGM obávalo, ako prijme publikum jej hlboký hlas s neanglickým prízvukom. Už jej prvý zvukový film Anna Christie (1930), ktorý bol ohlasovaný sloganom "Garbo hovorí", jej však vyniesol prvú nomináciu na Oscara. Jej doménou bola dráma. V tom istom roku si vyslúžila nomináciu na Oscara aj za úlohu vo filme Romance. V nasledujúcom roku si zahrala vo filme Susan Lenox (Her Fall and Rise) po boku Clarka Gablea, ktorého vraj neznášala. Zvodný herecký výkon predviedla v úlohe špiónky vo filme Mata Hari z roku 1931. Nasledoval film Grandhotel (1932), ktorý získal Oscara za najlepší film.

Po podpísaní novej zmluvy s MGM získala kontrolu nad svojimi filmami. Presadila, že v jej ďalšom filme, historickej dráme Kráľovná Kristína (1933) nebude hrať Lawrence Olivier, ale jej bývalý partner John Gilbert, ktorého kariéra od príchodu zvukového filmu upadala. Po filme Painted Veil (1934) sa v roku 1935 objavila druhýkrát v postave Anny vo filme Anna Karenina. Jej výkon vo filme Camille z roku 1936 je považovaný za vrchol jej hereckej kariéry. Počas nakrúcania bola chorá a veľmi slabá, čo jej napomohlo k precíteniu jej úlohy kurtizány, ktorá sa smrteľne chorá zamiluje do mladého právnika a nakoniec umiera. Táto úloha jej priniesla už tretiu nomináciu na Oscara. Poslednú, štvrtú nomináciu na Oscara jej vyniesla úloha sovietskej súdružky Jakušovej v komédii Ninočka režiséra Ernsta Lubitscha, ktorá bola ohlasovaná sloganom "Garbo sa smeje".

Pre Garbo, ktorá bola populárnejšia viac za morom ako v USA, však nastalo zlé obdobie. Začiatok druhej svetovej vojny v Európe znamenal stratu európskeho trhu a tým aj najväčších fanúšikov Grety Garbo. V roku 1941 síce ešte nakrútila komédiu Two-Faced Woman, film však nemal úspech. Opustila preto Hollywood a odsťahovala sa do New Yorku.

Život po skončení karéry[upraviť | upraviť zdroj]

Náhrobný kameň Grety Garbo na cintoríne Skogskyrkogården v Štokholme

Aj keď dostávala naďalej ponuky filmovať, žiadnu už nikdy neprijala. V roku 1951 sa stala občiankou USA. Čas trávila v záhradke, kde sa starala o kvety a pestovala zeleninu. Bola známa svojimi dlhými prechádzkami, pri ktorých sa skrývala za obrovské slnečné okuliare. Zomrela 15. apríla 1990. Príčina jej smrti zostáva dodnes tajomstvom. Spôsobilo ju údajne zlyhanie obličiek, podľa iných zdrojov zápal pľúc, hovorí sa aj o prirodzenej smrti. Jej popol je pochovaný na štokholmskom cintoríne Skogskyrkogården.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Garbo sa nikdy nevydala. Okrem vzťahu s Johnom Gilbertom mala ďalšie milostné aféry so známymi osobnosťami, ako bol napríklad známy dirigent Leopold Stokowski či režisér Rouben Mamoulian. Známy je aj jej vzťah s poetkou Mercedes de Acosta.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Film Postava Poznámky
1920 Herr och fru Stockholm staršia sestra
1921 Konsum Stockholm Promo
En Lyckoriddare slúžka
1922 Kärlekens ögon
Luffar-Petter Greta
1924 Gösta Berlings saga Elizabeth Dohna
1925 Freudlose Gasse Greta Rumfort
1926 Torrent Leonora Moreno, aka La Brunna
The Temptress Elena
Flesh and the Devil Felicitas
1927 Love Anna Karenina
1928 The Divine Woman Marianne
The Mysterious Lady Tania Fedorova
A Woman of Affairs Diana Merrick Furness
1929 Wild Orchids Lillie Sterling
The Single Standard Arden Stuart Hewlett
The Kiss Irene Guarry
1930 Anna Christie Anna Christie nominácia na Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe
Romance Madame Rita Cavallini nominácia na Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe
1931 Anna Christie Anna Christie
Inspiration Yvonne Valbret
Susan Lenox (Her Fall and Rise) Susan Lenox
Mata Hari Mata Hari
1932 Grand Hotel Grušinská
As You Desire Me Zara aka Maria
1933 Kráľovná Kristína kráľovná Kristína
1934 The Painted Veil Katrin Koerber Fane
1935 Anna Karenina Anna Karenina držiteľka New York Film Critics Circle Award pre najlepšiu herečku
1936 Camille Marguerite Gautier česky Dáma s kaméliemi, nominácia na Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe, držiteľka New York Film Critics Circle Award pre najlepšiu herečku
1937 Conquest Mária Walewska
1939 Ninočka Nina Jakušová nominácia na Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe
1941 Two-Faced Woman Karin Borg Blake

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]