Králik zlatohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Králik zlatohlavý
Goldcrest 1.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Regulus regulus
Linnaeus, 1758
Synonymá
králiček zlatohlavý,
králik zlatý
Regulus regulus map.png
Mapa rozšírenia králika zlatohlavého

██ Hniezdiaci

██ Stály

██ Zimujúci

(hranice sú približné)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Králik zlatohlavý (iné názvy: králiček zlatohlavý, králik zlatý[3]; lat. Regulus regulus) je druh vtáka z čeľade králikovité, nespojito rozšírený v ihličnatých lesoch Palearktídy. Na Slovensku je stály a v zime prelietavý, hniezdi na vyše polovici územia a v zimnom období skoro na 90 % Slovenska.[4]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Je veľký približne ako králik ohnivohlavý a má aj veľmi podobné sfarbenie. Meria 8[5] – 9 cm[6] a váži 5 – 7,2 g.[7] Nemá biely pásik nad okom (rozdiel od králika ohnivohlavého). Takmer neustále je v pohybe, poskakuje a poletuje po tenších vetvičkách.

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Spev

39 s., Slovensko, prirodzená, neupravovaná nahrávka, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: červienka obyčajná, drozd plavý, sýkorka uhliarka a pinka obyčajná.

Spev

38 s., Anglicko, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: pinka obyčajná, sýkorka veľká, sýkorka uhliarka a drozd čierny.

Typické trojslabičné volanie, jemné a vysoké "Síí síí síí"[6] alebo "si si sit"[5]. Spieva vysokými tónmi, ktoré sa kolíšu medzi dvoma výškami ako "sí sissisiü-si sissisiü-si siss sietüit".[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Vyskytuje sa od borovicových lesov Borskej nížiny až po hornú hranicu lesa.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000, zimujúcich jedincov 600 000 – 1 000 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť kód]

Žije v ihličnatých lesoch, hlavne s výskytom smreka a jedle, tiež v borovicových lesoch na Záhorí. Najvyššie hniezdne hustoty boli zistené v prírodných smrekových lesoch (NPR Zadná Poľana, 5 – 6,1 páru / 10 ha).[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Hniezdo z konárikov, machov, lístia, trávy, peria a pavučiny stavajú obaja rodičia aj 12 dní. Umiestňuje ich 4 – 12 m na bočné konáre smrekov a jedlí. Tvar hniezda je pohárikovitý, je uzavreté a na boku ma malý otvor. Neleží na konároch ale visí zapletené do ihličia.[7] Na to aký je malý, je dosť bojovný. Počas hniezdenia ochraňuje hniezdo tak, že keď sa mu ku hniezdu niekto priblíži, môže naňho zaútočiť, a to dokonca aj na človeka!

Počet vajec je 8 – 10 (6 – 11), sú červenkasto škvrnité rôznej intenzity na bledom poklade. Sedí na nich iba samička 14 – 17 dní, obaha rodičia ich kŕmia, na hniezde ich chovajú 15 – 20 dní. Hniezdia 2 krát za rok, v období od konca apríla alebo od mája do konca júla.[7]

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Vyhľadávajú rôzne štádiá malého hmyzu prezeraním konárikov,[7], hlavne drobné článkonožce z ktorých podstatnú časť tvoria aj v zime dostupné chvostoskoky obývajúce kôru. Na druhom mieste sú pavúky. Denne skonzumujú toľko čo vážia, s výnimkou obdobia pŕchnutia, obdobia znášania vajíčok (samica) a počas vývoja (mláďatá) – vtedy je ich denná spotreba dvojnásobná.

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Je to užitočný hmyzožravý druh, ktorý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 165,97 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 14. septembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Králik zlatohlavý / Králiček zlatohlavý, s. 524 – 525.
  5. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Wintergoldhähnchen na nemeckej Wikipédii a Goldcrest na anglickej Wikipédii.