Kolibiarik čipčavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kolibiarik čipčavý
Chiffchaff - Phylloscopus collybita.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phylloscopus collybita
Vieillot, 1817
Synonymá
kolibiarik malý,
kolibkárik čipčavý
Phylloscopus collybita.png
Mapa rozšírenia kolibiarika čipčavého

██  Hniezdenie; výskyt iba v letnom období

██  Hniezdenie; zriedkavo aj v zimnom období

██  Hniezdenie; bežný aj v zimnom období

██  Zimovisko

██  /// Zimovisko (oázy a zavlažované oblasti)

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kolibiarik čipčavý (iné názvy: kolibkárik čipčavý, kolibiarik malý[3]; lat. Phylloscopus collybita) je druh z čeľade penicovité. Vyskytuje sa v západnej a centrálnej Palearktíde.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Malý vtáčik (dĺžka tela je asi 110 mm[5][6], krídla 58 mm, chvosta 50 mm, váži 6,5 – 9,5 g[7] ). Vrchná strana je hnedozelenkastá, spodná belavá s hnedastým nádychom[7]. Bledosivožltkastý[7] nadočný pásik má iba nevýrazný. Veľmi podobný kolibkárikovi spevavému, len je trochu menší a s tmavšími nohami[5]. Rozpoznávacia znaky: 2. letka je kratšia ako 6. Vonkajšie zástavice 6. letky sú v koncovej časti zúžené. Nohy má čierne alebo veľmi tmavé.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

45 s., Anglicko, okrem spevu kolibiarika čipčavého počujeme aj spev pinky obyčajnej.

Spev kolibiarika čipčavého vystihuje aj jeho slovenské pomenovanie, znie ako opakované "čip-čap čip-čap čip-čap ..", alebo "čilp-čalp, čilp-čalp"[6] či "cilp calp calp cilp cilp calp"[5]. Jeho volanie znie ako "hiüd, viüd"[6] či "huit", viac jednoslabičné na rozdiel od dvojslabične znejúceho volania kolibiarika spevavého[5].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Najrožšírenejší hniezdič, žije na celom území Slovenska, v lesoch, od nížin až po hornú hranicu lesa (zriedkavo hniezdi i v spodnom pásme kosodreviny) do 1 700 m n. m.[4]. Sťahovavý, stredoeurópske populácie zimujú na pobreží Stredozemného mora, no pribúdajú prípady prezimovania[4]. Prilieta začiatkom marca, odlieta v septembri no hlavne v októbri[4].

Najvyššiu hustotu dosahuje v lužných lesoch, maximálne 18,8 páru / 10 ha[4].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 000 - 1 000 000, zimujúcich jedincov 0 - 50. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva lesy všetkých druhov všade tam, kde sú lesy riedke a s dostatkom bylín a krovín, na okrajoch a pri vodných tokoch.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Guľovité hniezdo je umiestnené vždy na zemi alebo nízko nad zemou. Začiatok hniezdenia je v máji. Samička znáša 5 – 6 na bielom podklade riedko červenohnedo škvrnitých vajec veľkosti 15x12 mm. Inkubačný čas 13 – 14 dní, výchova mladých v hniezde 13 – 15 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa drobným hmyzom aj jeho larvami, pavúkmi a koscami. Svoju korisť zbiera z lístia a konárikov ale chytá aj lietajúci hmyz.[7]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Užitočný hmyzožravý druh. Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 165,97 (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 2. septembra 2018.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik čipčavý, s. 520 - 522.
  5. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]