György Ligeti

	György Ligeti
	maďarský hudobný sklatadeľ
	; György Ligeti (1984)
Základné informácie
Narodenie	28. máj 1923; Târnăveni, Rumunsko
Úmrtie	12. jún 2006 (83 rokov); Viedeň, Rakúsko
Národnosť	maďarská
Hudobný smer	avantgarda
Dielo
Ťažiskové žánre	orchestrálna hudba, komorná hudba, vokálna tvorba
Odkazy
Webstránka	György Ligeti na gyoergy-ligeti.de
	György Ligeti; multimediálny obsah na commons
	Hudobný portál; Biografický portál

György Sándor Ligeti (* 28. máj 1923, Târnăveni, Rumunsko – † 12. jún 2006, Viedeň, Rakúsko) bol maďarský hudobný skladateľ súčasnej klasickej hudby. Považuje sa za jedného z najvýznamnejších avantgardných skladateľov druhej polovice 20. storočia.

Narodil sa v Rumunsku, v roku 1956 emigroval do Rakúska a rakúske občianstvo získal v roku 1968. Od roku 1973 pôsobil ako profesor kompozície na Hamburskej Hochschule für Musik und Theater až do roku 1989, kedy odišiel do dôchodku. Zomrel vo Viedni v roku 2006.

Spočiatku bol obmedzovaný komunistickým režimom vo vtedajšom Maďarsku a svoju vášeň pre avantgardu a nové kompozičné techniky mohol naplno realizovať až po roku 1956, kedy emigroval do Rakúska. Krátke obdobie experimentoval s elektronickou hudbou, neskôr sa vrátil k hudbe inštrumentálnej, a to najmä skladbou Atmosféry (Atmosphères), v ktorej využil techniku, ktorú neskôr nazval mikropolyfónia. V jeho neskorších dielach sa objavuje polyrytmika (technika, ktorá súbežne využíva dva alebo viaceré samostatné rytmy).

Niektoré jeho skladby boli použité v soundtrackoch. Jeho hudba sa vyskytuje v niektorých filmoch Stanleyho Kubricka, obzvlášť vo filme 2001: Vesmírna Odysea.

Život

Mladosť

Ligeti sa narodil v roku 1923 v meste Târnăveni v regióne Sedmohradsko (Transylvánia) v Rumunsku do rodiny maďarských židov. V šiestich rokoch sa jeho rodina presťahovala do Klužu a na miesto svojho narodenia sa nevrátil až do 90-tych rokov. V roku 1940 bola Druhou viedenskou arbitrážou severná Transylvánia vrátane Klužu podstúpená Maďarsku.

Jeho hudobná výučba sa začala na konzervatóriu v Kluži v roku 1941. Počas letných mesiacov študoval súkromne u maďarského klaviristu Pála Kadosu v Budapešti. V roku 1944 bolo Ligetiho štúdium prerušené, keď bol režimom Miklósa Horthyho poslaný do tábora nútených prác. Jeho brat bol vo veku 16 rokov deportovaný do koncentračného tábora Mauthausen-Gusen a jeho rodičov poslali do Auschwitzu. Z Ligetiho blízkej rodiny vojnu prežila iba jeho matka.

Po druhej svetovej vojne pokračoval v štúdiu v Budapešti na Hudobnej akadémii Franza Liszta (Franz Liszt Academy of Music), ktorú ukončil v roku 1949. Medzi jeho učiteľov patrili Pál Kadosa, Ferenc Farkas, Zoltán Kodály či Sándor Veress. Po absolvovaní akadémie sa venoval etnologickému výskumu maďarskej ľudovej hudby v Transylvánii, no po roku sa vrátil na Hudobnú akadémiu Franza Liszta, tentokrát ako učiteľ harmónie, kontrapunktu a hudobnej analýzy. Ako mladý profesor pravidelne navštevoval lekcie svojho staršieho kolegu, dirigenta a muzikológa Lajosa Bárdosa, konzervatívneho kresťana, ktorého pomoc a rady neskôr ocenil v predslovoch k jeho vlastným učebniciam harmónie z rokov 1954 a 1956. V tomto období sa kvôli obmedzeniam komunistickej vlády stala komunikácia medzi východom a západom obtiažnou, a Ligeti, podobne ako iní umelci, bol odstavený od najnovšieho umeleckého vývoja mimo Východného bloku.

Po odchode z Maďarska

V decembri 1956, dva mesiace po násilnom potlačení maďarskej revolúcie, Ligeti odletel do Viedne spolu s exmanželkou Verou (ktorú si však čoskoro opäť vzal), a Maďarsko nevidel 14 rokov, kým ho nepozvali do poroty hudobnej súťaže v Budapešti. Pri odchode do Viedne nechal väčšinu svojich kompozícií v Budapešti, z ktorých niektoré sa stratili. Zo sebou si vzal len tie, ktoré považoval za najdôležitejšie. Neskôr vysvetlil: „Svoju starú hudbu som považoval za nezaujímavú. Veril som dvanásťtónovej hudbe!“ V roku 1968 získal rakúske občianstvo.

Niekoľko týždňov po príchode do Viedne odcestoval do Kolína nad Rýnom, kde sa stretol s niekoľkými významnými postavami avantgardnej hudby a priučil sa najnovším hudobným metódam. Stretol tu skladateľov ako Karlheinz Stockhausen, Gottfried Michael Koenig, ktorí v tom čase pracovali na vývoji elektronickej hudby. Hoci bola pre Ligetiho práca so Stockhausenom a Koenigom inšpiratívna, sám skomponoval len málo elektronickej hudby. Namiesto toho sa sústredil na skladby inštrumentálne, ktoré však často obsahovali elektronicky znejúce prvky. Po troch rokoch spolupráce sa s kolínskou školou rozišiel.

V rokoch 1961 až 1971 pôsobil ako hosťujúci profesor kompozície v Štokholme, v roku 1972 pôsobil na Stanfordovej univerzite. Od roku 1973 učil kompozíciu na Hamburskej Hochschule für Musik und Theater až do roku 1989, kedy odišiel do dôchodku. Kým pôsobil v Hamburgu, jeho žena ostala vo Viedni spolu s ich synom Lukasom, ktorý sa neskôr stal skladateľom.

Smrť

Po roku 2000 sa Ligetiho zdravie zhoršovalo, umrel vo Viedni 12. júna 2006 vo veku 83 rokov. Bolo známe, že posledné tri roky života používal invalidný vozík, jeho rodina však príčinu smrti zverejniť odmietla. Bol pochovaný na cintoríne Zentralfriedhof vo Viedni.

Dielo

Orchestrálne skladby

Concert românesc (1951)
Apparitions (1958–59)
Atmosphères (1961)
Fragment (1961) pre komorný orchester
Requiem, pre soprán, mezzosoprán, zmiešaný zbor a orchester (1963–65)
Koncert pre violončelo a orchester (1966)
Lontano (1967)
Ramifications (1968–69), pre sláčikový orchester alebo 12 sólistov
Chamber Concerto, pre 13 hudobníkov (1969–70)
Melodien (1971)
Dvojkoncert pre flautu, hoboj a orchester (1972)
Clocks and Clouds, pre 12 ženských hlasov a orchester (1973)
San Francisco Polyphony (1973–74)
Klavírny koncert (1980–88)
Husľový koncert (1989–93)
Hamburg Concerto, pre lesný roh a komorný orchester (1998–99, revízia 2002)

Komorné skladby

Sonáta pre sólo violončelo (1948/1953)
Andante a Allegretto, pre sláčikové kvarteto (1950)
Šesť bagateľov pre dychové kvinteto (1953)
Sláčikové kvarteto č. 1 Métamorphoses nocturnes (1953–54)
Baladă și joc, pre dvoje huslí (1950)
Sláčikové kvarteto č. 2 (1968)
Desať kusov pre dychové kvinteto (1968)
Hommage à Hilding Rosenberg, pre husle a violončelo (1982)
Trio pre husle, lesný roh a klavír (1982)
Sonáta pre sólo violu (1991–94)

Klavírne skladby

Basso Ostinato (1941)
Induló (Pochod) pre štvorručný klavír(1942)
Polifón etüd pre štvorručný klavír (1943)
Allegro pre štvorručný klavír (1943)
Due capricci (1947)
Invention (1948)
Három lakodalmi tánc (Tri svadobné tance) pre štvorručný klavír (1950)
Sonatína pre štvorručný klavír (1950)
Musica ricercata (1951–53)
Chromatische Phantasie (1956)
Tri skladby pre dva klavíry (1976)
Études I. (1985)
Études II. (1988–94)
L'arrache-coeur (1994)
Études III. (1995–2001)

Skladby pre čembalo

Continuum (1968)
Passacaglia ungherese (1978)
Hungarian Rock (Chaconne) (1978)

Organ

Musica ricercata (1953)
Volumina (1961–62, revízia 1966)
Dve štúdie:
- Harmonies (1967)
- Coulée (1969)

Pre zbor

Idegen földön (1945–46)
Betlehemi királyok (1946)
Húsvét (1946)
Magos Kősziklának (1946)
Magány (1946)
Bujdosó (1946)
Ha folyóvíz volnék (1947)
Pletykázó asszonyok (1952)
Lakodalmas (1950)
Hortobágy (1951)
Haj, ifjúság! (1951)
Kállai kettős (1952)
Inaktelki nóták (1953)
Pápainé (1953)
Mátraszentimrei dalok (1955)
Éjszaka, Reggel (1955)
Lux Aeterna (1966)
Tri fantázie podľa Friedricha Hölderlina (1982)
Magyar Etüdök pre 16 hlasov podľa Sandora Weöresa (1983)
Nonsense madrigals pre šesť mužských hlasov (1988–93)

Piesne

Három Weöres-dal pre spev a klavír (1946–47)
Négy lakodalmi tánc (úpravy maďarských ľudových piesní pre dva soprány, mezzosoprán a klavír)
Öt Arany-dal pre spev a klavír (1952)
Aventures (1962)
Nouvelles Aventures (1962–65)
Der Sommer, pre spev a klavír (1989)
Síppal, dobbal, nádihegedüvel (pre píšťaly, bubny a husle) (2000)

Opera

Le Grand Macabre (1975–77, revidovaná verzia 1996)

Elektronická hudba

Glissandi (1957)
Artikulation (1958)
Pièce électronique no. 3 (1957–58)

Rôzne

Poème Symphonique, pre 100 metronómov (1962)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku György Ligeti na anglickej Wikipédii.