Preskočiť na obsah

Hummel (samohybná húfnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hummel
Sd.Kfz. 165

Sd.Kfz. 165

Základná charakteristika
Posádka 5 až 6 osôb
Dĺžka 7,17 m
Šírka 2,91 m
Výška 2,81 m
Hmotnosť 23,5 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 10 – 30 mm
Hlavná zbraň húfnica FH 18 kaliber 150 mm
Sekundárne zbrane guľomet MG 34 kaliber 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon Maybach HL 120 TRM V-12
296 hp (221 kW)
Odpruženie
Max. rýchlosť 42 km/h (na ceste)
Pomer výkon/hmotnosť hp/tona
Dojazd 250 km
Priechodnosť

Hummel bolo samohybné delo používané Wehrmachtom v druhej svetovej vojne od roku 1942 až do konca vojny.

Hummel v Rumunsku

Išlo o stroj, ktorý vznikol v roku 1942 na základe požiadavkov na nosič, schopný niesť 150 mm húfnicu FH-18. Vzhľadom na to, že nebol k dispozícii vhodný nosič, bol skonštruovaný nový na základe skúseností s podvozkami nemeckých tankov Panzer III. a IV. Na tento podvozok bola nainštalovaná korba zo zvarených pancierových plátov hrubých 10 mm. V zadnej stene sa nachádzali dvojdielne dvere slúžiace pre posádku i nakladanie munície. Bojový priestor bol zhora celkom otvorený a posádka sa musela proti nepriaznivému počasiu chrániť impregnovanou plachtou. Samohybné delo malo hlavnú nevýhodu v tom, že zásoba vezenej munície mala len 18 kusov. Preto museli byť niektoré stroje prestavané na zásobovacie. V rokoch 1943 – 1945 bolo vyrobených 724 kusov týchto samohybných diel.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hummel na českej Wikipédii.