Ján Novák (historik)
| Ján Novák | |
 slovenský historik, archivár, žurnalista, publicista | |
| Narodenie | 4. júl 1943 (80 rokov) Liptovský Trnovec, Slovensko |
|---|---|
PhDr. RNDr. Ján Novák CSc. (* 4. júl 1943, Liptovský Trnovec) je slovenský historik, archivár, žurnalista, vedecký bádateľ, publicista.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Do Banskej Štiavnice prišiel v r. 1965 po absolvovaní štúdií na Filozofickej fakulte (história) a súčasne na Prírodovedeckej fakulte (geografia) Univerzity Komenského v Bratislave. Odvtedy až na roky 1978 – 1979, kedy pôsobil na Ministerstve kultúry vo funkcii vedúceho oddelenia pamiatok stále žil a pracoval v Banskej Štiavnici.
V rokoch 1965 – 1978 a 1998 – 2001 bol riaditeľom Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Mal mimoriadne zásluhy na skonštituovaní tejto celoslovenskej inštitúcie – jedinej svojho druhu na Slovensku. Veľkou mierou sa zaslúžil o získanie do správy múzea i takých dominánt, akými sú Nový zámok, Kammerhof, Klopačka i objektov dnešnej Galérie Jozefa Kollára, areálu Banského múzea v prírode (skanzenu), šachiet Terézia a Weiden, aj štôlne Glanzenberg. Všetky novozískané historické objekty, vrátane podzemných priestorov, boli pod jeho vedením najprv rekonštruované a následne v nich boli inštalované celoslovenské expozície, ako aj v Starom zámku a Berggerichte.
Už od konca 60-tych rokov 20. stor. sa pod jeho vedením múzeum stalo najvýznamnejším banským múzeom v Európe a najvýznamnejším strediskom výskumu svetoznámej baníckej minulosti Slovenska a Banskej Štiavnice zvlášť organizovaním medzinárodných sympózií a konferencií v Banskej Štiavnici. Od r. 1967 začal vydávať Zborník Slovenského banského múzea a postupne vychádzali pod jeho vedením aj ďalšie publikácie múzea.
Ako riaditeľ Štátneho ústredného banského archívu (1979 – 1991) sa zaslúžil najprv o získanie 2 vzácnych historických objektov a následne o ich rekonštrukciu, pričom zvlášť národná kultúrna pamiatka niekdajšieho rektorátu Baníckej a lesníckej akadémie, kde je v súčasnosti riaditeľstvo archívu a podstatná časť archívnych dokumentov, je jedna z najkrajších rekonštruovaných a reštaurovaných objektov mesta. Pod jeho vedením získal archív, tak ako predtým múzeum, významný medzinárodný kredit.
S jeho menom je neodmysliteľne spojené iniciovanie a príprava uznesenia slovenskej vlády č.58 /1978 o záchrane pamiatok a budovaní technickej a sociálnej infraštruktúry Banskej Štiavnice, pričom sa osobne zúčastnil na rokovaní vlády pri prerokovaní tohto materiálu, ktorý bol pripravený pod jeho vedením. Toto najvýznamnejšie uznesenie v doterajších dejinách Banskej Štiavnice znamenalo nielen začiatok systematickej obnovy pamiatok, ale aj rekonštrukciu havarijnej kanalizácie, vybudovanie obchvatových komunikácií, sídliska Drieňová, nemocnice, III. ZŠ, a začiatok budovania areálu SOUL, ktorý neskôr slúžil aj pre Fakultu ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.
Výraznou mierou sa podieľal – ako vedúci autorského kolektívu, aj na príprave materiálov k zapísaniu Banskej Štiavnice a technických pamiatok okolia do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v r. 1993. Ako poslanec Mestského zastupiteľstva v 3 volebných obdobiach v r. 1990 – 2002 a zástupca primátora mesta v r. 1996 – 1997 sa výraznou mierou podieľal na všetkých rozvojových programoch mesta.
Zaslúžil sa o vznik vysokého školstva v Banskej Štiavnici, sídla okresu Banskej Štiavnice od r.1996, Územného spolku SČK, bol prvým predsedom jeho Výkonnej rady od r. 1996, je nepretržite od r. 1990 predsedom MO Matice slovenskej v Banskej Štiavnici, spoluzakladateľom, aktívnym členom Výboru Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku od jeho založenia v r. 1992, bol iniciátorom a organizátorom mnohých mestských, celoslovenských i medzinárodných vedeckých, odborných, kultúrnych a spoločenských podujatí, je uznávaným historikom u nás i v Európe s mimoriadne plodnou publikačnou aktivitou u nás i v zahraničí. V 60-tych a 70-tych rokoch 20. stor. bol členom vedenia významných československých a slovenských vedeckých spoločností, z ktorých funkcií sa výraznou mierou podieľal na organizovaní výskumu svetoznámych tradícií vedy a techniky na Slovensku.
Podieľal sa na príprave mnohých expozícií a výstav nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, viacerých historických, dokumentárnych filmov, bol autorom námetov na pamätné mince i známky s historickými motívmi. Bol zakladateľom Štiavnických novín, ktorých bol šéfredaktorom a hlavným tvorcom v r. 1990 – 1998, a ktorých je dodnes aktívnym prispievateľom.
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1975 mu bolo udelené rezortné vyznamenanie Ministerstva kultúry „Vzorný pracovník kultúry“,
- 1990 dostal vtedy najvyššie archivárske vyznamenanie „Križkovu medailu“,
- 1994 dostal od primátora Banskej Štiavnice uznanie „Za zásluhy o zapísanie Banskej Štiavnice na Listinu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO“,
- 1998 od primátora mesta „Za pomoc, spoluprácu a aktívnu účasť pri pamiatkovej obnove mesta v r. 1978 – 1998“,
- 2000 „Čestné uznanie za rozvoj mesta Banská Štiavnica“,
- 2000 od ministra životného prostredia SR „Čestné uznanie za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie“, spolu so zlatou medailou za rozvoj SBM,
- 2002 bol zapísaný do Knihy cti SČK „Za zásluhy o rozvoj SČK a pomoc pri realizácii jeho úloh“,
- 2003 v tom čase najvyššie archivárske vyznamenanie „Zlatú medailu Fr. V. Sasinka za celoživotné zásluhy o rozvoj archívnictva v SR“,
- 2003 mu udelilo mesto Banská Štiavnica „Výročnú cenu mesta za celoživotné zásluhy o záchranu kultúrneho dedičstva a rozvoj mesta, za vybudovanie SBM jedného z najvýznamnejších banských múzeí na svete, iniciovanie a prípravu uznesenia slovenskej vlády č. 58/1978, materiálov vedúcich k zapísaniu Banskej Štiavnice do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, za rozšírenie dobrého mena Banskej Štiavnice doma aj v zahraničí svojou vedeckou, kultúrnou a žurnalistickou činnosťou“,
- 2006 mu minister hospodárstva SR udelil rezortné vyznamenanie „Za zachovanie tradícií“.