Magyarosaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Magyarosaurus
Magyarosaurus
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetatarsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Saurischia
Podrad (subordo) Sauropodomorpha
Infrarad (infraordo) Sauropoda
Čeľaď (familia) Titanosauridae
Rod (genus) Magyarosaurus
Vedecký názov
'
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Magyarosaurus bol rod malého bylinožravého sauropóda zo skupiny Titanosauria. Žil v období vrchnej kriedy (stupeň mástricht, asi pred 71 až 65 miliónmi rokov)[1] na území dnešného západného Rumunska.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkostné porovnanie Magyarosaura s človekom

Magyarosaurus bol pomerne malý sauropód, dorastajúci do dĺžky len asi 5 až 6 m a vážiaci 1 t. Mal štyri stĺpovité nohy zhruba rovnakej veľkosti, úzke plecia, malú hlavu a relatívne dlhý chvost. Jeho charakteristickým znakom je však veľký pazúr na jednom z piatich prstov. Podobne ako ostatné titanosaury, telo mal pokryté chrbtovým pancierom, pravdepodobne slúžiacim na ochranu pred dravými dinosaurami. Vo svojej širokej papuli mal v prednej časti čeľustí rad kolíkovitých zubov, ktoré mu s najväčšou pravdepodobnosťou slúžili na požieranie rastlinného materiálu.

Objav a druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Lopatka Magyarosaura

Prvé pozostatky Magyarosaura boli objavené na území západného Rumunska (súvrstvie Sânpetru). Tieto pozostatky boli pôvodne opísané barónom Nopcsou v roku 1915 ako Titanosaurus dacus.[2] Druh v roku 1932 premenoval paleontológ Friedrich von Huene na Magyarosaurus dacus.[3] Druhové meno vyplýva z geografického rozloženia lokality, ktoré sa rozkladá na území Maďarska a Rumunska, ktorého dávni obyvatelia sa nazývali Dákovia. Von Huene v roku 1932 taktiež pomenoval ďalšie dve druhy: M. hungaricus a M. transsylvanicus.

Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí paleontológovia nedávno prichádzali s tvrdením, že v prípade Magyarosaura nejde o sauropódneho trpaslíka, ale o mláďa normálne urasteného sauropóda. Histologický výskum z roku 2010 však opäť potvrdil, že ide skutočne o prípad ostrovného nanizmu a Magyarosaurus teda skutočne bol dinosaurím „trpaslíkom“.[4] Patril tak k unikátnej faune „trpasličích dinosaurov“ z ostrova Haţeg. Na ostrove žil po boku opancierovaného nodosaura rodu Struthiosaurus, iguanodonta rodu Rhabdodon, malého teropóda nejasného systematického postavenia - Elopteryxa a hadrosaura rodu Telmatosaurus.

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Magyarosaurus sa krátko objavuje v jednom diele pseudo-dokumentu Dinosaur Planet (Planéta dinosaurov) z roku 2003.

Magyarosaurus sa objavuje aj v šiestom diele dokumentu Planet Dinosaur (Planéta Dinosaurus) od BBC z roku 2011.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Magyarosaurus na českej Wikipédii a Magyarosaurus na anglickej Wikipédii.
  1. THERRIEN, F., ZELENITSKY, D.K.; WEISHAMPEL, D.B. Palaeoenvironmental reconstruction of the Late Cretaceous Sânpetru Formation (Haţeg Basin, Romania) using paleosols and implications for the "disappearance" of dinosaurs. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 2009, roč. 272, čís. 1-2, s. 37-52. DOI10.1016/j.palaeo.2008.10.023.
  2. NOPCSA, F.. Die Dinosaurier der siebenburgischen Landesteile Ungarns. UNGAR. GEOL. REICHSANST, 1915, roč. 23, s. 1-26.
  3. VON HUENE, F.. Die fossile Reptil-Ordnung Saurischia, ihre Entwicklung und Geschichte. Mong. Geol. Pal., 1932, roč. 4, čís. 1, s. 361.
  4. STEIN, K., CSIKI, Z.; CURRY ROGERS, K.; WEISHAMPEL, D.B.; REDELSTORFF, R.; CARBALLIDO, J.L.; SANDER, P.M. Small body size and extreme cortical bone remodeling indicate phyletic dwarfism in Magyarosaurus dacus (Sauropoda: Titanosauria). Proceedings of the National Academy of Sciences, 2010, roč. 107, čís. 20, s. 9258–9263. Dostupné online. DOI10.1073/pnas.1000781107.