Lotyšská sovietska socialistická republika

Lotyšská sovietska socialistická republika Latvijas Padomju Sociālistiskā Republika Латвийская Советская Социалистическая Республика ←  1940 – 1991  → vlajka znak
Geografia
Hlavné mesto	Riga
Rozloha	64 589 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	2 666 567 (1989)
Národnostné zloženie	Lotyši, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci
Jazyky	lotyština ruština
Náboženstvo	štátom propagovaný ateizmus; ďalej luteranizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	sovietska socialistická republika
Materský štát	Sovietsky zväz
Mena	sovietsky rubeľ (rublis)
Vznik	21. júla 1940 (vyhlásenie SSR)
Zánik	4. mája 1990 (vyhlásením nezávislosti od ZSSR a premenovaním na Lotyšskú republiku) 6. septembra 1991 (ZSSR uznal nezávislosť Lotyšska)
Predchádzajúce štáty: Lotyšsko Nástupnícke štáty: Lotyšsko

Lotyšská sovietska socialistická republika (skrátene Lotyšská SSR; lat. Latvijas Padomju Sociālistiskā Republika, rus. Латвийская Советская Социалистическая Республика) bola jednou z pätnástich republík Sovietskeho zväzu, obývaná prevažne Lotyšmi (v roku 1989 tvorili už len 52 % obyvateľov, kým Rusi 34 %). Jestvovala od roku 1940 do roku 1990. V rokoch 1941 – 1944 de facto neexistovala, keďže jej územie bolo od júla 1941 obsadené nacistickým Nemeckom (Lotyšsko bolo vtedy administratívne súčasťou Ríšskeho komisariátu Ostland).

Sovietsky zväz vykonával v Lotyšsku politiku masovej imigrácie Rusov a ďalších národov ZSSR, podobne ako v susednom Estónsku. Tento fakt spolu s masovými deportáciami nepohodlných Lotyšov v 40. rokoch 20. storočia a holokaustom počas nemeckej okupácie zmenil etnickú štruktúru krajiny (v roku 1935 tvorili Lotyši 75,5 % obyvateľov, v roku 1989 už len 52 %).

Počas druhej svetovej vojny

Lotyšsko bolo v medzivojnovom období nezávislým štátom. 16. júna 1940 územie obsadil ZSSR, ktorý si predtým v pakte Molotov-Ribbentrop (august 1939) vyrokoval, aby Lotyšsko bolo súčasťou sovietskej sféry vplyvu. 21. júla bola vytvorená Lotyšská SSR, ktorá bola 5. augusta 1940 anektovaná Sovietskym zväzom. Po vpáde vojsk Osi do ZSSR bolo územie Lotyšska obsadené a stalo sa súčasťou Ríšskeho komisariátu Ostland. Do konca roku 1941 boli zabití alebo odvezení do koncentračných táborov takmer všetci lotyšskí Židia. V roku 1943 a 1944 boli vytvorené z lotyšských dobrovoľníkov dve divízie Waffen-SS, ktoré po boku wehrmachtu bojovali proti Červenej armáde. Pred samotným oslobodením Lotyšska v roku 1944 Červenou armádou krajinu opustilo 130-tisíc ľudí, po vojne bolo ďalších 120-tisíc Lotyšov uväznených alebo deportovaných do gulagov.

Demografia

V Lotyšsku dosahoval v roku 1989 podiel Lotyšov už len 52 %, toto číslo bolo najnižšie zo všetkých pobaltských štátov (v Estónsku tvorili v tom istom roku Estónci 62 percent a Litovci v Litve 80 percent obyvateľov). Bolo to následkom veľkého množstva obetí počas druhej svetovej vojny, veľkého množstva emigrantov a masových deportácií po druhej svetovej vojne a následnou masovou imigráciou nelotyšského obyvateľstva, ktoré bolo potrebné pre priemysel Lotyšskej SSR.

Galéria

• 
  Územné zmeny Lotyšska a Estónska po druhej svetovej vojne

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lotyšská sovietska socialistická republika

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Latvian Soviet Socialist Republic na anglickej Wikipédii.