Jozef Sentiváni
| Jozef Sentiváni | |
| uhorský šľachtic | |
 | |
| Narodenie | 9. august 1817 Pešť, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. jún 1905 Budapešť, Rakúsko-Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jozef Sentiváni |
Jozef Sentiváni[1] alebo Jozef Svätojánsky (predikát z Liptovského Jána[2], staršie resp. maď. Szentivány(i) alebo Szent-Ivány; lat. Szentivanius; * 9. august 1817, Pešť, Uhorsko – † 1. jún 1905, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol šľachtic žijúci v Liptovskom Jáne, majiteľ rozsiahlych pozemkov a nehnuteľností v Liptove, zakladateľ osady Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách.
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine Ladislava Svätojánskeho (1776 - 1832) a jeho manželky Ilony Zerdahelyiovej (1780 - 1843). Mal troch starších bratov - Karola (1802 - 1877), Mikuláša (1805 - 1899) a Ladislava Sentivániho (1807 - 1853). Bol skôr introvertom a vyhýbal sa publicite. Zo vzťahu s Annou Klimovou (1855 - 1911), obyvateľkou Liptovského Jána, mal nemanželského syna Jozefa Klimu (1884 - 1941). Annu Klimovú si Jozef Sentiváni v roku 1893 zobral za manželku a v roku 1897 si osvojil (prehlásil za svojho) syna Jozefa Klimu, ktorý si zmenil priezvisko na Sentiváni. Jozef Klimo-Sentiváni sa tak stal pokrvným pokračovateľom rodu. Jeho matka žila až do smrti na majetku v Behynciach (dnes súčasť mesta Tornaľa).[3]
Vyštudoval hospodárstvo a po vojenskej službe sa rozhodol venovať správe rodinných majetkov, ktoré riadil zo svojho kaštieľa v Liptovskom Jáne, kde trvalo žil. [4]
Jeho nekrológ v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1906 je napriek jeho prínosu k vybudovaniu osady Štrbské Pleso veľmi stručný.
Aktivity v Tatrách[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1267 udelil Belo IV. komesovi Bogomelovi zalesnenú oblasť medzi Važcom a hranicami Spiša, vrátane liptovskej časti Vysokých Tatier s výnimkou Kôprovej doliny a Tichej doliny. Súčasťou majetku boli Važecká, Furkotská a Mlynická dolina aj so Štrbským plesom. Tento komplex si zachoval v majetku rodu Svätojánskych celistvosť do konca 19. storočia. V majetku rodiny boli okrem iného aj bane na Kriváni.
Jozef Svätojánsky si v roku 1872 postavil na brehu Štrbského plesa poľovnícku chatu. Už o rok ju sprístupnil turistickej verejnosti. V nasledujúcom desaťročí tu vyrástlo niekoľko súkromných turistických chatiek. Anton Döller bol iniciátorom vybudovania prvých turistických stavieb na Štrbskom Plese. Svätojánsky okolie plesa zveľaďoval a zo Štrbského Plesa sa stala vyhľadávaná kúpeľná osada.
Roku 1873 vstúpil, ako jeden z prvých zakladajúcich členov, do Uhorského karpatského spolku. V rokoch 1878–1879 bol jeho predsedom. V roku 1884 založil liptovskú odbočku spolku so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorej bol podpredsedom. Bol iniciátorom hĺbkového zmerania Štrbského plesa a jeho zmapovania. Okolo plesa na jeho príkaz bol vybudovaný chodník. Pričinil sa o sprístupnenie hrebeňa Solísk, podporil vybudovanie chodníka na Kriváň, výstavbu turistických chodníkov zo Štrbského Plesa na Podbanské a podporoval stavbu cesty medzi Štrbským Plesom a Smokovcom, ktorá sa neskôr premenila na Cestu Slobody.
Koncom 19. storočia vyvíjalo na Jozefa Svätojánskeho nátlak knieža Hohenlohe, aby mu odpredal pozemky okolo Štrbského plesa. Kniežaťu kúpu zmaril vtedajší minister hospodárstva Uhorska Ignác Darányi, lebo sa postavil proti expanzívnemu cudzincovi a sprostredkoval predaj majetku Svätojánskovcov aj so Štrbským plesom a osadou roku 1901 uhorskému štátu. V roku 1906, po smrti Svätojánskeho, keď už Štrbské Pleso jeho rodine nepatrilo, odhalili mu pri jazere pamätnú tabuľu. K Štrbskému Plesu sa do roku 1918 pridával prívlastok Szentiványi Csorba–tó. Jazero sa volalo Czorba–tó a Capie pleso má v maďarskom názvosloví historický názov Szentiványi–tó.[5][4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Erb rodiny Jozefa Svätojánskeho -
Pamätná tabuľa venovaná Jozefovi Svätojánskemu na Štrbskom Plese -
Pečať comesa Bogomela s nápisom FILORUM BOGOMELI COMITIS B(odonis) N(icolai) J(ohanis) L(aurentii) D(ionisii) B(ogomeli)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ SENTIVÁNI, Jozef. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 205.
- ↑ SVÄTOJÁNSKY. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 120 – 121.
- ↑ JALČOVIK, Oto – SÝKORA, Michal – VÍTEK, Peter (eds.): Životné osudy Jozefa Sentivániho. Štrba 2021, s. 81; aj rodokmeň na s. 107.
- ↑ a b Bohuš, Ivan: Osudy Štrbského Plesa, vydali Kúpele Štrbské Pleso a.s., 2002, 92s., ISBN 80-967853-1-1
- ↑ Houdek, Ivan; Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport Bratislava, 1976
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- JALČOVIK, Oto – SÝKORA, Michal – VÍTEK, Peter (eds.): Životné osudy Jozefa Sentivániho. Štrba : Obec Štrba, 2021. 336 s. ISBN 978-80-570-3112-3