Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská
| Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská | |
| belgická kráľovná | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Habsbursko-lotrinská |
| Panovanie | 1865 – 1902 |
| Predchodca | Lujza Mária Orleánska |
| Nástupca | Alžbeta Gabriela Bavorská |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 23. november 1836 Budapešť, Maďarsko |
| Úmrtie | 19. február 1902 (65 rokov) Spa, Belgicko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo |
Lujza Leopold Štefánia Klementína |
| Otec | Jozef Habsbursko-lotrinský |
| Matka | Mária Dorota Württemberská |
| Odkazy | |
 | Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská (multimediálne súbory na commons) |
Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská (* 23. november 1836, Budapešť, Maďarsko – † 19. február 1902, Spa, Belgicko)[1] bola pôvodom rakúska arcivojvodkyňa, vydajom belgická kráľovná ako manželka Leopolda II.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa ako piate, posledné, dieťa uhorského palatína Jozefa Antona Habsbursko-lotrinského a jeho tretej manželky Márie Doroty Württemberskej. Prežila veľmi šťastné detstvo v Uhorsku v húfe súrodencov.
Sobáš s Leopoldom II. sa uskutočnil 22. augusta 1853.[1] Išlo o politický zväzok uzavretý na posilnenie štatútu belgického kráľovstva: protestantský belgický kráľ si prial oženiť svojho syna s členkou prestížnej katolíckej dynastie. Z manželstva sa narodili štyri deti:
- Lujza (* 18. február 1858 – † 1. marec 1924) ∞ 1875 princ Filip Sasko-kobursko-gothajský (* 1844 – † 1921)
- Leopold (* 12. jún 1859 – † 22. január 1869)
- Štefánia (* 21. máj 1864 – † 23. august 1945) ∞
- 1/ 1881 rakúsky následník trónu Rudolf (* 1858 – † 1889), syn cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej
- 2/ 1900 uhorský gróf Elemér Lónyay (* 1863 – 1946)
- Klementína (* 30. júl 1872 – † 8. marec 1955) ∞ 1910 Viktor Bonaparte (* 1862 – † 1926), (vnuk Jérôma Bonaparta, najmladšieho brata cisára Napoleona)
V roku 1865 sa stala belgickou kráľovnou. Manželstvo s Leopoldom II. však bolo veľmi nešťastné. Mária-Henrietta bola potom zatrpknutá aj voči svojim trom dcéram a synovi. Dcéra Štefánia sa neskôr stala manželkou následníka rakúsko-uhorského trónu Rudolfa. Po smrti ich jediného syna Leopolda v roku 1869 sa pár ešte pokúsil o ďalšieho syna, čo ale skončilo narodením dcéry Klementíny. Potom žili manželia definitívne oddelene a kráľovná odišla do Spa, kde tiež zomrela.
Bola veľkou milovníčkou koní, hudby a záhradníčenia. Politický vplyv nemala.
Predkovia
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- HAMANNOVÁ. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha : BRÁNA, Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária-Henrietta Habsbursko-lotrinská
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Jindřiška Habsbursko-Lotrinská na českej Wikipédii.