Preskočiť na obsah

Oxid uhoľnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kysličník uhoľnatý)
Oxid uhoľnatý
Oxid uhoľnatý
Oxid uhoľnatý
Oxid uhoľnatý
Oxid uhoľnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec CO
Systematický názov oxid uhoľnatý
Vzhľad bezfarebný plyn bez vône
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 28,01 g/mol
Rozpustnosť vo vode 0,0026 g/100 ml (20 °C)
Teplota topenia -205 °C
Teplota varu -191,5 °C
Hustota 0,789 g/cm³, kvapalný
1,250 g/l pri 0 °C, 1 atm.
1.145 g/l pri 25 °C, 1 atm. (ľahší než vzduch)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie
Vety H H220, H331, H360, H372, H420
Vety P P201, P202, P210, P233, P251, P260, P261, P264, P270, P281, P304, P308, P311, P313, P314, P321, P377, P381, P403, P405, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Mimoriadne horľavá látka Jed
Mimoriadne
horľavá
(F+)
Jed
(T)
Vety R R12, R23, R33, R48, R61
Vety S S9, S16, S33, S45, S53
NFPA 704
2
4
2
Ďalšie informácie
Číslo CAS 630-08-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Rozšírenie oxidu uhoľnatého

Oxid uhoľnatý (mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne: kysličník uhoľnatý[1][2][3]) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý. Vo vode je málo rozpustný. Je obsiahnutý vo svietiplyne, v generátorovom a vo vodnom plyne. Má silné redukčné vlastnosti, pri vysokej teplote odčerpáva kyslík viazaný v oxidoch kovov. V prírode je prítomný v nepatrnom množstve v atmosfére, kde vzniká predovšetkým fotolýzou oxidu uhličitého pôsobením ultrafialového žiarenia, ako produkt nedokonalého spaľovania fosílnych palív či biomasy. Je tiež obsiahnutý v sopečných plynoch. V medzihviezdnom priestore sa vyskytuje v značnom množstve. Našiel sa aj v atmosfére Marsu (0,08 %) a spektroskopiou bol preukázaný v kométach.

Oxid uhoľnatý je jed, ktorý zapríčinil pravdepodobne najviac otráv v histórii ľudstva.

Oxid uhoľnatý sa pripravuje spaľovaním uhlíka s malým množstvom kyslíka:

2 C + O2 → 2 CO,

prípadne reakciou vodných pár s uhlíkom pri vysokých teplotách (príprava vodného plynu):

C + H2O → CO + H2.

V nepatrnom množstve vzniká aj metabolickými procesmi v živých organizmoch, a preto je obsiahnutý v stopových množstvách vo vydychovanom vzduchu z pľúc.

S kyslíkom sa prudko zlučuje (horí modrým plameňom) na oxid uhličitý:

2 CO + O2 → 2 CO2

za uvoľnenia značného množstva tepla. V zmesi so vzduchom, obsahujúci od 12,5 až 74,2 % oxidu uhoľnatého, vybuchuje.

Škodlivosť pre človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Oxid uhoľnatý je značne jedovatý, jeho jedovatosť je spôsobená silnou afinitou k hemoglobínu, vytvára s ním karbonylhemoglobín, čím znemožnuje prenos kyslíka v podobe oxyhemoglobínu z pľúc do tkanív. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín je približne tristokrát silnejšia ako s kyslíkom a preto jeho odstránenie z krvi trvá mnoho hodín až dní. Príznaky otravy sa objavujú už pri premene 10 % hemoglobínu na karboxyhemoglobín. Toto je jednou z príčin škodlivosti fajčenia. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Otrava oxidom uhoľnatým sa prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca.

K významnému uvoľneniu oxidu uhoľnatého došlo vo Východoslovenských železiarňach 27. októbra 1995. V blízkej obci Veľká Ida dosahovala koncentrácia oxidu uhoľnatého až 50 mg·m−3, preto museli byť obyvatelia tejto obce evakuovaní. Usmrtených bolo 11 ľudí. Ozdravenie po akútnej otrave oxidom uhoľnatým môže nastať v priebehu niekoľkých dní, nervové alebo psychické poruchy trvajú dlhšie. V niektorých prípadoch dochádza aj k celoživotným poruchám. Podľa najnovších vedeckých výskumov môže človek kvôli oxidu uhoľnatému dostať rakovinu pohlavných orgánov.

Oxid uhoľnatý sa najprv používal ako plynné palivo (svietivý plyn). Jeho zmes s vodíkom (vodný plyn) je jedným z medziproduktov používaných v ťažkom chemickom priemysle.

Ekologický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na jedovatosť je jednou z významných ekologických škodlivín. Pretože vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlíka a organických látok, je napríklad vylučovaný automobilmi, hlavne keď:

  • je teplota spaľovania príliš nízka, aby mohlo dôjsť k úplnej oxidácii pohonných látok na oxid uhličitý
  • čas horenia v spaľovacej komore je príliš krátky
  • alebo nie je k dispozícií dostatok kyslíka

Vďaka pokroku v konštrukcií spaľovacích motorov sa emisie oxidu uhoľnatého v poslednom čase znižujú.

Dopad na atmosféru

[upraviť | upraviť zdroj]

Oxid uhoľnatý má nekontrolovateľný radiačný dopad na atmosféru aj kvôli zvyšovaniu koncentrácie metánu a zväčšovaniu ozónovej diery kvôli zreagovaniu chemických prvkov s ostatnými prírodnými prvkami v atmosfére. Oxid uhoľnatý sa vytvára počas nedokonalého spaľovania paliva. Oxid uhoľnatý sa samovoľne oxiduje na stabilnejšiu formu oxidu uhličitého. Oxid uhoľnatý sa v atmosfére nachádza iba krátku dobu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. kysličník uhoľnatý. In: Malá encyklopédia chémie. 1981. S. 420
  2. PÍCHA, E. Oxid a kysličník. In: Kultúra slova 1988, č. 4 [1]
  3. kysličník. In: Krátky slovník slovenského jazyka

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]