Muškátovník voňavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Myristica fragrans)
Muškátovník voňavý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Myristica fragrans
Houtt.[1][2], 1774[1][2]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muškátovník voňavý[3][4][p 1] (lat. Myristica fragrans) je vždyzelený rozložitý strom dorastajúci do výšky 9 – 12 m,[14] ktorý sa pestuje najmä v oblasti súostrovia Moluky v Bandskom mori v Indonézii. Z tejto oblasti aj pochádza, presnejšie z ostrovov Banda.[14] Je dôležitý pre produkciu korenín muškátový orech a muškátový kvet. Vo veľkej miere sa pestuje aj v ďalších tropických oblastiach vrátane Kuang-tung a Jün-nan v Číne, na Taiwane, v Indonézii, Malajzii, Grenade a Trinidade v Karibiku, v Kérale v Indii, na Srí Lanke a v Južnej Amerike.

V oblasti prirodzeného výskytu volajú muškátovník voňavý aj banda nutmeg,[15] pretože plod viacerých druhov muškátovníkov je označovaných ako nutmeg (nutmeg je pomenovanie muškátového orieška v anglickom jazyku, ktoré sa používa pre pomenovanie tejto koreniny, ale aj stromu).

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Strom s plodmi
Myristica fragrans nezrelé ovocie
Zrelé ovocie

Muškátovník voňavý je vždyzelený strom z čeľade muškátovníkovité[16] (lat. Myristicaceae), ktorý dorastá zvyčajne do výšky 9 – 12 metrov. Listy (5 – 15 cm × 2 – 7 cm) sú jednoduché s celistvým okrajom, dvojradové a striedavo usporiadané na vetvách. Čepele listov môžu byť husto ochlpené alebo úplne holé.[14]

Muškátovník voňavý je zvyčajne dvojdomý strom, s výnimkou niekoľkých jednodomých odrôd. Kvety sú drobné a nenápadné, zvonovité, svetložlté a trochu voskové a mäsité, zložené z troch okvetných lístkov. Samčie kvety sú veľké asi 5 – 7 mm, majú 2 – 60 peľníc, ktoré sú v rôznej miere zrastené do stredového „stĺpu“. Samičie kvety sú trošku väčšie, asi do 10 mm. Samčie kvety rastú v súkvetiach po 1 – 10 kusov, samičie kvety rastú v súkvetiach po 1 – 3 kusoch.[14]

Kôra je hnedočervená, jemná a hladká a odlupuje sa v tenkých vrstvách, alebo veľkých plátoch.[14]

Samičie stromy plodia hladké, žlté, dužinaté, visiace vajcovité plody, ryhované pozdĺžnou brázdou. Dužina má hrúbku asi 1,2 cm, je mäsitá, žltkasto-biela, pri dozrievaní praská pozdĺž brázdy na dve rovnaké polovice a semeno z nej pri dozretí ľahko vypadáva. Plod obsahuje z pravidla jediné semeno dlhé asi 3 cm, ktoré je široko vajcovité a pokryté mieškom (lat. arillus, v niektorých jazykoch sa mu hovorí aj macis, alebo mace)[17] výraznej červenej farby. Semeno má tmavohnedú farbu. Miešok po uschnutí stráca farbu a z výraznej červenej prechádza k žltším odtieňom.[18] Plody dozrievajú asi 7 – 8 mesiacov od oplodnenia kvetu.[19]

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Muškátovník voňavý dostal binomické meno Myristica fragrans od holandského botanika Maartyna Houttuyna v roku 1774. Predtým ho opísal okrem iného Georg Eberhard Rumphius. Špecifický epiteton fragrans znamená „voňavý“.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Dužina plodu[upraviť | upraviť zdroj]

Dužina plodu je jedlá, používa sa na prípravu sladkých jedál, nápojov, džemov a dezertov.

Semeno a miešok[upraviť | upraviť zdroj]

Semeno muškátovníka voňavého sa používa ako korenie muškátový orech a miešok sa po vysušení používa ako korenie pod názvom muškátový kvet.

Použitie v liečiteľstve[upraviť | upraviť zdroj]

Muškátovník voňavý našiel svoje použitie aj v Ajurvéde, v ktorej ho poznajú pod názvom jaifal alebo Jaiphala.[20] Staroveké klasické ajurvédske texty ako Bhojankutuhalam spomínajú, že muškátový oriešok má sťahujúcu chuť, lieči choroby hrdla, stimuluje tráviaci oheň - jathara agni[21], lieči krvácanie pri úplavici, má afrodiziakálny charakter a je ľahko stráviteľný. Konzumácia muškátového orieška s mliekom navodzuje spánok a zlepšuje plodnosť u mužov. Muškátový oriešok sa väčšinou používa ako liek na Blízkom východe a v Ázii.[22]

Iné použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Zo semena sa vyrába aj lisovaný olej.[23] Esenciálny olej sa taktiež vyrába aj z listov a plodov muškátovníka. Používa sa v aromaterapii, v liečiteľstve[24] a v parfumérii,[25] vykazuje insekticídne vlastnosti.[26] Esenciálny olej získaný zo semien muškátového orieška obsahuje hustý tuk, nazývaný „muškátové maslo“, ktorý sa používa na výrobu sviečok, mydiel, dentálnych produktov a vlasových vôd.[22]

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Muškátový oriešok obsahuje látku myristicín, ktorá pri požití môže spôsobiť halucinácie. Otrava myristicínom môže viesť k mnohým zdravotným problémom, ktoré súvisia s problémami s mozgom. Tieto príznaky sa zvyčajne vyskytujú 3 až 6 hodín po požití myristicínu alebo potravín, ktoré ho obsahujú, a účinky môžu pretrvávať až 72 hodín. Intoxikácia sa môže dostaviť aj po kontakte s kožou, alebo prostredníctvom očí. V prípade intoxikácie sa na liečbu používa hlavne dekontaminácia, čerstvý vzduch, tekutiny podávané intravenózne a podporná starostlivosť. Intoxikácia hlavne pri dlhodobom užívaní môže viesť k poškodeniu vnútorných orgánov a kardiovaskulárneho systému. Minimálna dávka muškátového orieška, ktorá môže spôsobiť psychogénny účinok, je 5 g (mletý muškátový oriešok) s obsahom 1 až 2 mg myristicínu a táto dávka sa považuje za „toxickú dávku“. Vyššie dávky môžu spôsobiť dokonca aj smrť.[27]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Staršie, dnes zriedkavejšie, respektíve vplyvom češtiny[5] aj: macizeň pravá[6], macizeň[7][8] (Karel Boŕivoj Presl, 1846)[9], muškátový strom[6][10]: muškátovník vonný[3][8] či muškátovník pravý[11][12] (Mareček, 1997)[13]; lat. Myristica fragrans, Myristica aromatica[10], Myristica moschata, Myristica officinalis.[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Nat. Hist. 2(3): 333 (1774)
  2. ↑ a b Myristica fragrans Houtt. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  3. ↑ a b BLANÁRIK, Peter, a kol. Farmaceutická botanika: Systematická botanika. Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. ISBN 80-223-0895-1. S. 66.
  4. ↑ RNDR. JANA UHLÍŘOVÁ, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM-PRÍRODOVEDNÉ MÚZEUM. ČO PREZRÁDZA CYPRIÁNOV HERBÁR [online]. Slovenské národné múzeum Bratislava, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  5. ↑ Cf. napr. MAJTÁNOVÁ, Marie. Názvy cudzokrajných drog rastlinného pôvodu v oravskom lekárskom rukopise z roku 1760. Československý terminologický časopis (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1965, roč. 4, čís. 2, s. 99. ISSN 0577-4152. : „Termín ‚muškátový kvet‘ [...] sa v Čechách i na Slovensku používal oddávna, v češtine sa uplatnil aj termín ‚macíz‘.“
  6. ↑ a b FILIP, Dominik; ŠMIKA, Rudolf; EMÍLIA, Koričanská. Rok v prírode: úvod do prírodných vied pre druhú triedu stredných škôl. Prešov : Československá grafická unie, 1937. S. 266.
  7. ↑ BLANÁRIK, Peter. Farmaceutická botanika: Systematická botanika. Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. ISBN 80-223-0895-1. S. 66.
  8. ↑ a b TOMKO, Jozef; KRESÁNEK, Jaroslav. Farmakognózia 1. Bratislava : Univerzita Komenského, 1979. S. 46.
  9. ↑ JONÁŠ, Josef; KUCHAŘ, Jiří. Svet prírodných antibiotík. Bratislava : Noxi, 2017. S. 269.
  10. ↑ a b TVRDÝ, Peter. Slovenský frazeologický slovník. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1931. S. 238.
  11. ↑ FRYKOVÁ, Erika. Cesty korenia v Euroázii. Bigeche: odborno-metodický občasník pre učiteľov biológie, geografie a chémie na základnej a strednej škole, 2016, čís. 18, s. 30. ISSN 1335-9940.
  12. ↑ FÁNDLY, Juraj. Zelinkár. Bratislava : Nestor, 1999. ISBN 80-88801-60-5. S. 363.
  13. ↑ a b GRULICH, Vít. Myristica fragans. In: Botany [online]. 2011-09-18, [cit. 2024-04-22]. Dostupné online. (po česky)
  14. ↑ a b c d e TRIPATHI NAGJA*, KUMAR VIMAL*, ACHARYA SANJEEV*. MYRISTICA FRAGRANS: A COMPREHENSIVE REVIEW [online]. Institute of Pharmacy, Nirma University, Ahmedabad, Gujarat, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  15. ↑ KARMANAH, SLAMET SUSANTO, WINARSO DRAJAD WIDODO, EDI SANTOSA. The Fruit Characteristics of Ambon Forest Nutmeg (Myristica fatua Houtt) and Banda Nutmeg (Myristica fragrans Houtt) [online]. Jurnal Ilmu Pertanian Indonesia (JIPI), April 2020, ISSN 0853-4217, EISSN 2443-3462, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  16. ↑ Kultúra slova [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  17. ↑ HAGERS. Handbuch der pharmazeutischen Praxis. 5. Auflage. 1993, siehe dort: Myristicae arillus (Macis).. [s.l.] : [s.n.].
  18. ↑ MMM NIFRAS, MFF FASMILA, JF FATHEENA AND AM MUTHALIB. A comprehensive review on therapeutic uses of Myristica fragrans in traditional systems of medicine [online]. International Journal of Unani and Integrative Medicine 2021; 5(2): 111-117, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  19. ↑ NAZEEM, P.A. AND P.C. SIVARAMAN NAIR. FRUIT SET, FRUIT DEVELOPMENT AND FRUIT DROP IN NUTMEG(MYRtSTtCA FRAGRANS HOUTT.) [online]. KERALA AGRICULTURAL UNIVERSITY INSTITUTIONAL REPOSITORY, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  20. ↑ INDRA P. TRIPATHI, NEELESH DWIVEDI. PHARMACOGNOSTICAL STANDARDIZATION OF NUTMEG SEEDS MYRISTICA FRAGRANS HOUTT.) - A TRADITIONAL MEDICINE [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  21. ↑ DR. GAURAV MISHRA, KUMAR ASHVINI, & SHARMA SWATI (2017). Concept of Agni and its Importance in Ayurveda: A Review [online]. Journal of Ayurveda and Integrated Medical Sciences, 2(03), [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
  22. ↑ a b AVDHOOT PANDIT, PRACHI DAMLE, MRUNMAYEE DIXIT A DR. ABHIJIT JOSHI. Development of Nutmeg (Myristica fragrans) with Milk and its Significance of Consumption According to Nutritional Point of View [online]. Journal of Interdisciplinary Cycle Research ISSN NO: 0022-1945, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  23. ↑ SITI MACHMUDAH, ANNY SULASWATTY, MITSURU SASAKI, MOTONOBU GOTO, TSUTOMU HIROSE,. Supercritical CO2 extraction of nutmeg oil: Experiments and modeling [online]. The Journal of Supercritical Fluids, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  24. ↑ NAMRA NAEEM, RAFIA REHMAN, AYESHA MUSHTAQ, JIHENE BEN GHANIA. Nutmeg: A review on uses and biological properties [online]. Department of Chemistry, University of Agriculture, Faisalabad-38040-Pakistan and 2Department of Biology, Faculty of Sciences, University of Tunis. E.I Manar Tunis, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  25. ↑ J. REMA, B. KRISHNAMOORTHY,. In Woodhead Publishing Series in Food Science, Technology and Nutrition, Handbook of Herbs and Spices (Second Edition), Woodhead Publishing, 2012, 22 - Nutmeg and mace, Pages 399-416, [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  26. ↑ CAROLINA, A., & MAMAN, M. (2016). Larvicidal Activity of Essential Oils from the Leaves and Fruits of Nutmeg (Myristica fragrans Houtt) Against Aedes aegypti (Diptera: Culicidae) [online]. Turkish Journal of Agriculture - Food Science and Technology, 4(7), 552–556., [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  27. ↑ RAHMAN N.A.A , FAZILAH A AND EFFARIZAH M.E. Toxicity of Nutmeg (Myristicin): A Review [online]. [Cit. 2024-04-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Muškátovník_voňavý&oldid=7840709“