Kolibiarik čipčavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kolibiarik čipčavý
Chiffchaff - Phylloscopus collybita.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phylloscopus collybita
Vieillot, 1817
Synonymá
kolibiarik malý,
kolibkárik čipčavý
Phylloscopus collybita.png
Mapa rozšírenia kolibiarika čipčavého

██  Hniezdenie; výskyt iba v letnom období

██  Hniezdenie; výskyt v malom množstve aj v zimnom období

██  Hniezdenie; bežný aj v zimnom období

██  Nehniezdi, zimovisko

██  čiarkovane, Nehniezdi, výskyt v zime iba na vhodných biotopoch (oázy, zavlažované plodiny)

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kolibiarik čipčavý (iné názvy: kolibkárik čipčavý, kolibiarik malý[2]; lat. Phylloscopus collybita) je druh z čeľade penicovité. Vyskytuje sa v západnej a centrálnej Palearktíde.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Malý vtáčik (dĺžka tela je asi 110 mm[4][5], krídla 58 mm, chvosta 50 mm, váži 6,5 – 9,5 g[6] ). Vrchná strana je hnedozelenkastá, spodná belavá s hnedastým nádychom[6]. Bledosivožltkastý[6] nadočný pásik má iba nevýrazný. Veľmi podobný kolibkárikovi spevavému, len je trochu menší a s tmavšími nohami[4]. Rozpoznávacia znaky: 2. letka je kratšia ako 6. Vonkajšie zástavice 6. letky sú v koncovej časti zúžené. Nohy má čierne alebo veľmi tmavé.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

45 s., Anglicko, okrem spevu kolibiarika čipčavého počujeme aj spev pinky obyčajnej.

Spev kolibiarika čipčavého vystihuje aj jeho slovenské pomenovanie, znie ako opakované "čip-čap čip-čap čip-čap ..", alebo "čilp-čalp, čilp-čalp"[5] či "cilp calp calp cilp cilp calp"[4]. Jeho volanie znie ako "hiüd, viüd"[5] či "huit", viac jednoslabičné na rozdiel od dvojslabične znejúceho volania kolibiarika spevavého[4].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Najrožšírenejší hniezdič, žije na celom území Slovenska, v lesoch, od nížin až po hornú hranicu lesa (zriedkavo hniezdi i v spodnom pásme kosodreviny) do 1 700 m n. m.[3]. Sťahovavý, stredoeurópske populácie zimujú na pobreží Stredozemného mora, no pribúdajú prípady prezimovania[3]. Prilieta začiatkom marca, odlieta v septembri no hlavne v októbri[3].

Najvyššiu hustotu dosahuje v lužných lesoch, maximálne 18,8 páru / 10 ha[3].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 000 - 1 000 000, zimujúcich jedincov 0 - 50. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva lesy všetkých druhov všade tam, kde sú lesy riedke a s dostatkom bylín a krovín, na okrajoch a pri vodných tokoch.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Guľovité hniezdo je umiestnené vždy na zemi alebo nízko nad zemou. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 5 – 6 na bielom podklade riedko červenohnedo škvrnitých vajec veľkosti 15x12 mm. Inkubačný čas 13 – 14 dní, výchova mladých v hniezde 13 – 15 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa drobným hmyzom aj jeho larvami, pavúkmi a koscami. Svoju korisť zbiera z lístia a konárikov ale chytá aj lietajúci hmyz.[6]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Užitočný hmyzožravý druh. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 165,97 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 9. decembra 2016.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik čipčavý, s. 520 - 522.
  4. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]