Ladce
| Ladce | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Ilava |
| Nadmorská výška | 250 m n. m. |
| Súradnice | 49°02′16″S 18°17′13″V / 49,0379°S 18,2870°V |
| Rozloha | 15,69 km² (1 569 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 482 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 158,19 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1469 |
| Starosta | Ing. Ján Remo[3] (ĽS-HZDS) |
| PSČ | 018 63 |
| ŠÚJ | 513296 |
| EČV (do r. 2022) | IL |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Telefón | + 421 42/4628 189, 4628 233 |
| Fax | + 421 42/4628 189 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: ladce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ladce sú obec na Slovensku v okrese Ilava.
Polohopis
Obec leží v Považskom podolí, v podcelku Ilavská kotlina, na ľavej nive Váhu a priamo pri Nosickom kanáli, v nadmorskej výške 250 m n. m. Cez obec tečie Lúčkovský potok. Jej súčasťou je miestna časť Tunežice, časti Horné Ladce, Podkalište a osada Podlavičky.
Dejiny
Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1469, kedy patrila zemianskym rodinám Hatňanskovcov a Štefekovcov, neskôr panstvu hradu Košeca.Jeho časť Tunežice sa prvýkrát písomne spomína v roku 1397. V roku 1828 tu stálo 63 domov a žilo 234 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1889 bola postavená cementáreň, ktorá zmenila dovtedy poľnohospodársky ráz obce. Na nádvorí cementárne zastrelili v apríli 1945 fašisti 19 ľudí. Pri vykopávkach bolo objavené žiarové pohrebisko ľudu lužickej kultúry, keramiky a bronzové ozdoby.
Ladce sú rodiskom básnika Pavla Koyša.
Obyvateľstvo
Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci - 95,78 %
Rómovia - 1,23 %
Česi - 0,54 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 83,63 %
bez vyznania - 9,77 %
evanjelici a.v.- 1,03 %
a iní
Pamiatky
V obci stojí rímskokatolícky Kostol sv. Valentína z roku 1747 a kaplnka Ukrižovaného Spasiteľa z roku 1945. Barokový kaštieľ pochádza z roku 1747 bol upravený v roku 1792, začiatkom 20. storočia bol adaptovaný na kláštor. Pri ňom zachovaný park s rozlohou 4 ha a lipovou alejou.
Od miestnej železničnej stanice vychádza žlto-značkovaná turistická trasa, ktorá vedie Lúčkovskou dolinou do sedla Mraznica a odtiaľ do obce Mojtín. V Lúčkovskej doline, v mieste zvanom „Chata pri buku“, stojí buk s obvodom kmeňa 650 cm, dub s obvodom 320 cm a baza čierna s obvodom 96 cm.
Priemysel
Cementáreň v obci je najstaršou cementárňou na Slovensku. Výstavbu začali 25. júna 1889 a výroba začala v roku 1890. Vyrobený cement bol po prvýkrát vyrobený vtedajšou najmodernejšou technikou v Hornom Uhorsku, teda na Slovensku. Cement sa používal napr. na výstavbu kanalizácie vo Viedni, železnice v Novohrade atď. Pri obci sa nachádza prvá vodná elektráreň na Váhu.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |