Jednotný katolícky spevník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Jednotný katolícky spevník (v skratke JKS) je kancionál rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Prvýkrát vyšiel v roku 1937 a používa sa dodnes, čo nemá v strednej Európe obdobu.[1] Vznikol v rokoch 19211936 z iniciatívy Mons. Jána Pöstényiho, správcu Spolku svätého Vojtecha, a zostavil ho hudobný skladateľ a trnavský regenschori Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý do neho zaradil 226 vlastných piesní.

Zostavenie[upraviť | upraviť kód]

Spevník zostavili, ako sa na prvej strane kancionálu píše: biskupskými úradmi určené komisie, hudobná, vieroučná (liturgická) a prozodická.[2]

Členmi hudobnej komisie boli:[3]

  • Dr. Dobroslav Orel, univerzitný profesor v Bratislave,
  • Jozef Drugopolský, profesor v Banskej Bystrici,
  • Mons. Rudolf Formánek, vicerektor seminára v Nitre,
  • Alojz Pavčo, regenschori v Ružomberku,
  • Vojtech Holdoš, správca-učiteľ v Ružomberku,
  • Viliam Páldy, správca-učiteľ v Šali,
  • Ján Fischer, správca-učiteľ v Seredi,
  • Štefan Pyšný, správca-učiteľ vo Vrbovom.

Členmi liturgickej komisie boli:[3]

  • Mons. Dr. Vojtech Wick, profesor bohoslovia v Košiciach,
  • Ján Jalovecký, profesor bohoslovia v Rožňave,
  • Dr. Štefan Dubravec, profesor a prefekt seminára v Trnave,
  • Karol Jenkei, dekan v Jakubove.

Členmi prozodickej komisie boli:[3]

  • Pavel Gašparovič-Hlbina, kaplán v Rosine,
  • Viliam Ries-Ivan Javor, farár v Teplej,
  • Ladislav Hohoš, odborný učiteľ v Trnave.

Rečovú úpravu textov vykonával Anton A. Banik, člen jazykového odboru Matice slovenskej.[3] Texty bez nápevu zhudobnil skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský.

Kancionál v číslach[upraviť | upraviť kód]

Rozdelenie Kancionálu[upraviť | upraviť kód]

Piesne v Kancionáli sú rozdelené podľa liturgického obdobia, resp. podľa toho, k akej časti omše boli určené. Pred druhým vatikánskym koncilom bola omša v latinskom jazyku. Keďže zhromaždení prostý ľud latinčinu nevedel, riešilo sa to spôsobom, pri ktorom kňaz v tichosti recitoval latinskú stálu časť omše (tzv. ordinárium) a ľud spieval príslušnú slohu piesne z JKS. Preto sa dnes často spieva v omši iba prvá a štvrtá sloha (určená na introitus a offertorium), slohy 2,3,5, prípadne 6 sa vynechávajú, lebo sú dnes nahradený slovenskými spevmi (napr. Sláva Bohu na výsostiach).

  • Adventné: 1-33
  • Vianočné: 34-113
  • K najsvätejšiemu menu Ježiš: 114-120
  • Pôstne: 121-181
  • Veľký týždeň: 182-191
  • Veľkonočné: 192-212
  • Nanebovstupenie Pána: 213-215
  • Turíčne: 216-219
  • Trojičné: 220-222
  • Božie telo: 223-226
  • K najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu: 227-235
  • K omši v období cez rok: 236 - 259
  • K Eucharistií: 260-299
  • K prijímaniu: 300-303
  • Litánie a antifóny: 304-322
  • Mariánske: 323-416
  • Ku svätým: 417-459
  • Pohrebné: 460-483
  • Na kropenie svätenou vodou: 484
  • Prosebné piesne: 485-497
  • Na Krista Kráľa: 498-499
  • Príležitostné: 500-522
  • Pápežská hymna: 523
  • Slovenská hymna pre chrám: 524
  • Te Deum: 525 a 526 (slovenský ľudový nápev a oficiálny cirkevný nápev)
  • Zborové piesne: 527-531
  • Latinské piesne: 532-543

Zaujímavosť[upraviť | upraviť kód]

Mikuláš Schneider-Trnavský pôvodne nechcel zaradiť do Kancionálu pieseň č. 88 - Tichá noc, nakoľko bol názoru, že má ísť o spevník čisto Slovenských piesni a Tichá noc pochádza z Rakúska. Túto „Hymnu Vianoc“ pridal až na veľké naliehanie svojich známych. Vo veľkom notovom vydaní pre organistov sa nachádzajú len tri slohy tejto piesne, avšak v niektorých vreckových vydaniach pre veriacich sa nachádzajú aj 4. a 5. sloha.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.fara.ivanka.sk/historia-farnosti.html
  2. Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 1.
  3. a b c d Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s. S. 4.
  4. a b c Jednotný katolícky spevník. 4. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1986. 579 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]