Kostol svätého Martina (Jarok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°16′33″S 17°57′20″V / 48,275727°S 17,95559°V / 48.275727; 17.95559
Kostol svätého Martina
Farský
Üreg templom 2 1718-1723.JPG
Patrocínium: sv. Martin
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Obec Jarok
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - diecéza Nitrianska
 - dekanát Močenok
 - farnosť Jarok
Súradnice 48°16′33″S 17°57′20″V / 48,275727°S 17,95559°V / 48.275727; 17.95559
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
Štýl barok
Výstavba 1718
 - dokončenie 1723
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 403-1438/1
 - dátum zápisu 2. 10. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Martina je baroková stavba z 18. storočia a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v obci Jarok ležiacej 10 km juhozápadne od Nitry. Prvá zmienka pochádza z roku 1601. V Ostrihomskom misály sa spomína, že tento kostol, stojaci na starom cintoríne, je malý opustený a v zlom stave.

Prvým kňazom v kostole bol Pavol Férerváry v rokoch 1708 – 1709. Jeho miesto zaujal v rokoch 1709 – 1712 Ján Baltazár Magin, známy ako autor prvej politickej obhajoby slovenského národa v Uhorsku. Dodnes sa v kostole nachádza jeho pamätná tabuľa. V rokoch 1712 – 1738 pôsobil v Jarku ako kňaz Karol Orlay. Jeho zásluhou, a pomocou vtedajšieho nitrianskeho biskupa Ladislava Erdődyho, bol postavený nový kostol, v rokoch 1718 – 1723.

Pôvodná stavba mala postavenú sakristiu a predstavenú vežu, v ktorej sa nachádzali tri menšie zvony. Najväčší z nich bol počas 1. svetovej vojny roztavený na zbrojárske účely, presnejšie v roku 1916.

Prvá renovácia kostola sa konala v rokoch 1784 – 1789, kedy bol vybudovaný hlavný oltár sv. Martina, rovnako aj oba bočné oltáre, sv. Karola Boromejského a sv. Jána Nepomuckého. Kazateľnica a mramorová krsteľnica pribudli na konci 18. storočia.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-03-15]. Dostupné online.