Králik madeirský
| Králik madeirský | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Regulus madeirensis Harcourt, 1851 | |
| Synonymá | |
| Regulus ignicapilla madeirensis | |
 Endemický druh hlavného ostrova súostrovia Madeira | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Králik madeirský (Regulus madeirensis) je druh spevavca z čeľade králikovité (Regulidae). Ide o vtáka malého vzrastu a jedného z mnohých živočíšnych a rastlinných endemitov Makaronézie. Predtým než ho v roku 2003 uznali za nový druh, bol klasifikovaný ako poddruh králika ohnivohlavého. Od svojho príbuzného sa odlišuje vzhľadom aj spevom a genetická analýza potvrdila, že ide o odlišný druh. Vták vyskytujúci sa na Madeire má vrchné časti tela zelené, spodné časti belavé, na krídlach má dva biele pásiky a na hlave charakteristickú kresbu pozostávajúcu z čierneho očného pásika, krátkeho bieleho nadočnicového prúžku a chochola, ktorý je v prípade samcov prevažne oranžový a v prípade samíc žltý.
Samica stavia guľovité hniezdo z pavučiny, machu a malých vetvičiek. Sama sedí na vajciach a sama zahrieva mláďatá. Obaja rodičia mláďatá kŕmia. Tento druh sa živí hmyzom a ďalšími malými bezstavovcami v lesoch z vresovca stromovitého, vavrínových lesoch (laurisilva) a v ďalších typoch lesa. V rámci jeho obmedzenej oblasti výskytu ide o rozšíreného vtáka a nepovažuje sa za ohrozený druh.
Taxonómia
[upraviť | upraviť zdroj]Králik madeirský bol po prvýkrát opísaný anglickým prírodovedcom Edwardom Vernonom Harcourtom v roku 1851. Králik madeirský bol až donedávna považovaný za poddruh R. i. madeirensis králika ohnivohlavého (Regulus ingnicapillus). Avšak fylogenetická analýza založená na géne cytochróm b ukázala, že králik, žijúci na Madeire sa líši na úrovni druhu a nejde tak o poddruh R. i. ignicapillus. Nezhoda génu cytochróm b medzi králikom madeirským a jeho európskym príbuzným je na úrovni 8,5 %, čo je porovnateľné s úrovňou nezhody preukázanou medzi inými uznanými druhmi rodu Regulus, ako napríklad 9 % medzi králikom zlatohlavým a králikom satrapa. Vyčlenenie nového druhu bolo schválené v roku 2003 združením AERC (Association of European Records and Rarities Committees), ale niektoré útvary ako napríklad zoznam vtáčích druhov Clements ešte nový druh neuznali. Anglické pomenovanie odporučené Medzinárodným ornitologickým kongresom bolo pôvodne „Madeiracrest“, ale bolo neskôr zmenené na „Madeira Firecrest“. Španielske pomenovanie odporučené Španielskou ornitologickou spoločnosťou je „reyezuelo de Madeira“.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]
Králik madeirský je endemickým druhom hlavného ostrova súostrovia Madeira – Madeira. Vyskytuje sa prevažne vo vysokých polohách od 600 do 1 550 m n. m. vo všetkých typoch lesov a krovinatých porastov stredomorského podnebia, uprednostňuje však vresovce. Aj keď je prispôsobený na krovinaté porasty s endemickými druhmi stromov, hniezdi tiež na kroch skupiny Genisteae, opadavých reliktných vavrínových lesoch (laurisilva), v ktorých prevláda dub a v kríkoch japonského cédru kryptomérie japonskej – introdukovaného druhu. Nevyskytuje sa pri cudzích druhoch ako eukalyptus a akácia, ktoré nahradili veľkú časť endemických vavrínových lesov na Madeire.
Správanie
[upraviť | upraviť zdroj]Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Samec počas obdobia párenia spieva, často so vztýčeným chocholom a predvádza sa, pričom mieri zobákom na iného vtáka, ukazujúc chochol a charakteristickú kresbu na tvári. Toto správanie sa odlišuje od predvádzania sa králika zlatohlavého s menej nápadnou kresbou na tvári, ktorý nakláňa hlavu, aby zvýraznil chochol. Králik madeirský je monogamný vták. Tak ako je typické pre čeľaď králikovitých (Regulidae), hniezdo má tvar uzavretej misky a je postavené z troch vrstiev s malým vchodovým otvorom blízko vrchola. Vonkajšia vrstva hniezda je tvorená machom, malými vetvičkami, pavučinami a lišajníkmi. Pavučinou sa hniezdo taktiež upevňuje na tenké vetvy, na ktorých je zavesené. Stredná vrstva z machu je úplne pokrytá pierkami (až 3 000) a páperím. Aj keď ju samček sprevádza, samička stavia hniezdo sama, čo môže trvať v rozmedzí od niekoľkých dní až do troch týždňov.
Vajcia sa podobajú na vajcia kolibiarika čipčavého (biele s trochou hnedých škvŕn) a líšia sa od vajec králika ohnivohlavého, ktoré sú ružové s len málo zreteľnými červenkastými škvrnami na širšom konci. Presný počet vajec v znáške nie je známy, ale predpokladá sa, že je to menej ako 7 až 12 vajec ako v prípade králika ohnivohlavého. Samička sedí na vajciach, z ktorých sa po 14,5 až 16,5 dňoch začnú liahnuť mláďatá, ktoré samička zahrieva. Mláďatá opúšťajú hniezdo 19 až 20 dní po vyliahnutí. Obaja rodičia kŕmia mláďatá pred aj po vyletení z hniezda.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]
Všetky druhy rodu Regulus (králik) sú takmer výhradne hmyzožravé a živia sa malými článkonožcami s mäkkými kutikulami, ako sú chvostoskoky, vošky a pavúky. Živia sa taktiež kokónmi a vajíčkami pavúkov či hmyzu a príležitostne peľom. Potravu hľadajú na stromoch, prevažne na vrchnej časti konárov, na miestach výskytu borovicorastov a na vrchnej časti listov opadavých stromov. Toto správanie sa líši od králika ohnivohlavého, ktorý hľadá potravu prevažne na spodnej časti konárov a listov. Králik madeirský taktiež zbiera potravu v machoch a lišajníkoch, ktoré často pokrývajú konáre a kmene vavrínov a dubov.
Stav populácie
[upraviť | upraviť zdroj]Rozloha výskytu králika madeirského pozostáva z jediného ostrova, na ktorom sa považuje za pomerne rozšíreného až veľmi rozšíreného, napriek tomu, že jeho populácia nebola vyčíslená. Preto bol podľa Červeného zoznamu IUCN klasifikovaný ako najmenej ohrozený druh. Je možné, že jeho populácia klesá z dôvodu fragmentácie jeho habitatu a straty habitatu pôvodných lesov, avšak jeho schopnosť kolonizovať výsadby niektorých druhov introdukovaných stromov tento stav do istej miery zlepšuje.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Králik madeirský
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Regulus madeirensis na španielskej Wikipédii.