Preskočiť na obsah

Yoko Ono

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Jóko Onová)
Yoko Ono
オノ ヨーコ (Ono Jóko)
Yoko Ono v roku 2011
Yoko Ono v roku 2011
Rod. meno小野 洋子
オノ ヨーコ
Iné menáYoko Ono Lennon
Narodenie18. február 1933 (91 rokov)
Tokio, Japonsko
Známa vďakaUmelkyňa, mierová aktivistka, speváčka, skladateľka
Alma materGakushuin University
Sarah Lawrence College
Aktívne roky1961 – súčasnosť
ManželToshi Ichiyanagi 1956-1962 (rozvedení)
Anthony Cox 1962-1969 (rozvedení)
John Lennon 1969-1980
DetiSean Lennon
PodpisYoko Ono, podpis
Odkazy
Webstránkaimaginepeace.com
CommonsSpolupracuj na Commons Yoko Ono

Yoko Ono[1][2] alebo Jóko Onová[pozn 1] (jap. オノ ヨーコ – Ono Jóko; * 18. február 1933, Tokio, Japonsko) je japonská[5] multimediálna umelkyňa, speváčka, skladateľka a mierová aktivistka. Jej práca zahŕňa tvorbu v angličtine, ale aj v japončine a je aj autorkou filmových diel.[6]

Yoko Ono vyrastala v Tokiu a v roku 1953 sa spolu s rodinou presťahovala do New Yorku. Bola členkou medzinárodného hnutia výtvarníkov, skladateľov a dizajnérov Fluxus, ktoré bolo súčasťou newyorkskej umeleckej scény. Medzinárodne známou osobnosťou sa stala v roku 1969, potom ako sa vydala za anglického speváka a skladateľa Johna Lennona, ktorý patril k lídrom kapely The Beatles. Novomanželia vtedy využili svoje medové týždne na prezentáciu protestov práve prebiehajúcej vojny vo Vietname.[1][2] Ich manželstvo trvalo až do roku 1980, kedy bol John Lennon zavraždený v podchode bytového domu Dakota v New Yorku. Mali spolu jedného syna Seana, ktorý sa neskôr stal tiež hudobníkom.

Svoju hudobnú kariéru Yoko Ono začala v roku 1969, kedy s Johnom Lennonom založili skupinu The Plastic Ono Band. V 70. rokoch spolu vyprodukovali niekoľko avantgardných hudobných albumov. Komerčný a kritický ohlas získala v roku 1980 vďaka albumu Double Fantasy, ktorý sa dostal na vrcholy hudobných rebríčkov. Tento projekt, ktorý bol výsledkom spolupráce s Johnom Lennonom vyšiel tri týždne pred jeho zavraždením. Album získal cenu Grammy za album roka. V súčasnosti má Yoko Ono má v amerických hudobných rebríčkoch dvanásť singlov číslo jeden a v roku 2016 ju magazín Billboard označil za 11. najúspešnejšieho hudobného umelca všetkých čias.[7] Ako sólovú umelkyňu ju uznáva viacero umelcov, medzi nimi sú mená ako Elvis Costello,[8] The B-52's,[9] Sonic Youth[10] a Meredith Monk.[11]

Ako vdova po Johnovi Lennonovi, sa Yoko Ono stará o zachovanie jeho dedičstva. Financovala pamätník Strawberry Fields memorial v Central Parku na Manhattane,[12] Imagine Peace Tower na Islande[13] a John Lennon Museum v Saitame v Japonsku (v roku 2010 bolo toto múzeum zatvorené).[14] Yoko Ono významne prispela k umeniu, mierovým aktivitám,či k pomoci pri katastrofách v Japonsku a na Filipínach.[15][16] Od roku 2002 založila LennonOno Grant pre mier, ktorý každé dva roky udeľuje ľuďom a organizáciám vybraným ňou samotnou 50 000 dolárov.[17] V roku 2012 získala cenu Dr. Rainer Hildebrandt za ľudské práva[18] a v tomto roku bola spoluzakladateľkou asociácie Artists Against Fracking (v tejto asociácii sú mená ako Sean Lennon, Mark Ruffalo, Robert de Niro, Paul McCartney, Lady Gaga a Deepak Chopra).[19]

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Sólové albumy
s Johnom Lennonom

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Z hľadiska pravidiel prepisu z japončiny a prechyľovania cudzích ženských priezvisk kodifikovaných Pravidlami slovenského pravopisu je formálne správnym tvarom Jóko Onová, utvorený prepisom japonského mena 小野 洋子 / オノ ヨーコ do slovenčiny ako Ono Jóko (pozri prepis z japonského písma do latinky),[3] vymenením slovosledu priezviska a rodného (prvého) mena na Jóko Ono a prechýlením priezviska Ono na Onová.[4] Používanie tvaru Jóko Onová v slovenčine ale nie je doložené, namiesto neho sa ustálila anglická podoba mena (Yoko Ono), pod ktorým umelkyňa medzinárodne vystupuje.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Paulička, Ivan, ed. (2005), „Lennon, John Winston“, Všeobecný encyklopedický slovník, G – L (1. slov. vyd.), Praha: Ottovo nakladatelství, divizie Cesty, str. 802, ISBN 80-7181-659-0 
  2. ↑ a b Kutláková, Mária, ed. (2006), „Lennon“, Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch, A – L (1. slov. vyd.), Bratislava: Agentúra Cesty, str. 714, ISBN 80-969159-3-2 
  3. ↑ Považaj, Matej, ed. (2000), Pravidlá slovenského pravopisu (3. uprav. a dopln. vyd.), Bratislava: Veda, str. [49], [78], ISBN 80-224-0655-4, http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf, dost. 2018-09-19 
  4. ↑ Považaj, Matej, ed. (2000), Pravidlá slovenského pravopisu (3. uprav. a dopln. vyd.), Bratislava: Veda, str. [74], ISBN 80-224-0655-4, http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf, dost. 2018-09-19 
  5. ↑ Taylor, Paul (1989), „Yoko Ono’s New Bronze Age At the Whitney“, The New York Times 138 (47 772): H 31, H 34 (príloha Arts & Leisure), 1989-02-05, https://timesmachine.nytimes.com/timesmachine/1989/02/05/874089.html?pageNumber=224 
  6. ↑ Yoko Ono retrospective opens in Frankfurt [online]. Yahoo Malaysia, February 16, 2013, [cit. 2013-02-16]. Dostupné online.
  7. ↑ Greatest of All Time Top Dance Club Artists : Page 1 [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-07-07 z originálu.
  8. ↑ Elvis Costello-Walking on Thin Ice [online]. last.fm. Dostupné online. Archivované 2016-03-09 z originálu.
  9. ↑ Yoko Ono – Charts & Awards – Billboard Singles [online]. AllMusic. Dostupné online.
  10. ↑ SYR4 – Goodbye 20th Century [online]. December 1, 1999. Dostupné online.
  11. ↑ Meredith Monk: Songs That Defy Time and Country | New Sounds | Hand-picked music, genre free [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Strawberry Fields [online]. 2021-05-06. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ ONO, Yoko. IMAGINE PEACE TOWER [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ John Lennon Museum [online]. . Dostupné online.
  15. ↑ Yoko Ono Talks Japan Disaster and Relief Concert [online]. 2011-03-18. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ ¥5 Million New Year's Gift from Yoko Ono to Ondoy Victims | Philippine Embassy – Tokyo, Japan [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Lennon Ono peace grants awarded [online]. 2006-10-09, [cit. 2021-11-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Yoko Ono Awarded Germany's Highest Human Rights Medal [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ WAXMAN, Olivia B.. The Celebrity Campaign Against Fracking: How Yoko Ono and Sean Lennon Rallied an Outcry. Time, 2012-08-31. Dostupné online [cit. 2021-11-07]. ISSN 0040-781X. (po anglicky)
  20. ↑ SCANCARELLI, Derek. Yoko Ono Discusses Her New Album 'Warzone' [online]. forbes.com, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Yoko Ono

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Yoko_Ono&oldid=7467659“