Katarína Lazarová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Katarína Lazarová
slovenská prozaička a prekladateľka
Narodenie 13. február 1914
Výčapy-Opatovce, Slovensko
Úmrtie 21. jún 1995 (81 rokov)
Bratislava, Slovensko

Katarína Lazarová, (* 13. február 1914, Výčapy-Opatovce – † 21. jún 1995, Bratislava), bola slovenská prozaička a prekladateľka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzala z roľníckej rodiny a základné vzdelanie získavala vo Výčapoch-Opatovciach. V rokoch 1924 – 1928 študovala na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom, 1928 – 30 na obchodnej škole v Nitre. V rokoch 1930 – 1932 absolvovala prax na veľkostatku v Janovej Novej Vsi, v rokoch 1932 – 1937 pracovala iba príležitostne, 1937 – 1938 bola pisárkou v redakcii časopisu Slovenský hlas v Žiline. 1939 – 44 úradníčka v Bratislave.[1] Počas Slovenského národného povstania bola členkou 1. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika a veliteľkou bojovej jednotky. Po skončení 2. svetovej vojny pracovala v Zväze protifašistických bojovníkov, v Zväze slovenských žien, Zväze slovenských spisovateľov a ďalších organizáciách. V roku 1955 jej bola udelená štátna cena Klementa Gottwalda.

Vystúpila na II. zjazde československých spisovateľov (22. – 29. apríla 1956) a odsúdila politické represie a tlačový dozor, čím sa verejnosť prvýkrát vôbec dozvedela z oficiálneho média o jeho existencii.[2] Lazarová mala potom v druhej polovici 50. rokov problémy s publikovaním svojich kníh a článkov.[2] 9. mája 1960 bola vyhlásená amnestia a prepustení bývalí funkcionári KSČ (napr. Husák) a ŠtB sa schádzali práve v byte u Lazarovej.[2] Niet sa čo diviť, že napokon žila a tvorila ako spisovateľka v slobodnom povolaní v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa napríklad zúčastnila debaty vo Viedni o budúcom politickom vývoji v Česko-Slovensku, ktorú viedol Dr. Emil Vidra, bývalý predseda Klubu na ochranu ľudských práv[3] a tak ju ŠtB 15.1.1974 v registračných zväzkoch[4] napokon preklasifikovala z preverovanej na nepriateľskú osobu (spoločne s Kornelom Földvárim).

Pri príležitosti 100 výročiu jej narodenia (2014) bola v jej rodnej obci Výčapy - Opatovce odhalená pamätná tabuľa. [5]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na problematiku dediny. Dôraz kládla na etickú stránku ľudského konania. Bola tiež autorkou próz a románov s tematikou protifašistického odboja a ideového prerodu ľudí pod vplyvom revolučného odkazu Slovenského národného povstania a vzniku nových vzťahov v slovenskej spoločnosti. Po roku 1968 jej vychádzali len detektívky.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1949 – Kamaráti
  • 1950 – Traja z neba
  • 1953 – Osie hniezdo
  • 1957 – Omyly
  • 1961 – Mločia hora
  • 1962 – Šarkan na reťazi
  • 1964 – Kňažná z Lemurie
  • 1966 – Interview s labuťami
  • 1966 – Trpaslíci
  • 1967 – Kavčie pierko
  • 1968 – Putovanie svätej Anny
  • 1970 – Vlkolaci
  • 1976  –  4 detektívky : Kňažná z Lemúrie, Interview s labuťami, Putovanie svätej Anny, Vlkolaci - Bratislava : Slovenský spisovateľ, 724 s.
  • 1977 – Vdovské domy

Próza pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1966 – Povesť o snežnom človeku

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Katarína Lazarová, Literárne informačné centrum, online
  2. a b c Juraj Marušiak: Slovak Policy, 1956-1960, Research Support Scheme, 2000, Online
  3. 1968, Bratislava. Informácia o operatívnej situácii od 20. augusta 1968 (zdroj: A ÚPN), Online
  4. KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) strana 70, UPN, Online
  5. Odhalenie pamätnej tabule k 100 výročiu narodenia (2014) Obec Výčapy - Opatovce, okres Nitra, Online