Monastier Zostúpenia Svätého Ducha

	Monastier Zostúpenia Svätého Ducha
	ruiny kláštora
	Monastier Zostúpenia Svätého Ducha - ruiny bývalého monastierskeho chrámu
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský
Okres	Medzilaborce
Obec	Krásny Brod
Súradnice	49°13′33″S 21°53′45″V / 49,2258°S 21,8957°V
Vznik	14. storočie
Cirkev	gréckokatolícka
Zasvätenie	Zostúpenie Svätého Ducha
	Poloha na Slovensku
	Poloha v Prešovskom kraji
	Wikimedia Commons: Ruins of Basilian monastery in Krásny Brod
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°13′33″S 21°53′45″V / 49,2258°S 21,8957°V

Monastier Zostúpenia Svätého Ducha (rusínsky Monastyr Sošestvija svjataho Ducha, maďarsky Nagymonostor) pri obci Krásny Brod v okrese Medzilaborce je jeden z najstarších a najvýznamnejších monastierov (kláštorov) Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Úvod

Monastier bol založený v 14. storočí. Patrí medzi tie monastiery na slovenskom území, ktoré priamo nadväzujú na cyrilometodskú tradíciu. Aj preto sa o Krásnom Brode často hovorí ako o „rusnáckom Devíne“.

Krásnobrodská snaha o obnovenie jednoty s Rímom

Pre dejiny gréckokatolíckej cirkvi nielen na Slovensku sú charakteristické pokusy o obnovenie cirkevného spoločenstva s Rímskou cirkvou, tie mali práve v Krásnom Brode špecifický priebeh. Obyvateľstvo severovýchodného Slovenska si po stáročia zachovalo byzantský (cyrilometodský) obrad, ktorý bola inde v Uhorsku postupne nahradená obradom latinským – rímskokatolíckym. Od polovice 15. storočia sa vo svete zaznamenávajú pokusy o cirkevné únie (obnovenie jednoty) medzi východnými cirkvami a Rímskou cirkvou (po Florentskom koncile, napr. Brestská únia…). Takáto únia mala byť podpísaná za asistencie jezuitov aj na území Slovenska. Na jeseň 1613 prišiel na pozvanie Juraja III. Drugeta z Przemysla do Humenného gréckokatolícky biskup Atanáz Krupecký (1610 – 1652). Mal získať miestne duchovenstvo pre úniu s Rímskou cirkvou podľa vzoru Brestskej únie. Uzatvorenie únie sa malo uskutočniť na sviatok Zostúpenia Svätého Ducha v roku 1614 v Krásnom Brode, kam bol biskup Krupecký pozvaný, aby posvätil nový chrám. Podľa opisu očitého svedka sa však medzi pútnikov zamiešali odporcovia únie, ktorí v predvečer sviatku začali podnecovať nepokoje a napokon vyvolali nepokoje, pri ktorých bol biskup A. Krupecký napadnutý a pred smrťou ho zachránil iba zásah drugetovského vojska. Po tomto zásahu provokatéri a časť pútnikov z Krásneho Brodu odišli a hoci Atanáz Krupecký na druhý deň chrám posvätil,^[1] k uzavretiu únie nakoniec nedošlo; podarilo sa to až 24. apríla 1646 v Užhorode, kde bola podpísaná tzv. Užhorodská únia. Udalosť v Užhorode je de facto pokračovaním snáh, ktoré sa nezrealizovali v Krásnom Brode v roku 1614.

Založenie monastiera

Podľa tradície sa v Krásnom Brode zázračne uzdravil istý žobrák – slepec, ktorý tadiaľto prechádzal v piatok pred sviatkom Zostúpenia Svätého Ducha. Pretrel si oči vodou zo studničky a vrátil sa mu zrak. Čoskoro na tomto mieste ľudia postavili kaplnku a z Podolia umiestnili v nej ikonu Bohorodičky, ktorá sa v Krásnom Brode nachádza dodnes. Šľachtic Teodor Koriatovič z Podolia dal koncom 14. storočia postaviť väčšiu drevenú cerkev (chrám) a monastier (kláštor), ktorému venoval dediny Čabiny, Sukov a Krásny Brod. V monastieri začali pôsobiť mnísi - baziliáni.

Opätovné ničenie a výstavba monastiera

Prvé zničenie

V roku 1603 dal protestantský gróf Valentín I. Druget, nadžupan Zemplínskej stolice, krásnobrodský monastier spáliť. Baziliáni si stihli zachrániť iba holé životy. Zhoreli vzácne písomnosti aj starodávne ikony. Podarilo sa (podľa tradície zázračne) zachrániť iba najdôležitejšiu ikonu Bohorodičky. Po istom čase však ten istý šľachtic nechal monastier nanovo vystavať. Po Valentínovi Drugetovi je s Krásnym Brodom úzko spojené meno Juraja III. Drugeta. Počas tohto obdobia bol postavený aj nový chrám, ktorý posvätil gréckokatolícky (zjednotený) biskup Atanáz Krupecký.

Druhé zničenie

Druhýkrát bol monastier zničený počas posledného stavovského povstania, ktoré viedol František II. Rákoci v rokoch 1703 – 1711. V ruinách ostal dve desaťročia. Potom bol čiastočne obnovený, ale iba drevenými stavbami. Až v roku 1752 bola ukončená výstavba kamennej cerkvi (chrámu). Cirkevnoslovansky písaný nápis vytesaný v kameni v hlavnej lodi oznamuje: „V roku 7260 od stvorenia sveta (a) od narodenia Christovho 1752“.

Dôležité udalosti 19. storočia

Dôležitým dátumom v histórii Krásneho Brodu je 11. jún 1806, kedy pápež Pius VII. obdaril monastier plnomocnými odpustkami, ktoré sa od tej doby udeľujú pri príležitosti „odpustu“ na Zostúpenie Svätého Ducha podľa juliánskeho kalendára.

17. júna 1821 v nedeľu Všetkých svätých bol na tomto mieste vysvätený prvý biskup gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove Gregor Tarkovič. Hlavným svätiteľom bol mukačevský episkop Alexej Povčij. Po vysviacke sa episkop Tarkovič vrátil do Prešova. Už z toho faktu je vidieť, aké dôležité miesto mal monastier od samého počiatku v dejinách samostatnej Prešovskej eparchie.

Tretie zničenie

Počas prvej svetovej vojny bola oblasť Haliče jednou z najviac postihnutých oblastí. To sa stalo osudné aj monastieru. Vojna si vyžiadala najprv zvony, ktoré boli roztavené na delá. Začiatkom roku 1915 boli monastier aj chrám zasiahnuté rakúskymi granátmi. Išlo o zrážku ruských a rakúskych jednotiek. Z rozvalín monastiera a cerkvi sa baziliánski mnísi stiahli do monastiera v Máriapóči. Niektoré knihy z knižnice boli vyvezené do Maďarska, kde sú dodnes (napr. Trebnik sireč Molitovnik, (Ľvov 1644) sa nachádza v debrecínskej Univerzitnej knižnici). Ikonu Krásnobrodskej Bohorodičky baziliáni ukryli a neskôr umiestnili na južnej stene v cerkvi sv. Jána Krstiteľa v Krásnom Brode.

Osud ikony v dvadsiatom storočí

V roku 1950 ikonu Krásnobrodskej Bohorodičky ľudia opäť museli ukryť, aby sa do rúk pravoslávnych (komunistický režim sa rozhodol gréckokatolícku cirkev zlikvidovať a majetky gréckokatolíckej cirkvi odovzdal pravoslávnym v rámci tzv. Akcie P). Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 umiestnili ikonu opäť v cerkvi sv. Jána Krstiteľa v Krásnom Brode. V sedemdesiatych rokoch bola reštaurovaná akademickým maliarom Mikulášom Jordánom. Z ikonopiseckého hľadiska je na Slovensku raritou.

Súčasnosť

Po nežnej revolúcii sa do Krásneho Brodu opäť vrátili baziliáni, ktorí sa o toto miesto starajú. Kaplnka „Pokrova“ je v dobrom stave. Ikona Krásnobrodskej Bohorodičky sa dočasne nachádzala v cerkvi sv. Jána Krstiteľa v Krásnom Brode. V roku 2002 baziliáni vysvätili nový monastier, postavený len niekoľko desiatok metrov od ruín toho starodávneho. Neskôr bol postavený aj chrám Pokrovu presvätej Bohorodičky, v ktorom bola uložená ikona Krásnobrodskej Bohorodičky.

Zaujímavosti

Neďaleko monastiera je železničná zastávka na trati Humenné - Medzilaborce s názvom Monastyr.

V blízkosti zrúcaniny pôvodného chrámu je vojenský cintorín z Prvej svetovej vojny, ktorý v minulosti mal pôdorys štvorca v strede s latinským krížom. Na vojenskom pohrebisku je 10 masových hrobov s neznámym počtom pochovaných vojakov. Nachádza sa tu aj 90 hrobov vojakov neznámej identity pochovaných samostatne. Dovedna je na cintoríne pochovaných asi 1006 neznámych vojakov rakúsko-uhorskej armády a ruskej cárskej armády.