Karol Kmeťko
Karol Kmeťko | ||||||||
nitriansky biskup arcibiskup ad personam | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Biskup nitriansky | ||||||||
1920 – 1948 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 12. december 1875 Dolné Držkovce | |||||||
Úmrtie | 22. december 1948 (73 rokov) Nitra | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 2. júl 1899 (23 rokov) | |||||||
Biskup | ||||||||
Konsekrácia | 13. február 1921 (45 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Clemente Micara pápežský nuncius v ČSR | |||||||
Spolusvätitelia | Karel Kašpar pomocný biskup královohradecký Anton Podlaha pomocný biskup pražský | |||||||
Odkazy | ||||||||
Karol Kmeťko | ||||||||
Karol Kmeťko (* 12. december 1875, Dolné Držkovce – † 22. december 1948, Nitra) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, diecézny biskup nitriansky, arcibiskup ad personam, autor náboženských publikácií a článkov.
Karol Kmeťko bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. V rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia, v roku 1920 sa stal poslancom Národného zhromaždenia. Na svoj mandát rezignoval v roku 1922 po zaujatí funkcie biskupa.[1]
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR bolo treba urýchlene riešiť otázku biskupov na Slovensku. Nitriansky biskup Viliam Baťán (Batthyány) a banskobystrický biskup Wolfgang Radnai boli vypovedaný z územia ČSR. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho. Väčšia časť ostrihomskej arcidiecézy sa stala súčasťou ČSR a arcibiskup Ján Černoch (Csernoch) zostal v Ostrihome, ktoré sa stalo súčasťou Maďarska.
V tejto situácii pápež Benedikt XV. v tajnom konzistóriu 13. novembra 1920 vymenoval prvých troch slovenských biskupov – Mariána Blahu pre Banskobystrické biskupstvo, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišské biskupstvo. Všetkých troch vysvätil 13. februára 1921 v Nitre pápežský nuncius v Prahe Clemente Micara, hlavnými spolusvätiteľmi boli neskorší pražský arcibiskup Karel Kasper a pražský pomocný biskup Anton Podlaha.[2]
11. mája 1944 ho pápež Pius XII. menoval za arcibiskupa ad personam.[2]
Dôležitosť vymenovania K. Kmeťka za arcibiskupa tkvela v tom, že na Slovensku sa ešte pred 2. svetovou vojnou vyzdvihla všeobecne uznávaná cirkevná autorita, o ktorú sa mohli katolíci oprieť po zmene politického režimu. Určitou nevýhodou bol jeho vysoký vek a horší zdravotný stav. Jeho autoritu nemohli spochybňovať ani odporcovia HSĽS, od ktorej sa Kmeťko odpútal ešte v medzivojnovom období. Veľa zavážil aj jeho postoj proti rasovému zákonodarstvu a neľudskostiam páchaným v spojitosti s riešením „židovskej otázky“ na Slovensku.
Referencie
- ↑ ČECHOVÁ, Franiška. Kontakt nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťku s politickým životom a jeho každodenné povinnosti. Človek a spoločnosť (Košice: Spoločenskovedný ústav SAV), 2004, 7, 3. Dostupné online [cit. 2014-07-16]. ISSN 1335-3608.
- ↑ a b CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-09-04, [cit. 2014-07-30]. Stránka Archbishop Karel Kmetko †. (angl.)
Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi | ||
---|---|---|
Predchodca Viliam Baťán |
biskup nitriansky 1920 — 1948 |
Nástupca Eduard Nécsey ako apoštolský administrátor |