Jeskyně Na Pomezí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°14′44″S 17°8′9″V / 50,24556°S 17,13583°V / 50.24556; 17.13583
Jeskyně Na Pomezí
národná prírodná pamiatka
Jeskyně Na Pomezí krápníky.jpg
kvapľová výzdoba
Štát Česko Česko
Región Olomoucký kraj
Okres Okres Jeseník
Lokalita Lipová-lázně, Vápenná
Nadmorská výška 520 – 650 m n. m.
Súradnice 50°14′44″S 17°8′9″V / 50,24556°S 17,13583°V / 50.24556; 17.13583
Rozloha 20,5993 ha
Vznik 25. máj 1965[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Šumperk
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 649
Česko: Jeskyně Na Pomezí
Jeskyně Na Pomezí
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Jeskyně Na Pomezí
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pokladňa a predajňa suvenírov

Jeskyně Na Pomezíkrasové jaskyne s kvapľovou výzdobou ležiace v zalesnenom svahu vedľa cesty I/60 vedúcej z Lipovej-lázně do Vápennej. Od roku 1965 sú národnou prírodnou pamiatkou.

História krasového územia Na Pomezí[upraviť | upraviť kód]

Vďaka ťažbe mramoru v neďalekom Havránkovom lome boli v krasovom území Na Pomezí objavené v rokoch 1934 – 36 prvé jaskyne (napr. Utajená, v roku 1962 zasypaná). V roku 1936 bola objavená rozsiahla jaskyňa Rasovna, ktorá siaha až do hĺbky 70 m od povrchu. Jaskyňa bola preskúmaná, ale pretože bola voľne prístupná jej kvapľová výzdoba bola z veľkej časti poničená vandalmi. Po vojne vznikol v Jeseníku speleologický oddiel, v ktorého čele stál Karel Všetička, ktorý objavil niekoľko menších jaskýň (Netopýrka, Komínová, Liščí díra).

Jaskyňa Na Pomezí[upraviť | upraviť kód]

Dnešná Jaskyňa Na Pomezí bola objavená 28. augusta 1949, kedy sa do nej podarilo vniknúť komínom o veľkosti 25×50cm. Jaskyňa je od 16. mája 1950 sprístupnená verejnosti.

V rokoch 2004-2005 prebehla v jaskyniach rozsiahla rekonštrukcia, počas ktorej boli obnovené chodníky, stará elektroinštalácia bola vymenená za novú, úspornú a bola odvezená zemina z bočných chodieb.

Prehliadková trasa[upraviť | upraviť kód]

Prehliadková trasa má dĺžku 390 metrov, celková dĺžka chodieb v jaskyniach je viac ako 1 700 m. Je tam je stála teplota ovzdušia 7,7 °C. Prehliadka trvá 45 minút. Ročne sem zavíta až 70 000 návštevníkov. Jaskyne sú najväčším jaskynným systémom v Česku, ktorý vznikol rozpúšťaním mramoru (t. j. kryštalického vápenca).

K jaskyni môžeme prísť po modrej a zelenej turistickej značke, ktoré nás zavedú priamo k prevádzkovej budove. Značky vedú od autobusovej i vlakovej zastávky: Lipová-lázně – jaskyne.

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Jaskyne sa nachádzajú v nepríliš veľkej krasovej oblasti vytvorenej v masíve kryštalických vápencov devónskeho obdobia. Jaskyne sú puklinové, vznikli vďaka koróznej a eróznej činnosti vody, ktorá do nich presakovala. Pre ne sú typické dlhé, úzke a vysoké chodby, ktoré sa miestami rozširujú do väčších dómov. Väčšie dómy vznikli, keď sa prekrížili chodby z viacerých smerov a jaskynné stropy sa zrútili.

Na území krasu nájdeme ako podzemné tak i povrchové krasové javy, medzi povrchové patria závrty, ponory a vývery. Jaskyne majú bohatú kvapľovú výzdobu, nájdeme tu stalaktity, stalagnáty, sintrové vodopády, záclonky, jazierka s jaskynnými perlami, nátekové formy i drobné brčká.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť kód]

Na území krasu v súčasnosti rastie nepôvodný smrekový les. Rastú tu však vzácne a ohrozené druhy rastlín, ako napríklad slezinník zelený (Asplenium viride), vstavač mužský (Orchis mascula), pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata) a vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia).

Jaskyne slúžia ako zimovisko pre netopiere, hlavne ohrozeného podkovára krpatého (Rhinolophus hipposideros) a netopiera veľkého (Myotis myotis). Pri sčítaní bolo zistených až 600 jedincov v 11 druhoch. Zabýval sa tu i pavúk mata temnostná (Meta menardi).

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2015-01-02]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jeskyně Na Pomezí na českej Wikipédii.