Jajce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 44°20′21.6″S 17°16′2.6″V / 44,339333°S 17,267389°V / 44.339333; 17.267389
Jajce
mesto
Jajce (kolaž).jpg
Jajce coat of arms.gif
Erb
Štát Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Fed. štát Federácia Bosny a Hercegoviny
Rieka Pliva
Nadmorská výška 362,5-1 400 m n. m.
Súradnice 44°20′21.6″S 17°16′2.6″V / 44,339333°S 17,267389°V / 44.339333; 17.267389
Rozloha 6,99 km² (699 ha)
Obyvateľstvo 8 087 (2013)
Hustota 1 156,94 obyv./km²
Starosta Edin Hozan
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 70101
Telefónna predvoľba +387 30
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Bosny a Hercegoviny
Wikimedia Commons: Prijedor
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jajce (srb. Јајце) je mesto v Bosne a Hercegovine. Leží vo Federácii Bosny a Hercegoviny, vo Stredobosnianskom kantóne, na riekach Pliva a Vrbas. V roku 1991 malo 11 000 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Mesto bolo založené vo 14. storočí ako hlavné mesto vtedajšieho Bosnianskeho kráľovstva. Nachádzal sa tu hrad, mesto navyše bolo obohnané hradbami. Hoci Osmani mesto dobyli už v roku 1463, v roku nasledujúcom ho stratili. Do svojej moci ho získali opäť až v roku 1528, ako posledné z bosnianskych miest. Podľa tureckého cestopisateľa Evliya Çelebiho bolo mesto dobyté lsťou. Turci sa vtrhli bránami zrovna v chvíli, keď sa miestni kresťania modlili.

Ďalej tiež vo svojom cestopise z konca 16. storočia uvádzal, že mesto má tisíc domov, a to ako prízemných, tak i poschodových, väčšinou v dobrom stave. Obchodov potom napočítal na niekoľko desiatok. Ulice boli väčšinou úzke, žiadne široké triedy sa v tom čase v meste nenachádzali. V okolí Jajce, zovretého kaňonmi riek, sa tiež nachádzali početné vinohrady. Na vrchole kopca, na ktorého úpätí sa Jajce rozkladá, sa nachádza citadela, ktorá bola v začiatkoch osmanskej vlády v značne zúboženom stave. Sídlil tu však správca mesta (Dizdar).

Sulejman-Hánová mešita, ktorú tiež autor spomína, bola vybudovaná na mieste zničeného kostola. K nej neskôr pribudla náboženská škola (medresa), hamam a mekteb.

V Jajce sa písali dejiny opäť až v polovici 20. storočia, za druhej svetovej vojny. 29. novembra 1943 sa tu konalo druhé zasadnutie Antifašistickej rady národného oslobodenia Juhoslávie za účasti budúceho prezidenta Josipa Tita. To ustanovilo, že po oslobodení bude krajina preskupená ako socialistická federatívna republika.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia tu boli zhruba rovnomerne zastúpené všetky hlavné etniká Bosny a Hercegoviny - Bosniaci, Srbi aj Chorváti. Mesto ležalo na hranici medzi severom, obývaným Srbmi, juhozápadom obývaným Chorvátmi a juhovýchodom obývaným bosnianskymi moslimami. V roku 1992 odtiaľto Srbi odišli na sever, a v lete toho istého roku začali mesto bombardovať. Miestne Bosniaci odišli do Travniku. V roku 1995 ho dobyli späť Chorváti a po podpísaní Daytonskej zmluvy a uzavretí mieru sa stalo súčasťou moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny. Dnes tvoria väčšinu obyvateľov práve Bosniaci a Chorváti.

Významná miesta[upraviť | upraviť kód]

Mesto je známe hlavne vďaka vodopádom, ktoré sa nachádzajú priamo v jeho centre. Tvorí ich rieka Pliva, ktorá sa vlieva do rieky Vrbas. Nad centrom mesta sú ruiny hradu, dochovala sa aj časť stredovekého opevnenia. Cestné spojenie je dobré, mestom prechádza hlavná cesta na Donji Vakuf (Travnik, Sarajevo) a Banja Luku. Miestny kostol je spustnutý, stavia sa tu nová mešita.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jajce

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jajce na českej Wikipédii.