Králik zlatohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
králik zlatohlavý
Goldcrest 1.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Regulus regulus
Linnaeus, 1758
Synonymá
králiček zlatohlavý,
králik zlatý
Regulus regulus map.png
Mapa rozšírenia králika zlatohlavého
     Hniezdiaci
     Stály
     Zimujúci
(hranice sú približné)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Králik zlatohlavý (iné názvy: králiček zlatohlavý, králik zlatý[3]; lat. Regulus regulus) je druh vtáka z čeľade králikovité, nespojito rozšírený v ihličnatých lesoch Palearktídy. Na Slovensku je stály a v zime prelietavý, hniezdi na vyše polovici územia a v zimnom období skoro na 90 % Slovenska.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov králik zlatohlavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký približne ako králik ohnivohlavý a má aj veľmi podobné sfarbenie. Meria 8[5] – 9 cm[6] a váži 5 – 7,2 g.[7] Nemá biely pásik nad okom (rozdiel od králika ohnivohlavého). Takmer neustále je v pohybe, poskakuje a poletuje po tenších vetvičkách.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

39 s., Slovensko, prirodzená, neupravovaná nahrávka, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: červienka obyčajná, drozd plavý, sýkorka uhliarka a pinka obyčajná.

Spev

38 s., Anglicko, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: pinka obyčajná, sýkorka veľká, sýkorka uhliarka a drozd čierny.

Typické trojslabičné volanie, jemné a vysoké "Síí síí síí"[6] alebo "si si sit"[5]. Spieva vysokými tónmi, ktoré sa kolíšu medzi dvoma výškami ako "sí sissisiü-si sissisiü-si siss sietüit".[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa od borovicových lesov Borskej nížiny až po hornú hranicu lesa.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000, zimujúcich jedincov 600 000 – 1 000 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v ihličnatých lesoch, hlavne s výskytom smreka a jedle, tiež v borovicových lesoch na Záhorí. Najvyššie hniezdne hustoty boli zistené v prírodných smrekových lesoch (NPR Zadná Poľana, 5 – 6,1 páru / 10 ha).[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo z konárikov, machov, lístia, trávy, peria a pavučiny stavajú obaja rodičia aj 12 dní. Umiestňuje ich 4 – 12 m na bočné konáre smrekov a jedlí. Tvar hniezda je pohárikovitý, je uzavreté a na boku ma malý otvor. Neleží na konároch ale visí zapletené do ihličia.[7] Na to aký je malý, je dosť bojovný. Počas hniezdenia ochraňuje hniezdo tak, že keď sa mu ku hniezdu niekto priblíži, môže naňho zaútočiť, a to dokonca aj na človeka!

Počet vajec je 8 – 10 (6 – 11), sú červenkasto škvrnité rôznej intenzity na bledom poklade. Sedí na nich iba samička 14 – 17 dní, obaha rodičia ich kŕmia, na hniezde ich chovajú 15 – 20 dní. Hniezdia 2 krát za rok, v období od konca apríla alebo od mája do konca júla.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhľadávajú rôzne štádiá malého hmyzu prezeraním konárikov,[7], hlavne drobné článkonožce z ktorých podstatnú časť tvoria aj v zime dostupné chvostoskoky obývajúce kôru. Na druhom mieste sú pavúky. Denne skonzumujú toľko čo vážia, s výnimkou obdobia pŕchnutia, obdobia znášania vajíčok (samica) a počas vývoja (mláďatá) – vtedy je ich denná spotreba dvojnásobná.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je to užitočný hmyzožravý druh, ktorý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[12]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 15. februára 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Králik zlatohlavý / Králiček zlatohlavý, s. 524 – 525.
  5. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  12. BirdLife International (2020) Species factsheet: Regulus regulus [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-14]. Dostupné online. (En)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Wintergoldhähnchen na nemeckej Wikipédii a Goldcrest na anglickej Wikipédii.