Letecké nešťastie v Jaroslavli v roku 2011

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Letecké nešťastie v Jaroslavli v roku 2011
Дмитрий Медведев на месте крушения Як-42Д.jpeg
Ruský prezident Dmitrij Medvedev na mieste nehody
Nehoda
Dátum7. september 2011
Hlavná príčinachyba pilota
Miestorieka Volga, neďaleko mesta Jaroslavľ, Rusko
Súradnice57°33′07″S 40°07′16″V / 57,551853°S 40,121212°V / 57.551853; 40.121212Súradnice: 57°33′07″S 40°07′16″V / 57,551853°S 40,121212°V / 57.551853; 40.121212
Začiatok letuLetisko Tunošna
Cieľ letuMedzinárodné letisko Minsk
Lietadlo
ModelJakovlev Jak-42D
DopravcaJak Servis
RegistráciaRA-42434
Následky
Počet osôb na palube45
Prežilo1
Zranených2 (jeden zomrel v nemocnici 12. septembra na následky popálenín)
Mŕtvych44 potvrdených
Lietadlozničené
Lietadlo Jak-42D (RA-42434) v roku 2006

Letecké nešťastie lietadla Jak-42 pri ruskom meste Jaroslavľ sa udialo 7. septembra 2011. Lietadlo Jakovlev Jak-42D leteckej spoločnosti Jak Servis, na palube ktorého sa nachádzal ruský hokejový tím Lokomotiv Jaroslavľ, sa zrútilo neďaleko mesta Jaroslavľ počas letu do bieloruského Minsku, kde mal odštartovať novú hokejovú sezónu 2011/2012 Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL).

Lietadlo pri štarte z letiska Tunošna nenabralo potrebnú výšku a narazilo do letiskového majáku vzdialeného asi 450 metrov od konca vzletovej dráhy. Po náraze začalo horieť, spadlo asi kilometer od konca vzletovej dráhy, rozlomilo sa a časť trosiek spadla do blízkej rieky Volgy.

Z posádky (8) a pasažierov (37) pád prežili len dve osoby, z ktorých jednou bol ruský útočník Alexander Galimov, ktorý utrpel popáleniny na 80% povrchu tela. 12. septembra na následky popálenín zomrel. Druhou osobou bol palubný inžinier Alexander B. Sizov, ktorý nehodu prežil.

Na palube bol aj slovenský hokejista Pavol Demitra a aj traja českí hokejoví hráči Josef Vašíček, Jan Marek a Karel Rachůnek. Haváriu nikto z nich neprežil.

Záverečná správa vyšetrovania[upraviť | upraviť kód]

Záverečná správa, veľmi podrobná a obsiahla, bola zverejnená 2. novembra 2011. Na vlastnom lietadle, palive, stave letiska alebo poveternostných podmienkach nenašli vyšetrovatelia žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k vzniku nehody.

Správa však uvádza významné nedostatky v práci vedenia spoločnosti, kde na vedúcich funkciách nebol nikto odborne kvalifikovaný v oblasti letectva. Boli zistené závažné nedostatky vo vedení výcviku posádok. To okrem iného spôsobilo, že prechod oboch pilotov z typu Jak-40 na Jak-42 neprebehol uspokojivým spôsobom a posádky si na nový typ mohli preniesť návyky z predchádzajúceho typu. To sa týka najmä položenia nôh na pedály pri vzlete, kedy u Jak-40 bývajú u pedálov zvláštne opierky na päty a nohy preto zostávajú po dobu vzletu na pedáloch. Jak-42 má pedále bez opierok a nohy treba pokladať na podlahu.

Poznámka: Jak-40 bolo prvé dopravné lietadlo Jakovlevovej konštrukčnej kancelárie. Dovtedy konštruovali predovšetkým vojenské a cvičné lietadlá, kde sa uvedené opierky niekedy s obľubou využívajú. V dopravných lietadlách ale nie sú obvyklé a pri modeli Jak-42 sa už montovali štandardné pedále (na zemi slúžia pre brzdenie jednotlivých kolies a vo vzduchu pre ovládanie kormidla)

Ďalším aspektom absencie odborného vedenia bolo rutinné zanedbávanie a porušovania predpísaných letových postupov. U osudného letu napríklad nebola riadne spočítaná vzletová hmotnosť stroja ani jeho vyváženie. Už z tohto faktu vyplynulo chybné stanovenie limitnej rýchlosti pre prerušenie vzletu aj rotáciu. Táto okolnosť sa potom mohla prejaviť na vzniku nehody, pretože kapitán sa pritiahnutím riadiaceho stĺpika snažil lietadlo rotovať príliš skoro. Aby to dosiahol, priťahoval zrejme s druhým pilotom stĺpik väčšou a väčšou silou, pričom opretím sa o pedále brzdil stroj, čo vyvolalo naklonenie stroja na nos tak, že ani pri dostatočnej rýchlosti už neboli schopní odlepiť prednú podvozkovú nohu od zeme. Iným dôsledkom absencie riadnej predletovej prípravy mohlo byť, že neprerušili vzlet, pretože sa domnievali, že už prekročili kritickú rýchlosť, hoci v skutočnosti to tak nebolo. Chýb a zanedbaní menujú vyšetrovatelia viac, okrem uvedených však na vznik nehody mohlo mať vplyv nedokončenie výcviku, prejavujúce sa v záverečnej fáze vzletu (krátkodobé stiahnutiu motorov na voľnobeh pri jazde po tráve zrejme mechanikom, zatiaľ čo piloti sa zúfalo snažili zdvihnúť stroj priťahovaním stĺpika riadenia silou až 700 N).

Ako závažný problém sa ukázal aj zdravotný stav druhého pilota, v ktorého tkanivách boli objavené zvyšky pre pilotov zakázaného fenobarbitalu, látky s tlmivým účinkom na nervovú sústavu. Tento pilot sa už od roku 2000 liečil na neurológii s poruchou zhoršujúceho sa prenosu nervových signálov periférneho nervstva, neuropatiou , prejavujúce sa postupnou stratou citlivosti a zhoršenou koordináciou pohybov dolných končatín. V takom prípade si nemusel byť druhý pilot vedomý skutočnej polohy nôh a tlaku na brzdové pedále. Táto porucha je jednoznačne nezlučiteľná s výkonom povolania pilota.

Na záver obsahuje správa niekoľko strán odporúčaní, ktoré by mali v budúcnosti zabrániť zisteným chybám.[1]

Osoby na palube[upraviť | upraviť kód]

Hokejový tím[upraviť | upraviť kód]

Realizačný tím[upraviť | upraviť kód]

Posádka[upraviť | upraviť kód]

  • Rusko Andrej Anatolievič Solomencev, kapitán lietadla
  • Rusko Igor Konstantinovič Ževelov, druhý pilot
  • Rusko Sergej Valerievič Žuravľov, mechanik
  • Rusko Jelena Alexandrovna Sarmatovová, letuška
  • Rusko Nadežda Muzafarovna Maksumovová, letuška
  • Rusko Jelena Michajlovna Šalinová, letuška
  • Rusko Vladimir Jurievič Maťuškin, letový inžinier
  • Rusko Alexandr Borisovič Sizov, letový inžinier (nehodu prežil ako jediný cestujúci)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Letecká havárie v Jaroslavli v roce 2011 na českej Wikipédii.