Mandejstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kópia knihy Ginza Rabba v arabskom preklade
Kópia knihy Ginza Rabba v arabskom preklade

Mandejstvo, niekedy známa aj ako nasoraizmus alebo sabianizmus,[1] je gnostické, monoteistické a etnické náboženstvo s gréckymi, iránskymi a židovskými vplyvmi.[2][3]  Jeho prívrženci, Mandejci, uctievajú Adama, Ábela, Šéta, Enocha, Noema, Šemera, Arama a najmä Jána Krstiteľa. Mandejci považujú Adama, Šéta, Noema, Šemera a Jána Krstiteľa za prorokov, pričom Adam je zakladateľom náboženstva a Ján je najväčším a posledným prorokom.[4]

Mandejci hovoria východnou aramejčinou známou ako mandejčina. Názov  „mandejci" pochádza z aramejského manda, čo znamená poznanie.[5] Na Blízkom východe, ale mimo svojej komunity, sú mandejci známejší ako Ṣubba (singulár: Ṣubbī), alebo ako sabiáni. Termín Ṣubba je odvodený od aramejského koreňa, ktorý súvisí s krstom. Termín Sabiáni je odvodený od tajomnej náboženskej skupiny, ktorá sa v Koráne spomína trikrát. K názvu tejto neidentifikovanej skupiny, o ktorej sa v Koráne naznačuje, že patrí k  „ľudu Knihy", sa v minulosti hlásili mandejci, ako aj viaceré iné náboženské skupiny, aby získali právnu ochranu (dhimmi), ktorú ponúka islamské právo.[6] Príležitostne sa mandejci nazývajú aj  „kresťania svätého Jána" v presvedčení, že sú priamym pokračovateľom učeníkov svätého Krstiteľa. Ďalší výskum však ukazuje, že ide o nesprávne pomenovanie, pretože mandejci považujú Ježiša za falošného proroka.[7][8]

Podľa Jorunna Jacobsena Buckleyho a ďalších vedcov, ktorí sa špecializujú na mandejstvo, ich pôvod siaha do obdobia pred približne pred dvetisíc rokmi v oblasti Palestíny a následne sa kvôli prenasledovaniu presunuli na východ.[9] Iní tvrdia, že pôvod je v juhozápadnej Mezopotámii.[10] Niektorí vedci však zastávajú názor, že mandejstvo je staršie a siaha až do predkresťanských čias.[11] Samotní mandejci tvrdia, že ich náboženstvo predchádzalo judaizmu, kresťanstvu a islamu ako monoteistická viera.[12] Mandejci veria, že sú priamymi potomkami Šemerovho syna Noema v Mezopotámii.[13] Tiež veria, že sú priamymi potomkami pôvodných nasorských mandejských učeníkov Jána Krstiteľa v Jeruzaleme.[14]

Základné učenie viery je známe ako Nāṣerutā. Znalosť (manda) je tiež zdrojom termínu mandejizmus, ktorý zahŕňa celú ich kultúru, rituály, presvedčenie a vieru spojenú s učením Nāṣerutā. Stúpenci mandejizmu sa nazývajú mandejci, ale môžu sa nazývať aj nasoréni (nazoréni), gnostici (využívajúc grécke slovo gnosis pre poznanie) alebo sabiáni.[15]

Toto náboženstvo sa praktizovalo predovšetkým v okolí dolného toku riek Karún, Eufrat a Tigris a riek, ktoré obklopujú vodnú cestu Šatt al-Arab, časť južného Iraku a provincie Chúzistan v Iráne. Predpokladá sa, že na celom svete žije 60 000 až 70 000 mandejcov.[16] Až do vojny v Iraku žili takmer všetci v Iraku.[17] Mnohí mandejskí Iračania odvtedy opustili svoju krajinu kvôli nepokojom, ktoré spôsobila invázia do Iraku v roku 2003 a následná okupácia americkými ozbrojenými silami, a s tým súvisiaci nárast sektárskeho násilia zo strany extrémistov.[18] Do roku 2007 klesol počet mandejcov v Iraku na približne 5 000.[19]

Mandejci ostávajú oddelení. Správy o nich a o ich náboženstve pochádzajú predovšetkým od cudzincov: najmä od Júliusa Heinricha Petermanna, orientalistu;[20] ako aj od Nicolasa Siouffiho, sýrskeho kresťana, ktorý bol v roku 1887 francúzskym vicekonzulom v Mosule,[21] a britskej kultúrnej antropologičky lady E. S. Drowerovej. Existuje skorá, aj keď veľmi zaujatá správa francúzskeho cestovateľa Jeana-Baptistu Taverniera z 50. rokov 16. storočia.[22]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Termín „Nasorský" (doslova „z Nazaretu") sa používa pre zasvätených Mandajcov. Termín „Sabiánstvo" je odvodený od tajomných sabiánov spomínaných v Koráne, pričom k tomuto názvu sa historicky hlásilo niekoľko náboženských skupín.
  2. ↑ RUDOLPH, Kurt; DULING, Dennis C.; MODSCHIEDLER, John. Problems of a History of the Development of the Mandaean Religion. History of Religions, 1969, s. 210–235. Dostupné online. ISSN 0018-2710.
  3. ↑ AL-SAADI, Qais; AL-SAADI, Hamed. Ginza Rabba. 2nd. vyd. Germany : Drabsha, 2019.
  4. ↑ Brikhah S. Nasoraia. Sacred Text and Esoteric Praxis in Sabian Mandaean Religion [online]. 2012. Dostupné online.
  5. ↑ FONTAINE, Petrus Franciscus Maria. Dualism in ancient Iran, India and China. [s.l.] : Brill, January 1990. Dostupné online. ISBN 9789050630511.
  6. ↑ De Blois,1960–2007
  7. ↑ Friar of Ignatius of Jesus (Carlo Leonelli) and the First "Scholarly" Book on Mandaeaism (1652). ARAM Periodical, 2004, s. 25–46. ISSN 0959-4213.
  8. ↑ BURKITT, F. C.. The Mandaeans. The Journal of Theological Studies, 1928, s. 225–235. Dostupné online. ISSN 0022-5185.
  9. ↑ PORTER, Tom. Religion Scholar Jorunn Buckley Honored by Library of Congress [online]. 22 December 2021. Dostupné online.
  10. ↑ Mandaeanism religion [online]. . Dostupné online.
  11. ↑ DUCHESNE-GUILLEMIN, Jacques. Etudes mithriaques. Téhéran : Bibliothèque Pahlavi, 1978. S. 545.
  12. ↑ The People of the Book and the Hierarchy of Discrimination [online]. . Dostupné online.
  13. ↑ DROWER, Ethel Stefana. The Mandaeans of Iraq and Iran. [s.l.] : Oxford At The Clarendon Press, 1937.
  14. ↑ DROWER, Ethel Stefana. The Haran Gawaita and the Baptism of Hibil-Ziwa. [s.l.] : Biblioteca Apostolica Vatican, 1953.
  15. ↑ Häberl & McGrath 2019
  16. ↑ THALER, Kai. Iraqi minority group needs U.S. attention [online]. March 9, 2007. Dostupné online.
  17. ↑ DEUTSCH, Nathaniel. Save the Gnostics [online]. 6 October 2007. Dostupné online.
  18. ↑ CRAWFORD, Angus. Iraq's Mandaeans 'face extinction' [online]. 4 March 2007. Dostupné online.
  19. ↑ Deutsch, Nathaniel (6 October 2007). „Save the Gnostics". The New York Times.
  20. ↑ FOERSTER, Werner. Gnosis: A Selection of Gnostic texts. [s.l.] : Oxford University Press, 1974. ISBN 9780198264347. S. 126.
  21. ↑ LUPIERI, Edmundo. The Mandaeans: The Last Gnostics. [s.l.] : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2001. Dostupné online. ISBN 9780802833501.
  22. ↑ TAVERNIER, J.-B.. The Six Voyages of John Baptista Tavernier. [s.l.] : [s.n.], 1678. Dostupné online. S. 90–93.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mandejstvo

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mandaeism na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mandejstvo&oldid=7752145“