Grécke víno
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Grécke víno, novogr. Ελληνικό κρασί (Elliniko krasi), starogr. Ελληνικός οίνος (Hellenikos hoinos) patrí medzi najstaršie vína. Víno sa v Grécku dorába už 6500 rokov.
Staroveké grécke vína
[upraviť | upraviť zdroj]Do Grécka sa víno dostalo prostredníctvom obchodu s Orientom. Predpokladá sa, že víno má pôvod v dnešnom Iráne. Starodávni obyvatelia Grécka, Pelasgovia víno začali pestovať aj v Grécku, na Kréte bolo víno súčasťou Minojskej kultúry. Od Minojčanov sa víno vďaka obchodu rozšírilo do Egypta.
Prví Gréci, ktorí sa venovali pestovaniu hrozna a dorábaniu vína, boli Achájci (Mykénčania). V okolí achájskych palácov existovali rozsiahle vinohrady a víno sa stalo nápojom vládcov ale aj jednoduchého obyvateľstva. Vínna kultúra v Grécku pretrvala aj po páde mykénskej kultúry, ďalej ju kultivovali mladšie grécke kmene, Ióni, Aiolovia a Dóri. Dorábanie vína sa stalo pre Grékov kultovou záležitosťou a verilo sa, že Grékom víno zoslal boh Dionýzos, ktorý bol boh vína a zábavy. Kult Dionýza bol veľmi rozšírený a na jeho počesť sa konali veselice zvané Dionýzie. Víno sa stalo tradičným gréckym produktom a počas kolonizácie sa rozšírilo aj do západného Stredomoria, do južnej Itálie, Galie a Hispánie. Od Juhotalianskych Grékov víno prevzali aj Etruskovia a Italikovia. Pestovanie hrozna bolo popri pasení zvierat tradičným zamestnaním gréckych vidiečanov.
Starovekí Gréci miešali víno s vodou v širokých nádobách, zvaných krátér (κρατήρ), z čoho pochádza aj novogrécke slovo pre víno, κρασί (krasi). Víno sa potom pilo zo širokookrajových nádob ako ako kylix či kantharos, aby sa v ich širokom dne zvýraznila vínna aróma a aby sa víno pri pití dotklo celej dĺžky úst, pretože tak zanechá kvalitnejšiu chuť.
Byzantské vína
[upraviť | upraviť zdroj]
Gréci pokračovali v dorábaní vína aj počas byzantskej doby. Gréci už síce boli kresťanmi, uchovali si však svoju tradičnú úctu k vínu a stále oslavovali dorábanie novej úrody hrozna, tak ako počas dionýzií v staroveku. Sviatky vína sú v Grécku veľmi obľúbené dodnes a sú pokračovaním tradície dionýzií. Na gréckych ostrovoch je od tejto doby veľmi populárna aj retsina, čo je biele víno ochutené borovicovou živicou. Pôvod retsiny je však tiež staroveký.
Moderné grécke vína
[upraviť | upraviť zdroj]
Grécke vína sa začali predávať a plniť do fliaš v 19. stor., no majú starú tradíciu. Víno má špecifické postavenie v modernej gréckej kultúre a často sa o ňom spieva v rôznych gréckych ľudových piesňach, ako Mes´t´ambeli - Vo vinici, či Stafyli mu krystalino - Moje krištáľové hrozno či Samiotiko glyko krasi - Samosské sladké víno. Najznámejšie grécke vínne oblasti sú Chalkidiki, Kavala, Nausa v Makedónii, Nemea, Patra, Korintia, Mandinia na Peloponéze, kraj Atika, Kréta, Egejské ostrovy, Iónske ostrovy, ostrov Cyprus, ostrov Eubója, Mesenikola a Nean Anchialos v Tesálií a Zitsa v Epire. Koncom 19 storočia vznikli rodinné podniky, ktoré fungujú dodnes. Najznámejšie sú:
- Tsantalis
Túto svetoznámu grécku značku vína založil Evangelos Tsantalis, rodák z Východnej Trácie. Tsantalis pestuje svoje hrozno v severogréckych oblastiach Trácie a Makedónie (Chalkidiki, Nausa).
- Butari
Túto značku založil Ioannis Butaris pochádzajúci z mesta Nausa. Butari je historicky prvá veľká grécka spoločnosť zaoberajúca sa vínom. Dnes už Butari nepestuje iba víno z Nausy, ale aj z ostatnej Makedónie, Atiky, Nemey, Santorini a Kréty.
- Kambas
Túto známu značku založil Andreas Kambas, rodák z Atén. Svoje hrozno pestuje v južnom Grécku, v okolí Atén, v kraji Atika a tiež na Peloponéze.
- Jerovassiliu
Štvoricu najznámejších gréckych značiek uzatvára rodinná značka Jerovassiliu, ktorá má vinice na Chalkidiki, pri meste Epanomi. Dorábajú sa tu mnohé starogrécke odrody bieleho vína ako Malagusia a Assyrtiko.
Známe grécke odrody
[upraviť | upraviť zdroj]- Ajorjitiko - v preklade Svätojurajské, lebo pochádza z peloponézskeho mesta Nemea, ktorej starý názov bol Ajos Jeorjos. Hrozno sa pestuje na vysoko položených viniciach, čo mu dáva špecifickú chuť. Je to červené víno.
- Xinomavro - v preklade čierne kyslé. Je to tradičné severogrécke červené víno, hrozno sa pestuje hlavne pri meste Nausa.
- Mandilaria - tradičné červené ostrovné víno, najznámejšie z Rodosu a Kréty.
- Mavrodafni - tradičné červené víno z Peloponézu a Iónskych ostrovov.
- Kotsifali - tradičné červené krétske víno.
- Kumandaria - tradičné červené víno z Cypru, má staroveký pôvod.
- Assyrtiko - biele víno pôvodom z ostrova Santorini, má špecifickú arómu, vďaka sopečnej pôde ostrova Santorini.
- Retsina - biele víno ochutené borovicovou živicou, pochádza z ostrova Chios.
- Savatiano - tradičné biele víno z Atiky.
- Malagusia - aromatické biele víno z Makedónie