Preskočiť na obsah

Jana Plichtová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jana Plichtová
slovenská psychologička a bývalá herečka
Narodenie10. jún 1950 (74 rokov)
Brno, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
RodičiaDimitrij Plichta
SúrodenciBarbara Plichtová

Prof. PhDr. Jana Plichtová, PhD. (* 10. jún 1950, Brno)[1] je slovenská psychologička, vysokoškolská pedagogička a bývalá herečka.[2]

Akademická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1973 absolvovala štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3] V rokoch 1973 až 1990 pracovala v Ústave experimentálnej psychológie SAV. Na tomto ústave vypracovala v rokoch 1978 až 1982 aj svoje CSc. štúdium.[4] V rokoch 1990 až 2015 pôsobila v Kabinete výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV, v rokoch 1990 až 1992 bola jeho riaditeľkou. V rokoch 1992 až 1994 pracovala na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a v rokoch 1995 až 2017 na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK. Od roku 2017 je pracovníčkou Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.[4]

Na docentku sa habilitovala v roku 1998 a profesorkou bola menovaná v roku 2003.[4][5]

Prax

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Ústave aplikovanej psychológie sa zaoberá týmito oblasťami: „kognitívna psychológia, sociologická sociálna psychológia, kultúrna psychológia, psychológia menšín, sociálna neurověda, governance, participácia a verejná správa.“[4]

Na policajnú žiadosť vypracovala posudok na článok Tibora E. Rostasa „Klin Židov medzi Slovanmi“, ktorý vyšiel v máji 2017 na stránkach ZEM & VEK. Po podaní trestného oznámenia na autora článku sa prípadom zaoberal útvar NAKA pre extrémizmus. Okrem Plichtovej posudok spracoval aj historik a odborník na antisemitizmus Miloslav Szabó. Plichtová potvrdila Rostasov antisemitizmus a ten bol vo februári 2018 obvinený (a v októbri 2019 obžalovaný)[6] okrem iného z hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Okrem iného v posudku uviedla, že autor článku „Vytvára falošný obraz, ako keby antisemitizmus bol hlavným programom národných buditeľov. Tí v skutočnosti presadzovali najmä svojbytnosť slovenského jazyka a prirodzené politické právo Slovákov na sebaurčenie.“[7] Po vydaní znaleckého posudku sa stala terčom osočovania alternatívnymi webmi a v internetových diskusiách. Niektoré médiá ju označili za dôvod domovej prehliadky u Rostasa, ktorú pre použitie tzv. kukláčov vyhodnocovali ako policajnú brutalitu. V Rostasovom dome sa však podľa informácií polície nachádzalo 16 kusov strelných zbraní.[7]

Plichtovej sa zastala jej fakulta.[8]

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorkou troch monografií[9]:

  • Príbehy o hľadaní mysle (2001)
  • Predpoklady a mechanizmy kultúrnej evolúcie (2005)
  • Konštruovanie slovenskosti vo verejnom priestore (2009)

V rokoch 1990 až 1993 publikovala v časopise Fórum vedy, „ktorý založila ako diskusný priestor pre otázky vednej politiky a obnovu samosprávnych akademických inštitúcií“.[9]

Herecká kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Hereckej kariére sa venovala od roku 1969 do roku 1985.[9][10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Jana Plichtová [online]. Brno: encyklopedie.brna.cz, [cit. 2018-05-25]. Dostupné online.
  2. ↑ Plichtová, Jana, 1950- [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Jana Plichtová In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online. Archivované 2020-10-28 z originálu.
  4. ↑ a b c d Jana Plichtová [online]. Bratislava: Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, [cit. 2018-05-25]. Dostupné online. Archivované 2018-05-26 z originálu.
  5. ↑ Vymenovanie vysokoškolských profesorov : 1. 4. 2004 [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2004, [cit. 2019-11-30]. Dostupné online. Archivované 2017-12-14 z originálu.
  6. ↑ TASR. Šéfredaktor časopisu Zem a Vek čelí obžalobe z extrémizmu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-20. Dostupné online [cit. 2019-10-20].
  7. ↑ a b ŠNÍDL, Vladimír. Čo všetko si musí vypočuť uznávaná profesorka, keď napíše posudok na Rostasa. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-05-24. Dostupné online [cit. 2018-05-25]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ Stanovisko k útokom na osobu prof. Jany Plichtovej, zamestnankyne FSEV UK [online]. fses.uniba.sk, 2018-03-29, [cit. 2018-05-26]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c Databazeknih.cz. Jana Plichtová [online]. databazeknih.cz, [cit. 2018-05-25]. Dostupné online.
  10. ↑ Jana Plichtová [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2018-05-25]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jana_Plichtová&oldid=7945228“