Michail Petrovič Arcybašev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Michail Petrovič Arcybašev
ruský spisovateľ a publicista, predstaviteľ naturalizmu
Michail Petrovič Arcybašev
Narodenie5. november 1878
Dubroslavivka, okres Ochtyrka, dnes Ukrajina
Úmrtie3. marec 1927 (48 rokov)
Varšava, Poľsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Michail Petrovič Arcybašev
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Michail Petrovič Arcybašev

Michail Petrovič Arcybašev (rus. Михаил Петрович Арцыбашев; * 24. október /podľa juliánskeho kalendára/ 5. november 1878 Dubroslavivka, okres Ochtyrka, Charkovská gubernia, Ruské impérium3. marec 1927 Varšava) bol ruský spisovateľ, dramaturg a novinár, predstaviteľ filozofie radikálneho individualizmu a literárneho naturalizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v schudobnenej šľachtickej rodine. Jeho matka bola poľského pôvodu. V detstve dosť chorľavel, trpel tuberkulózou, ohluchol na jedno ucho a vo veku 16-tich rokov sa pokúsil so samovraždu. Od roku 1895 pracoval ako úradník v zemskom úrade. V rokoch 1897 – 1898 študoval v meste Charkov na maliarskej akadémii, ale štúdium tu neukončil. V roku 1898 sa presťahoval do Petrohradu, kde sa neúspešne pokúšal dostať sa na Akadémiu umenia. Živil sa kreslením karikatúr do bulvárnych novín a časopisov a tiež písaním satirických článkov. Snažil sa tiež zarábať si na živobytie hazardom. Od roku 1901 sa venoval iba literatúre. Ako dvadsaťročný sa oženil, ale manželstvo skončilo pre rôznosť charakterov už po troch rokoch rozvodom.

V roku 1901 literárne debudoval poviedkou Paša Tumanov, ktorá ale nevybočovala z priemeru. Využil v nej myšlienky učenia Leva Nikolajeviča Tolstého, ktoré ako mladý muž Arcybašev spočiatku vyznával. Tolstého učenie sa objavuje aj v ďalších Arcybaševových poviedkach a románoch. V diele Robotník Ševyrjov už dominujú pesimistické až nihilistické náhľady na budúcnosť, človek je podľa Arcybaševa tvorcom a zároveň obeťou dejín (v tomto prípade obeťou revolúcie v roku 1905). Radikálny individualizmus, snaha o dosahovanie rozkoší, krajný egoizmus a hodnotový nihilizmus sa azda najviac prejavil v jeho románe Sanin, ktorého hlavným hrdinom je sebavedomý a nezávislý mladý muž, ktorý sleduje len naplnenie svojich vlastných túžob a cieľov, bez ohľadu na želanie a city druhých. Už pri tvorbe tohto románu sa Arcybašev pravdepodobne inšpiroval dielami nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho. Román Sanin vyvolal v Rusku veľkú čitateľskú odozvu a v literárnych kruhoch rozruch nielen zobrazením amorálneho hlavného hrdinu, ale aj dovtedy neobyčajne otvoreným opisom (inak nepočetných) erotických scén. Autor bol dokonca vinený z tvorby a šírenia pornografie. Dnes sa kritizované pasáže nezdajú byť vôbec lascívne.

Arcybašev bol stúpencom radikálneho individualizmu a nihilizmu. Život bol pre neho sledom menších či väčších utrpení a končil sa nebytím (ničotou). Filozoficky bolo jeho myslenie i tvorba ovplynené dielom F. Nietzscheho, Arthura Schopenhauera a Henriho Bergsona. Ako bytostný individualista Arcybašev s nevôľou sledoval rast popularity boľševického hnutia. Kritizoval ako účasť Ruska v prvej svetovej vojne, tak aj výbuch Veľkej októbrovej revolúcii.

V lete roku 1923 Arcybašev zo Sovietskeho Zväzu emigroval do Varšavy. Keďže jeho matka bola poľského pôvodu, v roku 1923 hneď získal poľské občianstvo. Vo Varšave s D. Filosofovom vydával protisovietsky zameraný časopis Za slobodu! (За Свободу!). Publikované príspevky vyšli po jeho smrti v diele Spisovateľove zápisky (Записки писателя). Arcybašev bol pochovaný na pravoslávnom cintoríne vo varšavskej štvrti Wola.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Paša Tumanov, 1901; poviedka
  • Zlodej koní, 1902; poviedka
  • Landeova smrť [Смерть Ланде], 1904; román
  • Sanin [Санин], 1907; román
  • Milióny [Миллионы], 1908; román
  • Robotník Ševyrjov [Рабочий Шевырёв] - román o ruskej revolúcii v roku 1905
  • Na poslednej čiare [У последней черты], 1910 – 1912.
  • Spisovateľove zápisky. [Записки писателя] Varšava 1925, 1927 (2 zv.)

Preklady do slovenčiny a češtiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sanin. (Preložil Ján Ferenčík) Bratislava : Tatran 1970, 362 s. (česky naposledy vyšlo pod názvom Svůdce v preklade Aleny Morávkovej; Praha - Litomyšl : Paseka 1999. 320 s. ISBN 80-7185-231-7)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOVÁČOVÁ, Marta: Gorkij – Arcybašev : dve alternatívy dejín a človeka. Banská Bystrica: Filologická fakulta, UMB, 2004. 110 s. ISBN 80-8055-942-2

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]