Preskočiť na obsah

Hraboš tatranský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hraboš tatranský
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
globálne[1]
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
na Slovensku[2]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Microtus tatricus
Kratochvíl, 1952
Synonymá
hrabáč tatranský,
hrabošík tatranský,
Terricola tatricus,
Pitymys tatricus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hraboš tatranský (iné názvy: hrabošík tatranský[3][4], hrabáč tatranský[4]; lat. Microtus tatricus; staršie: Terricola tatricus[5], Pitymys tatricus[4]) je druh hlodavca z rodu Microtus (po slovensky hraboš). Je endemitom Karpát.

Nominátny poddruh Microtus tatricus tatricus žije v Západných Karpatoch na Slovensku a v Poľsku, zatiaľ čo poddruh Microtus tatricus zykovi žije vo Východných Karpatoch na Ukrajine a v Rumunsku. Celková početnosť sa odhaduje na 200 000 – 250 000 jedincov.[3]

Rozšírenie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 39 (9,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 10, 2,3 %) v nadmorských výškach 500 (Veľká Fatra) – 2 343 m n. m. (sedle Váhy vo Vysokých Tatrách).[3] Na Slovensku obýva klimaxové horské lesy najčastejšie v nadmorských výškach 1 100 – 1 700 m n. m. v týchto pohoriach: Veľká Fatra, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Muránska planina a Chočské vrchy.[3]

Preferuje vlhké, chladnejšie stanovištia so silnejšou vrstvou organickej hmoty (humusu) a bohatým podrastom. Osídľuje vegetáciou zarastené skalné sutiny a to od alpských lúk až po zapojené horské inverzné doliny, ktorými zostupuje do nižších polôh.[6]

Evolúcia druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Spoľahlivým rozlišovacím znakom hraboša tatranského je jeho karyotyp – diploidný počet chromozómov a základný karyotyp (2N=32, NF=46) sú jedinečným znakom v rámci rodu Microtus. Geneticky je hraboš tatranský príbuzný s hrabošom alpínskym (Microtus multiplex), Microtus liechtensteini a Microtus bavaricus (Martinková et al., 2007). Od spoločného predka sa oddelil v holocéne.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 155.
  3. a b c d KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hrabošík tatranský - Microtus tatricus, s. 125 - 128.
  4. a b c BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Hrabošík tatranský, s. 54 - 55.
  5. BARKASZI, Z. DIAGNOSTIC CRITERIA FOR IDENTIFICATION OF MICROTUS S. L. SPECIES (RODENTIA, ARVICOLIDAE) OF THE UKRAINIAN CARPATHIANS. Vestnik zoologii, 51(6): 471–486, 2017 DOI 10.1515/vzoo-2017-0057 [1]
  6. ŠOP SR: Hraboš tatranský http://www.sopsr.sk/natura/doc/priaznivy_stav/43.doc

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jurdíková N., Žiak D., Kocian Ľ. 2000. Habitat requirements of Microtus tatricus: microhabitat and macrohabitat. Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku 4, 41-49.
  • Martínková N., Dudich A. 2003. The fragmented distribution range of Microtus tatricus and its evolutionary implications. Folia Zoologica 52, 11-22.
  • Martinkova, N., J. Zima, M. Jaarola, M. Macholan and F. Spitzenberger, F. 2007. The origin and phylogenetic relationships of Microtus bavaricus based on karyotype and mitochondrial DNA sequences. Folia Zool. Brno: 56, 39 – 49.
  • Musser, G. G. and M. D. Carleton. 2005. Superfamily Muroidea. Pp. 894 – 1531 in Mammal Species of the World a Taxonomic and Geographic Reference. D. E. Wilson and D. M. Reeder eds. Johns Hopkins University Press, Baltimore.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]