Lu Sün (spisovateľ)
| Lu Sün | |
 čínsky spisovateľ, prekladateľ, esejista, básnik a literárny kritik | |
| Narodenie | 25. september 1881 Šao-sing, Če-ťiang, Čína |
|---|---|
| Úmrtie | 19. október 1936 (55 rokov) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Lu Sün (plné texty diel autora) |
| Commons |  Lu Sün |
Lu Sün (pchin-jin: Lu Xun, vlastným menom Čou Šu-žen; 25. september 1881 – 19. október 1936) bol čínsky spisovateľ, prekladateľ, esejista, básnik a literárny kritik, jeden z najvýznamnejších čínskych spisovateľov 20. storočia.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal zo vzdelanej rodiny, skoro sa naučil čítať. Li Süna veľmi ovplyvnila otcova smrť na tuberkulózu, kvôli ktorej sa rozhodol študovať lekárstvo. Bol ale znechutený šarlatánstvom tradičnej čískej medicíny a preto študoval v japonskom Sendai medicínu západného smeru. Na štúdiách sa naučil po nemecky a anglicky a veľa čítal, hlavne západnú literatúru. Prvé eseje v klasickej čínštine začal písať v roku 1902. V roku 1903 sa oženil s čínskym dievčaťom. V roku 1904 opustil Sendai, v roku 1906 sa odsťahoval do Tokia, kde pracoval vo vyššom školstve. Publikoval preklady z ruštiny, v esejistike sa venoval prevažne dejinám čínskej literatúry a náboženstva.
Po návrate do Číny učil na pekingských školách. V roku 1918 publikoval pod svojim pseudonymom (odvodeným z dievčenského mena svojej matky) svoju prvú významnejšiu poviedku, Kchuang-žen ž'ťi ("Denník šialenca"), inšpirovanú rovnomennou Gogoľovou prózou, v ktorej pomocou zveličenia kritizoval prežitky v čínskej spoločnosti. Rýchlo sa stal jedným z najvýznamnejších čínskych spisovateľov. Jeho najslávnejšou poviedkou je A Q čeng-čuan ("Pravdivý príbeh o A Q, 1922), publikoval ale veľa poviedok a básní v próze. V roku 1927 sa odsťahoval do Šanghaja, kde žil až do svojej smrti. Patril k popredným ľavicovým spisovateľom, písal eseje, prekladal z ruštiny (hlavne Gogoľa, ktorého veľmi obdivoval). Bol aj jedným z prvých propagátorov esperanta v Číne. V roku 1936 začal trpieť tuberkulózou, kvôli ktorej zoslabol a cítil, že umiera. Venoval tejto téme niekoľko esejí (Smrť, Aj toto je život). Je pochovaný v mauzóleu v Šanghaji.
Slovenský výber jeho diela vyšiel pod názvami Biele svetlo (1952) a Oheň a kvety (1960).
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Bol všestranný spisovateľ, kombinoval čínske a európske literárne techniky. Jeho štýl je popisovaný ako "súcitne ironický". Bol tiež jedným z prvých čínskych spisovateľov, ktorý písal hovorovým jazykom zbaveným od klasických konvencií. K jeho obvyklým témam patrila kritika sociálnej situácie v Číne a analýza čínskeho "národného charakteru". Komunistickým režimom bol často propagovaný, aj keď na sklonku života bol perzekvovaný. Je ale pre svoj presný popis problémov dnešnej Číny a myšlienkovú zložitosť uznávaný aj v západnom svete.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lu Sün (spisovateľ)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lu Sün na českej Wikipédii.