Preskočiť na obsah

John Henry Newman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
John Henry Newman
kardinál Svätej rímskej cirkvi
kňaz Konfederácie Oratória sv. Filipa Neriho
John Henry Newman
Erb John Henry Newman
 Cor ad cor loquitur
Srdce k srdcu hovorí
Biografické údaje
Narodenie21. február 1801
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie11. august 1890 (89 rokov)
Edgbaston, Spojené kráľovstvo
Alma materOriel College, Oxford
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
(pred konverziou anglikánska)
Kňaz
Kňazská vysviacka30. máj 1847 (46 rokov)
Rím
Giacomo Filippo kardinál Fransoni
prefekt Posvätnej kongregácie pre šírenie viery
Kardinál
Menovanie12. máj 1879 (78 rokov)
Lev XIII.
Stupeňkardinál-diakon
Titulárny kostolSan Giorgio in Velabro
Svätec
Blahorečenie19. september 2010
Spojené kráľovstvo
Benedikt XVI.
Kanonizácia13. október 2019
Vatikán
František
Sviatok9. Október (Katolícka cirkev)
11 August (Anglikánska cirkev)
Odkazy
John Henry Newman na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons John Henry Newman

Svätý John Henry Newman (* 21. február 1801, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 11. august 1890, Edgbaston) bol anglikánsky a neskôr katolícky kňaz, teológ a filozof, v roku 1879 ho pápež Lev XIII. vymenoval za kardinála.

Biografia

[upraviť | upraviť zdroj]

John Henry Newman sa narodil 21. februára 1801 v Londýne. Bol najstarším zo šiestich súrodencov, rovnomerne rozdelených na bratov a sestry. Jeho otec John pochádzal z chudobnejšej rodiny, no podarilo sa mu stať sa partnerom v menšej banke Ramsbottom, Newman, & Co. Jeho matka Jemima pochádzala zo známej rodiny Fourdrinier, pôvodom z Francúzska, ktorá v Londýne podnikala v oblasti papierníctva.[1]

Vzdelanie a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodičia chceli pre Johna Henryho zabezpečiť kvalitné vzdelanie a preto ho v siedmich rokoch poslali na prestížnu internátnu školu Great Ealing School, ktorú v tom čase viedol Dr. George Nicholas. V škole sa ukázal ako učenlivý študent, vo voľnom čase rád čítal Waltera Scotta a učil sa hrať na husle. Aj keď bol vychovávaný v anglikánskej viere, v štrnástich rokoch sa dostal do kritického obdobia a začal sa pohrávať so skeptickou literatúrou doby.[2] So záľubou premýšľal o Painových traktátoch proti Starému zákonu, taktiež čítal Huma a Voltaira. V pätnástich rokoch (na jeseň 1816) u neho došlo k myšlienkovej zmene, ktorú pomenoval ako vnútorné obrátenie. Udialo sa to v čase, ktorý bol pre Newmana ťažký. Jeho otec musel zatvoriť banku v dôsledku finančnej krízy, ktorá nastala po napoleonských vojnách. Mladý John Henry sa preto nemohol na letné prázdniny vrátiť domov, strávil ich na internáte. Okrem toho ho v auguste postihla ťažká choroba.[3] Obrátenie bolo tiež výsledkom jeho zápalu pre čítanie a reflexiu. Zapôsobilo na neho dielo Thomasa Scotta, najmä jeho učenie o Najsvätejšej Trojici a jeho osobný príbeh hľadania pravdy.[4]

V Júni 1817 začal John Henry študovať na Oxfordskej univerzite. Aj tu sa ukázal ako usilovný študent a očakávali sa od neho veľké akademické úspechy. Zo záverečných skúšok však nakoniec nedostal dobrú známku, pretože bol pred nimi vyčerpaný z jeho pracovného režimu.[5] Napriek tomu Newmanovi ponechali štipendium a v štúdiách mohol pokračovať. V roku 1822 ho dokonca prijali na Oriel College, ktoré bolo v Oxforde najprestížnejšie.[6]

Anglikánsky kňaz

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako anglikánsky duchovný bol Newman predstaviteľom reformného hnutia v anglikánskej cirkvi, ktoré sa označuje ako oxfordské hnutie, a ktoré sa snažilo o návrat ku katolíckym koreňom cirkvi; jeho snahy bývajú označované aj ako anglokatolicizmus. Newman sa preslávil svojimi hlbokými štúdiami dejín kresťanstva a katolicity cirkvi. Vo svojich 90 traktátoch obhajoval katolicitu anglikánskej cirkvi. Vo svojom slávnom traktáte č. 90 kritizuje 39 článkov anglikánskej viery, ktorú založil kráľ Henrich VIII. Neskôr, 9. októbra 1845, konvertoval na katolicizmus. Svoje pohnútky k tomuto kroku a skúsenosti s prijatím zo strany katolíkov opísal vo svojej knihe Obrana svojho života. Veľmi ovplyvnil tiež spisovateľa Chestertona, ktorý pod jeho vplyvom takisto konvertoval na katolicizmus. 30. mája 1847 bol vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. 12. mája 1879 ho pápež Lev XIII. vymenoval v konzistóriu za kardinála s titulom kardinál-diakon a tiulárnym kostolom San Giorgio in Velabro. Zomrel 11. augusta 1890 v Edgbastone v Spojenom kráľovstve.

Newmanova sukromná kaplnka v jeho izbe

Kanonizačný proces

[upraviť | upraviť zdroj]

Za ctihodného bol vyhlásený 21. januára 1991. Za blahoslaveného ho vyhlásil Benedikt XVI. 19. septembra 2010 počas oficialnej návštevy Spojeného kráľovstva.

Dňa 12. februára 2019 pápež František promulgoval dekrét, ktorý umožňuje jeho svätorečenie.[7] Svätorečený bol pápežom Františkom 13. októbra 2019 na Námestí sv. Petra spolu so štyrmi rehoľnými sestrami: Giuseppinou Vanniniovou, Mariam Thresiou Chiramel Mankidiyanovou, Dulce Lopes Pontesovou a Marguerite Baysovou.[8]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Anglikánske obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • The Arians of the Fourth Century (1833)
  • Tracts for the Times (1833–1841)
  • British Critic (1836–1842)
  • On the Prophetical Office of the Church (1837)
  • Lectures on Justification (1838)
  • Parochial and Plain Sermons (1834–1843)
  • Select Treatises of St. Athanasius (1842, 1844)
  • Lives of the English Saints (1843–44)
  • Essays on Miracles (1826, 1843)
  • Oxford University Sermons (1843)
  • Sermons on Subjects of the Day (1843)

Katolícké obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]
Izba v Birmingham Oratory
  • Essay on the Development of Christian Doctrine (1845)
  • Retractation of Anti-Catholic Statements (1845)
  • Loss and Gain (román – 1848)
  • Faith and Prejudice and Other Unpublished Sermons (kázanie 1848–1873; zozbierané a vydané v 1956)
  • Discourses to Mixed Congregations (1849)
  • Difficulties of Anglicans (1850)
  • The Present Position of Catholics in England (1851)
  • The Idea of a University (1852 and 1858)
  • Cathedra Sempiterna (1852)
  • Callista (román – 1855), css: Newman John Henry, Kallista: Román z 3. stor., Praha: J. Zeman, 1887.
  • The Rambler (editor katolického periodika) (1859–1860)
  • Apologia Pro Vita Sua (náboženská autobiografia – 1864; revidovaná verzia 1865)
  • Letter to Dr. Pusey (1865)
  • The Dream of Gerontius (1865)
  • An Essay in Aid of a Grammar of Assent (1870)
  • Sermons Preached on Various Occasions (1874)
  • Letter to the Duke of Norfolk (1875)
  • Five Letters (1875)
  • Sermon Notes (1849–1878)
  • Select Treatises of St. Athanasius (1881)
  • On the Inspiration of Scripture (1884)
  • Development of Religious Error (1885)

Ďalšie diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Historical Tracts of St. Athanasius (1843)
  • Essays Critical and Historical (1871)
  • Tracts Theological and Ecclesiastical (1871)
  • Discussions and Arguments (1872)
  • Historical Sketches (1872)
  • Addresses to Cardinal Newman and His Replies a Biglietto Speech (1879)

Drobné diela a výbery slovensky a česky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Bůh a já: [rozjímání a modlitby], Edice Krystal, Olomouc, 1930.
  • Křížová cesta pro Velký Pátek, Francl, Praha, 1932.
  • Maria v litaniích: [rozjímání o Panně Marii], edícia Akord, Brno, 1939.
  • Náboženství dnešní doby , Edice Krystal, Olomouc, 1939.
  • Lang Alois, John Henry Newman: úvod do jeho náboženské filosofie a výbor ze spisů, Vyšehrad, Praha 1947. 2. vyd.
  • Sen starého muže, Cesta, Brno, 1991
  • I pokus se počítá, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 2010. ISBN 978-80-7195-501-6.
  • Čas Antikrista, Refugium, Olomouc, 2011, ISBN 978-80-7412-091-6
  • Novéna ke sv. Filipu Nerimu, Hesperiona, Nová Ves pod Pleší, 2017, ISBN 978-80-906372-7-6
  • Apologia pro Vita Sua, Prehľad mojich náboženských názorov, Spolok svätého Vojtecha, 2019, 608 str., ISBN 978-80-8161-362-3

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ "Newman, John Henry." Dictionary of National Biography. London: Smith, Elder & Co. 1885–1900.
  2. ↑ MANSFIELD, Dermot. Heart speaks to Heart. The Story of Blessed John Henry Newman. Dublin : Veritas, 2010. ISBN 978-1-84730-242-7. S. 16 - 17.
  3. ↑ NEWMAN, John Henry. Apologia pro vita sua. Prehľad mojich náboženských názorov. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2019. ISBN 978-80-8161-362-3. S. 79 - 80.
  4. ↑ NEWMAN, Apologia, s. 81 - 82.
  5. ↑ MONAHAN, Fintan. A Perfect Peace. Newman. Saint for Our Time. Dublin : Veritas, 2019. ISBN 978-1-84730-934-1. S. 18 - 19.
  6. ↑ MANSFIELD, Heart Speaks to Heart, s. 20.
  7. ↑ Promulgazione di Decreti della Congregazione delle Cause dei Santi [online]. press.vatican.va, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  8. ↑ Cirkev má päť nových svätých. Pápež: Byť ako láskavé svetlá medzi temnotami sveta [online]. vaticannews.va, 2019-10-13, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=John_Henry_Newman&oldid=7985140“