Kostol Povýšenia svätého Kríža (Drásov)

Kostol Povýšenia svätého Kríža je rímskokatolícky kostol nachádzajúci sa v obci Drásov v okrese Brno-venkov v Jihomoravskom kraji v Česku. Je to štátom chránená pamiatka. Nachádza sa na najvyššom mieste v obci na križovatke hlavných ciest. Zaraďujeme ho medzi rímskokatolícke chrámy a momentálne v ňom sídli Drásovská farnosť.

História

13. storočie

Kostol je prvýkrát zmienený v roku 1255 v konfirmačnej listine kráľa Přemysla Otakara II., ktorá bola vydaná pre kláštor Porta coeli a uvádza okrem ďalších majetkov aj Strazaw cum ecclesia et decimis. Bol založený práve jeho manželkou Konstanciou v roku 1233. V Prahe o rok na to založila kláštor jej dcéra sv. Anežka Česká. V drásovskom kostole, ktorý vtedy zahrnoval len dnešné presbytérium a časť lodi, sa Anežka zdržiavala. Kostol pôvodne slúžil pre bohoslužby na počesť Cyrila a Metoda. Solúnski bratia tunajší kraj zrejme navštívili pri svojej misijnej ceste z Lužíc cez Čechy na Velehrad. Podľa legendy zakladali kostoly zasvätené sv. Krížu a sv. Klimentovi. Na cyrilo-metodskú tradíciu poukazujú aj dvojramenné kované kríže na kostole. V roku 1241 bol kostol poškodený nájazdom Tatárov. Architektúra kostola je ovplyvnená viacerými slohovými obdobiami. V období vrcholnej gotiky za vlády Karla IV. bol na vež kostola umiestnený kamenný štít s krížom rytierskeho rádu Johanitov.

14. - 15. storočie

V roku 1322 založila Eliška Rejčka kláštor na Starom Brne. V tej dobe bol drásovský kostol pod patronátom kláštora Porta Coeli. Z obdobia 1340 – 1360 pochádzajú drásovské fresky s vyobrazením Kristovho života od zvestovania po nanebovzanie. V dobe husitských vojen (1419 – 1434) kráľ Jiří potvrdil patronátne právo tišnovského kláštora na Drásov. Vtedy bol kostol obnovený a zriadená fara. V tomto období pre obavy z uhorských vojsk bol kostolný areál obohnaný múrom. Samotný kostol bol doplnený o vežu.

16. - 19. storočie

V roku 1512 bol inštalovaný veľký zvon. Z roku 1601 je malá monštrancia, vytvorená asi z tického relikviára. V období renesancie bola obec Drásov vyplienená a horná tretina hradieb opevneného kostola zbúraná. Po uzatvorení Vestfálskeho mieru bol kostol okolo roku 1660 opravený v renesančnom, neskor barokovom slohu. Roku 1784 tu bola Jozefom II. zriadená lokália s pomocným kňazom. K výrazným prestavbám došlo v druhej polovici 17. storočia, kedy bola strhnutá gotická klenba v kňazišti; celý kostol bol potom na novo valene zaklenutý a do severnej steny presbytéria vložené kamenné edikulové sanktuárium. Taktiež vznikla murovaná hudobná kruchta, ktorej čelo spočíva na masívnych hranolových pilieroch. Bolo postavené slimačie schodisko do veže.

Fara bola znovu obnovená v roku 1855. Súčasnú podobu kostol získal po stavebných aj interiérových úpravách v 1. polovici 19. storočia.

20. - 21. storočie

Veľká oprava kostola bola uskutočnená za správy farára F. Malíka v roku 1940 – 1941 pod dohľadom pamiatkového úradu. Okná presbytéria, ktoré boli v minulosti zamurované, boli obnovené.

Generálna rekonštrukcia, ktorú mal na starosti pamiatkový úrad, bola realizovaná v roku 1955. Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1983. Pri búraní kostnice v areáli cintorína bolo v zamurovanom výklenku objavené vežovité pastofórium, teda schránka na relikvie. Ako celok bolo pravdepodobne vytvorené v olomouckých dielňach v štvrtom či piatom desaťročí 15. storočia. Na spodnej pätke ma vyryté venovanie z roku 1601.

Posledné úpravy sa uskutočnili v roku 2002 a to náter fasády.

Exteriér

Kostol je pozdĺžne orientovaná jednolodná stavba s odsadeným trojbokým chórom, ku ktorého severnej strane bola pristavená sakristia. Táto časť kostola má obdĺžnikový pôdorys, s krátkou obdĺžnikovou loďou a masívnou hranolovou vežou armovanou kamennými kvádrami. Presbytérium je opatrené odstupňovanými opornými piliermi ukončenými novou pultovou strieškou. Nové hladké fasády sú prelomené v závere chóru hrotnatými gotickými oknami s kamenným ostením. V záklenku severovýchodného okna sa nachádza štvorlistá kružba, tiež typická pre gotické obdobie. Vo východnej stene je umiestnené polkruhovito zavŕšené okno zhotovené z jedného kusa kameňa, ktoré má z vnútra stesanú hranu.

Veža

V západnom priečelí lode sa nachádza pristavená mohutná veža z 15. storočia. Priestory veže sú prístupné z vonku. Tento vstup bol vybudovaný počas prvej polovice 17. storočia počas rekonštrukcie. Zároveň bol vybúraný prístup do veže z vnútra lode kostola.

Telo veže členia dva pásy rímsy umiestnenej medzi soklom a korunnou rímsou, takzvanou kordónovou rímsou; v oboch častiach sú prelomené štrbinové okná. Špaletu majú doširoka otvorenú dovnútra. V nižších úrovniach je ozdobená úzkymi strieľňami. Zvonicové poschodie je otvorené širokými oknami s polkruhovými výklenkami. Tieto okná sú spoločne s drobnými okienkami na východnej strane sakristie odrazom takzvanej románskej renesancie v architektúre na konci stredoveku. Nad južným oknom v druhej etáži bola druhotne osadená kamenná náhrobná doska, vytesaná z miestnej červenej arkózy v 14. storočí. Objekt však nemá žiadny nápis a je na ňom len vyrytý latinský kríž. V priebehu 19. storočia došlo k prerazeniu nových okenných otvorov po bokoch lode aj chóru.

Interiér

Presbytérium

Z najstaršej stavby sa dodnes zachovala loď postavená z lomového kameňa, ktorá bola však pôvodne plochostropá. Vstup do kostola je cez valené podvežie. Na mieste ranne gotického kňažišťa neznámeho tvaru vyrástlo v prvej polovici 14. storočia súčasné trojboké presbytérium aj s vedľajšou sakristiou na severnej strane. Chór je preklenutý krížovou klenbou, na ktorú hladko nadväzuje lomená koncha v tvare štvrťgule. Presbytériu pôvodné gotické zaklenutie chýba. Krížová rebrová klenba a päťdielny lunetový záver, ktorý tam v minulostí bol, bol odstránený v barokovej dobe. Na stenách kňažišťa možno vidieť osekané klenbové výbehy a ihlanové konzoly, z ktorých niektoré boli sprevádzané krátkymi oblými príporami. K odhaleniu týchto pozostatkov po zaklenutí kostola došlo v rokoch 1940 – 1941.

Sakristia

Na rozdiel od ostatných častí kostola je v sakristii zachované pôvodné gotické zaklenutie. Táto časť kostola má valenú, mierne zahrotenú klenbu na rozdiel od hlavnej lode, ktorá je zaklenutá valene s výsekmi. Päta klenby dosadá na pristenné polopiliere mohutnými zloženými rímsami.

Okná

V období 40-tich rokov 20. storočia došlo k vybúraniu neskorších zamurovaní v pôvodných gotických záverových oknách. Zatiaľ čo v lomenom výklenku severného odhaleného okna sa zachovala celá kružbová výzdoba, ďalšie dve sú bez dekorácie. Kamenné ostenie okien i čela operných odstupňovaných pilierov boli vytesané zo žltohnedých permských pieskovcov miestneho pôvodu. Tieto prvky sa zaraďujú do románskeho slohu. Práve ostenie z miestneho pieskovca bolo pravdepodobne súčasťou románskeho portálu.

Dekorácie

Najcennejšia kamenárska práca sa nachádza vo vnútri kňažišťa. Ide o dvojdielnu sedíliu umiestnenú v dolnej časti steny napravo od oltára, ktorý pochádza z ranne gotického obdobia. Hrany po bokoch aj zalomené oblúky, ktoré nesie v strede umiestnená konzola, sú bohato profilované. Naľavo od oltára sa nachádza pravouhlá kamenná skrinka, zabudovaná do steny, na ukladanie kostolných cenností. Veľká časť interiéru presbytéria je pokrytá hodnotnou maliarskou výzdobou, datovanou do tretej štvrtiny 14. storočia.

Nástenné maľby

Na konci 14. storočia bol drásovský kostol vyzdobený maľbami s kristologickými a mariánskymi námetmi, ktoré sa dodnes zachovali len na stenách presbytéria. Objavené boli v roku 1932. Rozvrhnuté sú na štyroch pásoch. Predpokladá sa, že je to dielo viacerých maliarov. Obrazy boli zreštaurované v roku 1981. Na severnej stene je posedenie s výjavmi zo života Krista. V spodnej časti pásu bolo vysmievanie Krista, korunovanie tŕňovou korunou a ukrižovanie. Uprostred pásu sa nachádzajú motívy Bičovanie, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. V celej nadzemnej oblasti presbytéria boli pôvodne namaľované postavy 12 apoštolov, ale kvôli neodbornej oprave boli zničené. Južná stena presbytéria nesie scény Panny Márie. V strede pásu je zachytená poklona troch kráľov a Zabitie betlehemských neviniatok. Tretí pás je obmedzený na scénu Smrti Panny zobrazujúci slávnostné scény z nanebovzatia panny Márie.

Na klenbe zadného okna sú rozpoznateľné hlavy starozákonných prorokov a patriarchov, ktorí okrem Jonáša, Dávida a Daniela nemohli byť identifikovaní.

Medzi rámami okien a na špaletách sú početné znaky svätíc s prívlastkom (sv. Alžbeta, Barbara, Agáta, Dorota, Katarína, Uršula, Apolónia...), ktoré zodpovedajú konceptualizácii katolíckeho kultu svätých v čase Karola IV. Dá sa predpokladať, že podobným spôsobom boli drásovským farníkom vizuálne sprístupnené biblické deje na stenách kostolnej lode.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Povýšenia svätého Kríža (Drásov)

Literatúra

OHÁREL, O. Vlastivěda moravská. Brno. 1923, s.238 - 242
SAMEK, B. Umělecké památky Moravy a Slezska (A–I). Praha: Academia, 1994. ISBN 80-200-0474-2. S. 414–416.
ŠTEPANEK, V. - VYKOUPIL, L. - JAN, L. Drásov 1238 - 1988. Drásov. 1988.
FLÍDR, A. - KONEČNÝ, M. - ŠTEPÁN, R. Průvodce krajinou hradů. Středověké památky v povodí Svratky a Svitavy. Kroměříž : NPÚ, ÚPS v Kroměříži. 2014. ISBN978-80-87231-17-3.

Zdroje

Drásov - kostel Povýšení sv. Kříže - http://www.toulkypocechach.com/lokalita.php?interni_nazev=drasov
Římskokatolická farnost Drásov - http://farnost.info/?page=historie&id=212