Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
Štúdiový album - The Beatles
Dátum vydania 1. jún 1967, UK
2. jún 1967, USA
Nahraný 6. december 196621. apríl 1967 - Abbey Road Studios
Žáner Psychedelický rock, Art rock, Experimentálny rock
Dĺžka 39:44
Vydavateľstvo Capitol, Parlophone
Producent George Martin
Skladateľ John Lennon
Paul McCartney
Odborné recenzie
The Beatles – Chronológia
Revolver
(1966)
Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band
(1967)
Magical Mystery Tour (1967)

Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band je ôsmy štúdiový album anglickej rockovej skupiny The Beatles. V roku 2003 bol v časopise Rolling Stone umiestnený na prvom mieste medzi najvýznamnejšími albumami všetkých čias. Bol nahrávaný od 6. decembra 1966 po dobu 129 dní. Tento album vyšiel 1. júna 1967 v Spojenom kráľovstve a 2. júna 1967 v USA.

Skladby tohto albumu vo významnej miere ovplyvnili tvorbu mnohých súčasníkov a nasledujúcich generácií hudobníkov a hudobných skupín populárnej hudby. Nachádza sa na vrchole rebríčka časopisu Rolling Stone: 500 najlepších albumov všetkých čias a je aj (ako celý album) v zozname skladieb storočia, ktorý vznikol v USA v spolupráci s organizáciou Recording Industry Association of America pri príležitosti nástupu nového storočia v roku 2001.

Zoznam skladieb albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky skladby zložili John Lennon a Paul McCartney okrem uvedených výnimiek.

Strana 1 (vinylový album)[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“ – 2:04
  2. „With a Little Help from My Friends“ – 2:46
  3. „Lucy in the Sky with Diamonds“ – 3:30
  4. „Getting Better“ – 2:49
  5. „Fixing a Hole“ – 2:38
  6. „She's Leaving Home“ – 3:37
  7. „Being for the Benefit of Mr. Kite!“ – 2:39

Strana 2 (vinylový album)[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Within You Without You“ (George Harrison) – 5:07
  2. „When I'm Sixty-Four“ – 2:37
  3. „Lovely Rita“ – 2:44
  4. „Good Morning Good Morning“ – 2:43
  5. „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (Reprise)“ – 1:20
  6. „A Day in the Life“ – 5:33

Nahrávanie albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Nahrávanie Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band prebiehalo v období utíchania najväčšej vlny popularity skupiny The Beatles, tzv. beatlemánie. U skupiny narastala vnútorná kríza a nechuť ku verejným vystúpeniam na koncertoch. Koncom roku 1966 vznikla aféra s výrokom Johna Lennona, ktorý mal v jednom z interview vysloviť aj vetu, že sú „väčší ako Ježiš“, čím si proti sebe pobúrili predstaviteľov katolíckej cirkvi a veriacich. Po kontroverznom, búrlivom turné na Filipínach, keď sa dostali do nemilosti režimu vtedajšieho diktátora Ferdinanda Marcosa po pozvaní na raňajky jeho manželkou Imeldou odohrali iba jeden oficiálny koncert po ktorom sa všetci, s výnimkou Paula McCartneya, rozhodli že zrušia verejné vystúpenia a začnú sa venovať iba štúdiovým nahrávkam.

Ako najpopulárnejšia britská skupina dostali vtedy neobmedzený prístup do nahrávacích štúdií firmy EMI na Abbey Road. Nahrávanie albumu prebiehalo na vysokej profesionálnej úrovni, často aj do neskorej noci.

Pôvodne chcela skupina nahrať album v štýle R&B, popu a rocku postupne sa do skladieb dostávali rôzne, vtedy nové hudobné vplyvy. Skúšali využívať moderné nástroje ako je Hammond organ, elektrický klavír použili pri nahrávaní aj klasické nástroje ako boli rôzne sláčiky, trúbky, flauta, klarinet, perkusie, a široké spektrum exotických nástrojov ako je napríklad strunový indický nástroj, citara.

The Beatles použili aj množstvo modulárnych efektov, gitarový pedál (wah- wah), fuzzbox, ktorými zvýraznili experimentálny prístup k nahrávaniu, použili aj kolísanie rýchlosti zvukov, efekty ozveny cez Leslieho reproduktor, McCartney využil nové postupy pre nahrávanie basovej línie v skladbách. Celkovo bolo nahrávanie tohto albumu revolučným zlomom ako po technickej, interpretačnej ale aj organizačnej úrovni. Zmenil sa všeobecný prístup k nahrávaniu štúdiových skladieb, začali sa všeobecne využívať možnosti dodatočného spracovania, mixovania zvukových stôp a experimentovania s nimi. Zmenilo sa aj nepísané pravidlo (úzus) o maximálnej dĺžke skladieb.

Jednotlivé nahraté stopy boli prehrávané do jednej. V tom období štúdiá na Abbey Road mali k dispozícii iba 4- stopé nahrávacie magnetofóny a tak museli byť jednotlivé zvukové stopy spájané postupne, kým sa nedostali na finálnu/ hlavnú nahrávaciu pásku. Magnetofón s ôsmimi stopami získali štúdiá až tesne po vydaní albumu Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band, koncom roku 1967.

Téma a štruktúra albumu[upraviť | upraviť zdroj]

McCartney sa rozhodol, že by mohol stvoriť pre každého člena skupiny fiktívne postavy a nahrať album, ktorý by mohol byť ich vystúpením. Myšlienka maskovania alebo premeny identity bola zaujímavá pre členov tejto v 20. storočí veľmi populárnej skupiny. V období tvorby tohto projektu si nechali narásť dlhšie vlasy a fúzy a obliekli sa do pestrofarebných uniforiem, ktoré mali zdôrazniť koncept Sgt. Peppera.

Pôvodne mienený koncept albumu nakoniec tvorila úvodná skladba „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“ ktorá tému uviedla a nasledujúca pieseň fiktívneho kapelníka Billyho Shearsa (Ringo Starr) s názvom „With a Little Help from My Friends“ na tento úvod nadviazala. Nakoniec sa celý koncept spojil iba so skladbou „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (Reprise)“ pred záverečnou piesňou „A Day in the Life“. Zvyšné skladby zapadli do albumu skôr po hudobnej a zvukovej stránke ako spoločnou témou.

Pred nahrávaním albumu skupina pracovala na skladbách, ktoré mali byť ich spomienkami na ich detstvo a každodenný život. Pod tlakom vtedajšej obchodnej politiky vydavateľstva EMI (skupina musela vydať jeden album plus štyri single ročne) boli dve z týchto piesní: „Penny Lane“ a „Strawberry Fields Forever“, vydané ako single. Tieto dve skladby boli v tematickej línii so skladbami, ktoré sa odkláňali od konceptu Sgt. Pepper’s... (boli to piesne „Day in the Life“, „Lovely Rita“, „Good Morning, Good Morning“, „She's Leaving Home“ a „When I'm 64“) a mali sa nachádzať spoločne na tomto albume.

Obal albumu[upraviť | upraviť zdroj]

Autorom obalu albumu, ktorý v roku 1968 získal Grammy, za najlepšie grafické stvárnenie boli Robert Fraser v spolupráci s Paulom McCartneyom. Dizajnnérmi boli Peter Blake a jeho manželka Jann Haworthová, fotografom bol Michael Cooper. Robert Fraser odhovoril Paula aby použil na obal maľbu v psychedelickom štýle, od holandského grafického štúdia The Fool, ktorá mala byť pôvodne použitá na titulnú stranu albumu. Tento dizajn bol použitý na vnútornú stranu otváracieho obalu u niekoľko prvých výliskov.

Robert Fraser predstavil Paulovi jeho známeho, uznávaného popartového umelca Petra Blaka, ktorý spolu s manželkou spracovali súčasný návrh, ktorý dostal názov „People We Like“. Pôvodný koncept dizajnu obalu počítal s vyobrazením scény vystúpenia skupiny seržanta Peppera v parku. Postupne sa rozhodli k vystupujúcim pripojiť aj iné známe osobnosti, ktoré boli vyobrazené v životnej veľkosti.

Vo finálnej podobe je na titulnom obrázku farebná koláž vytvorená z lepenkových modelov slávnych ľudí, medzi ktorými sú aj Edgar Allan Poe, Fred Astaire, Bob Dylan, Tony Curtis, Marilyn Monroe, Oliver Hardy, Karol Marx, Sigmund Freud, Stuart Sutcliffe, Oscar Wilde, David Livingstone, Johnny Weissmüller, George Bernard Shaw, Lewis Carroll, Shirley Temple, Albert Einstein, Marlene Dietrich, Gándhí, členov skupiny The Beatles v oblekoch a voskových figurín (požičaných z múzea Maddame Tusssauds) – medzi nimi členov skupiny Beatles v uniformách Sgt. Peppera a boxera Sonnyho Listona. Voskové figuríny sú nastavené tak aby sa pozerali dolu na nápis The Beatles, ktorý je vytvorený z kvetov. V skupine postáv mali byť aj Ježiš Kristus, Adolf Hitler, Mahátma Gándhí a Elvis Presley no boli (niektorí asi z pochopiteľných dôvodov) zamietnutí.

Tento album je prvý v histórii anglickej populárnej hudby, ktorý má na zadnej strane vytlačené texty piesní.

Obal albumu je jedným z prvých, ktorý je otvárateľný. Vo vnútornej strane bol obrázok členov skupiny v uniformách. Pestré saténové uniformy seržanta Peppera navrhol Manuel Cuevas. Okrem hodnostných znakov na uniformách môžeme nájsť aj:

  • rytierske kríže na blúzach Geroga Harrisona a Paula McCartneya, ktoré dostali od britskej kráľovnej,
  • britský kráľovský erb na Lennonovom pravom rukáve
  • pásky ontárijskej provinčnej polície na rukávoch Paula McCartneya.

Výroba albumu[upraviť | upraviť zdroj]

  • John Lennonrytmická gitara, spev
  • Paul McCartneybasová gitara, spev
  • George Harrisonsólová gitara, spev
  • Ringo Starrbicie, spev
  • George Martinklávesy, klavír, harmónium
  • Geoff Emerick – technik nahrávania
  • Mal Evans – klavír, mouth organ, harmónium, perkusie, spev
  • Neil Aspinall – mouth organ, tamburína
  • John Oedry – klavír v skladbe „With a Little Help from My Friends“
  • James Buck, Neil Sanders, Tony Randall, John Burden – dychové nástroje v skladbe „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“
  • Erich Gruenberg, Derek Jacobs, Trevor Williams, Jose Luis García – husle v skladbách „She's Leaving Home“ a „A Day in the Life“
  • John Underwood, Stephen Shingles – husle v skladbách „She's Leaving Home“ a „A Day in the Life“
  • Dennis Vigay, Alan Dalziel – violončelo v skladbách „She's Leaving Home“ a „A Day in the Life“
  • Gordon Pearce – basa v skladbách „She's Leaving Home“ a „A Day in the Life“
  • Sheila Bromberg – harfa v skladbe „She's Leaving Home“
  • V. Lankshwarna – swordmandel v skladbe „Within You Without You“
  • Shambu-Das – v skladbe „Within You Without You“
  • Ravi Shankar – dilruba a citara v skladbe „Within You Without You“
  • Erich Gruenberg, Alan Loveday, Julien Gaillard, Paul Scherman, Ralph Elman, David Wolfsthal, Jack Rothstein, Jack Greene – husle v skladbe „Within You Without You“
  • Reginald Kilbey – violončelo v skladbe „Within You Without You“
  • Allen Ford, Peter Beavan – violončelo v skladbe „Within You Without You“
  • Robert Burns, Henry Mackenzie – klarinet v skladbách „When I'm Sixty-Four“ a „A Day in the Life“
  • Frank Reidy – klarinet v skladbe „When I'm Sixty-Four“
  • Barrie Cameron, David Glyde, lan Holmes, John Lee – dychové nástroje v skladbe „Good Morning Good Morning“

Rebríčky[upraviť | upraviť zdroj]

Album[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Krajina Rebríček Umiestnenie
1967 USA Billboard 200 1 (15 týždňov)
1967 Spojené kráľovstvo UK Albums Chart 1 (27 týždňov)
1967 Austrália Australian ARIA Albums Chart 1 (30 týždňov)

Album sa dostal do rebríčkov spojeného kráľovstva 3. júna 1967 a je tam (do 1. júla, 2007) spolu 201 týždňov.

V USA je album v rebríčku Billboard 200 spolu 175 týždňov.

Single[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Single Rebríček Umiestnenie
1978 „Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band“/ 
„With a Little Help from My Friends“/
„A Day in the Life“
Popové single  2

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Grammy[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Víťaz Ocenenie
1967 Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band Grammy za album roku
1967 Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band Gramy za najlepší obal albumu
1967 Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band Grammy za najlepšiu nahrávku neklasickej hudby
1967 Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band Grammy za najlepšie naspievaný album

Grammy - nominácie[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Nominovaný Ocenenie
1967 Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band Najlepšie naspievananie skupinou
1967 Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band Najlepšia interpretácia duom, skupinou v speve
1967 „A Day in the Life“ Najlepšie aranžmán hudby so spevom

Rokenrolová sieň slávy[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Ocenenie
1988 Uvedený
2007 Najvýznamnejší rokenrolový album

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

The Beatles
Členovia
John LennonPaul McCartneyGeorge HarrisonRingo Starr
Bývalí členovia
Stuart SutcliffePete Best
Diskografia

Štúdiové albumy: Please Please MeWith The BeatlesA Hard Day’s NightBeatles For SaleHelp!Rubber SoulRevolver
Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club BandMagical Mystery TourThe BeatlesYellow SubmarineAbbey RoadLet It Be

Filmy: A Hard Day’s NightHelp!Magical Mystery TourYellow SubmarineLet It Be