Linka 1 (parížske metro)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Linka 1
Rok otvorenia 1900
Posledné rozšírenie 1992
Vozový park MP 89
Obsluhované stanice 25
Dĺžka 16,6 km
Priemerná zastávka po 692 metroch
Vykonaných jázd 165 921 408 (ročne)
Parížska verejná doprava
1 7bis
2 8
3 9
3bis 10
4 11
5 12
6 13
7 14
CDGVAL Orlyval
Plánované
15 17
16 18
A D
B E
C
H N
J P
K R
L U
Autobusy
20 72
21 73
22 74
24 75
25 76
26 77
27 80
28 82
29 83
30 84
31 85
32 86
35 87
38 88
39 89
40 91
42 92
43 93
45 94
46 95
47 96
48 PC
52 138
54 140
56 163
57 173
58 174
59 201
60 215
61 237
62 274
63 325
64 340
66 341
67 350
68 Les Traverses
69 OrlyBus
70 RoissyBus
71
Nočné
N11 N61
N12 N62
N13 N63
N14 N66
N15 N71
N16 N122
N21 N130
N22 N131
N23 N132
N24 N133
N31 N134
N32 N135
N33 N140
N34 N141
N35 N142
N41 N143
N42 N144
N43 N145
N44 N150
N45 N151
N51 N152
N52 N153
N53 N154
1 5
2 6
3a 7
3b 8
4 11
Plánované
9 12
10 13

Linka 1 je jedna z liniek Parížskeho metra. Je najstaršia, preto je značená ako jedna z prvých. Vedie pod triedou Champs-Élysées a prepája tak spolu východ a západ mesta, vrátane supermodernej štvrte La Défense. Je označovaná okrovou farbou a ročne prepraví 161,6 miliónov cestujúcich.

Historický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavbou tejto linky na prelome 19. a 20. storočia začala história celého parížskeho metra. Jej prvý úsek viedol medzi stanicami Porte de Vincennes a Porte Maillot. Vzhľadom na veľmi primitívne stavebné technológie (linka 1 je položená veľmi plytko – iba niekoľko metrov pod povrchom), nebolo možné kopať pod vodou, teda trasa sledovala parížske ulice, navyše sa vo veľkej miere používalo ešte aj drevo. Linka bola postavená ako hĺbená s bočnými nástupišťami.

Na prvom úseku, otvorenom 19. júla 1900, sa tak po dvoch rokoch stavebných prác nachádzalo celkom 8 stanic. Ale plánovaných ich bolo 18, 10 ďalších bolo otvorených až v auguste a septembri toho istého roku. Sprevádzkovanie bolo načasované aby bol celý systém predaný do používania pred veľkou výstavou. Na novú linku boli nasadené drevené vozne podobné električkám poháňané elektrickým prúdom.

K menším predĺženiam a úpravám došlo ešte pred druhou svetovou vojnou, o ďalších niekoľko desiatok rokov neskôr, v roku 1963, bola linka prebudovaná tak, aby bola umožnená prevádzka vozňov metra na pneumatikách. Zároveň boli rozšírené aj stanice, takže mohli byť nasadené dlhšie vlaky. Posledné predĺženie prebehlo v roku 1992 a to západným smerom pod Grande Arche v štvrti La Défense. V budúcnosti sa ráta s modernizáciou a automatizáciou vozňov metra, bude to však veľmi ťažká úloha, vzhľadom na to, že prvá linka v sieti je najvyťaženejšia a že práce budú prebiehať za prevádzky.

Zoznam staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Linka 1
stanice prestupy
La Défense - Grande Arche
A
Esplanade de La Défense
Pont de Neuilly
Les Sablons
Porte Maillot
C
Argentine
Charles de Gaulle - Étoile
2 6 A
George V
Franklin D. Roosevelt
9
Champs-Élysées - Clemenceau
13
Concorde
8 12
Tuileries
Palais Royal - Musée du Louvre
7
Louvre - Rivoli
Châtelet
4 7 11 14 A B C
Hôtel de Ville
11
Saint-Paul
Bastille
5 8
Gare de Lyon
14 A D Vlak
Reuilly - Diderot
8
Nation
2 6 9 A
Porte de Vincennes
Saint-Mandé
Bérault
Château de Vincennes

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]