Kozorožec pyrenejský
| Kozorožec pyrenejský | |
 Samec poddruhu C.p. hispanica | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Capra pyrenaica Schinz, 1838 | |
 Rozšírenie kozorožca pyrenejského (červená) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kozorožec pyrenejský[1] (iné názvy: kozorožec španielsky[1], kozorožec lýrorohý[2]; lat. Capra pyrenaica) je druh z rodu koza (Capra). Niekedy sa považuje za poddruh kozorožca vrchovského, t.j. Capra ibex pyrenaica (po slovensky: kozorožec pyrenejský [alebo španielsky alebo lýrorohý] alebo kozorožec vrchovský pyrenejský [alebo španielsky alebo lýrorohý] alebo kozorožec horský pyrenejský [alebo španielsky alebo lýrorohý]).
Kozorožec pyrenejský je v užšom zmysle názov jedného z poddruhov druhu Capra pyrenaica - pozri nižšie.
Výskyt a počet[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa na Pyrenejskom polostrove. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 50 000 jedincov.[3]
Systematika[upraviť | upraviť zdroj]
Tradičný systém je nasledovný:
kozorožec pyrenejský (Capra pyrenaica):
- poddruh †Capra pyrenaica lusitanica - Portugalsko a severozápadné Španielsko; tento poddruh vyhynul v roku 1892
- poddruh Capra pyrenaica hispanica (Capra pyrenaica nowaki) - južné a východné Španielsko
- poddruh Capra pyrenaica cabrerae - Sierra Morena; tento (slabo zdokumentovaný) taxón sa často považuje za súčasť poddruhu Capra pyrenaica hispanica (ale tiež býva často omylom prehliadaný [4])
- poddruh Capra pyrenaica victoriae - severozápadné a stredozápadné Španielsko
- poddruh †kozorožec pyrenejský v užšom zmysle (Capra pyrenaica pyrenaica) - Pyreneje a Kantábrijské vrchy; tento poddruh vyhynul v roku 2000; v roku 2003 bol síce naklonovaný jedinec, ten však uhynul niekoľko minút po narodení[5]
Viacerí autori (v minulosti aj dnes) neuznávajú v rámci druhu Capra pyrenaica žiadne poddruhy. Podľa zistení z roku 2018 každopádne platí, že (a) Capra pyrenaica pyrenaica je sesterský taxón všetkých ostatných poddruhov (možno s výnimkou poddruhu Capra pyrenaica lusitanica) a (b) taxóny Capra pyrenaica hispanica (pravdepodobne vrátane Capra pyrenaica cabrerae) a Capra pyrenaica victoriae sú geneticky od seba neodlíšiteľné (t.j. fakticky tvoria jeden poddruh).
Zdroje tejto kapitoly:[6][7][8][3][9]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kozorožec pyrenejský v kohútiku meria od 65 do 75 cm a váži od 35 do 80 kg, dĺžka tela je od 100 do 140 cm. Chvost je dlhý 10 až 15 cm.[10] Je charakteristický krátkymi končatinami a veľkými, flexibilnými kopytami, ktoré sú prispôsobené životu v strmých a skalnatých terénoch.[11] Samce majú smerom dozadu sa stáčajúce rohy, ktoré merajú až do 75 cm, samice ich majú omnoho menšie. Sfarbenie srsti je hnedé až sivé.[10]
Spôsob života a správanie[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšinu potravy tvoria listy a žalude duba cezmínovitého. Živí sa tiež bylinami (5% potravy) a trávami (10% potravy), a to hlavne počas jari a skorého leta. Dospelé jedince nemajú okrem ľudí žiadnych predátorov. Predátormi mláďat sú orly a líšky. Je to spoločenský druh tvoriaci stáda, ktoré sú po väčšinu roka rozdelené do samostatných skupín samíc s mláďatami a skupín samcov. Mláďatá sa zvyčajne pohybujú v strede stáda, čo im poskytuje lepšiu ochranu pred predátormi.[10]
Obdobie párenia prebieha od novembra do decembra. Počas ruje samce zvádzajú súboje o dominanciu, pri ktorých používajú svoje rohy a narážajú do seba hlavami.[10]
Gravidita trvá od 161 do 168 dní. Samice sa rozmnožujú každý rok a rodia zvyčajne jedno alebo dve mláďatá. Pre pôrod si zvyknú hľadať tiché, ťažšie dostupné miesto, ako napríklad husté kríky. Samce i samice pohlavne dospievajú vo veku 1,5 až 3 rokov. V prírode sa kozorožec pyrenejský dožíva približne 12 až 16 rokov.[10]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa v Španielsku, do Portugalska bol reintrodukovaný. Vo Francúzsku, Andorre a Gibraltáre je vyhubený.[3]
Obýva hornaté oblasti od nadmorskej výšky 800 metrov. Preferuje lesnatú krajinu so skalnými útvarmi, ihličnanmi a listnatými stromami akými sú duby cezmínovité. Počas poludňajších horúčav zabezpečujú stromy tieň.[10]
Ohrozenie a ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Na červenom zozname IUCN je kozorožec pyrenejský zaradený medzi „najmenej ohrozené“ druhy. Nemá žiadne významné hrozby, aj keď určité populácie môžu byť negatívne ovplyvňované poľnohospodárstvom, lesníctvom, vypaľovaním porastov, rozvíjajúcou sa infraštruktúrou, lovom pre trofeje a občasnými epidémiami svrabu. Trend populácie je stúpajúci.[3]
Vyhynutie poddruhu Capra pyrenaica pyrenaica spôsobil zrejme stáročia trvajúci lovecký tlak, príbuzenské kríženie, parazitické infekcie spôsobené domestikovaným dobytkom, meniace sa klimatické podmienky a pytliactvo.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Samica poddruhu C.p. hispanica, Španielsko -
Mláďa poddruhu C.p. victoriae, Španielsko -
Posledná a jediná fotka poddruhu C.p. lusitanica z roku 1890, Portugalsko -
Ilustrácia poddruhu C.p. pyrenaica z roku 1898
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b LUPTÁK, PETER. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. ISBN 80-969059-9-6. S. 218.
- ↑ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
- ↑ a b c d e HERRERO, J., ACEVEDO, P., ARNAL, M.C., FERNÁNDEZ DE LUCO, D., FONSECA, C., GARCÍA-GONZÁLEZ, R., PÉREZ, J.M. & SOURP, E.. Capra pyrenaica [online]. https://www.iucnredlist.org/, 2021, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online.
- ↑ GIPPOLITI, S., ROBOVSKÝ, J. Lorenzo Camerano (1856–1917) and his contribution to large mammal phylogeny and taxonomy, with particular reference to the genera Capra, Rupicapra and Rangifer. 2018 [1]
- ↑ Bringing Them Back to Life [online]. Magazine, 2013-04-01, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GROVES, Colin; GRUBB, Peter. Ungulate Taxonomy. [s.l.] : JHU Press, 2011. 336 s. ISBN 978-1-4214-0329-8. S. 229.
- ↑ Ureña, I., Ersmark, E., Samaniego, J. A., Galindo-Pellicena, M. A., Crégut-Bonnoure, E., Bolívar, H., … Valdiosera, C. E. (2018). Unraveling the genetic history of the European wild goats. Quaternary Science Reviews, 185, 189–198.
- ↑ ACEVEDO, P., CASSINELLO, J. Biology, ecology and status of Iberian ibex Capra pyrenaica:a critical review and research prospectus. In: Mammal Rev. 2009, Volume 39, No. 1, 17–32. [2]
- ↑ PEREZ, JESUS M.; GRANADOS, JOSE E.; SORIGUER, RAMON C.; FANDOS, PAULINO; MARQUEZ, FRANCISCO J.; CRAMPE, JEAN P.. Distribution, status and conservation problems of the Spanish Ibex, Capra pyrenaica (Mammalia: Artiodactyla). Mammal Review, 2002, s. 26–39. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f BLAHA, Dillon. Capra pyrenaica (Spanish ibex) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2022-04-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ACEVEDO, P.. Biology, ecology, and status of Iberian ibex Capra pyrenaica: a critical review and research prospectus. Mammal Review, 2009, s. 17–32. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iberian ibex na anglickej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kozorožec pyrenejský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kozorožec pyrenejský
