Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky
| Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky | |
| 6 ročné volebné obdobie | |
 | |
| Štát |  Azerbajdžan |
|---|---|
| Moc | zákonodarná (legislatíva), Ústava Azerbajdžanskej republiky |
| Typ | jednokomorový parlament |
| Vedenie | |
| Predseda | Sahiba Gafarova (10. Marchi 2020 – doteraz) |
| Zloženie | |
| Počet poslancov | 125 |
.svg) | |
| Politické subjekty | 2020:
|
| Voľby | |
| Posledné voľby | 2020 |
| Nasledujúce voľby | 2025 |
| História | |
| Predchádzajúci orgán | Najvyšší soviet Azerbajdžanskej SSR |
| Miesto zasadania | |
 | |
| Parlament – Milli Majlis – v Baku | |
| Externé odkazy | |
| Web stránky | http://parliament.az/ Národné zhromaždenie Azerbajdžanu |
| Wikimedia Commons | Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky (multimediálne súbory) |
Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky (azerb. Azərbaycan Respublikasının Milli Məclisi) je zákonodarný orgán Azerbajdžanskej republiky. Jednokomorové národné zhromaždenie má 125 poslancov. V minulosti bolo 100 volených zástupcov na päťročné mandáty. Pre každý volebný okres bolo v parlamente jedno kreslo a 25 členov zvolených v pomernom zastúpení. V posledných voľbách bolo všetkých 125 poslaneckých mandátov vytvorených aj z mandátov v pomernom zastúpení. Národné zhromaždenie je prvý republikánsky sekulárny parlament v moslimskom svete.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Zakaukazský snem[1][upraviť | upraviť zdroj]
Po ruskej revolúcii vo februári 1917 bol vytvorený špeciálny výbor pozostávajúci z poslancov „Zakaukazskej štátnej dumy“. V novembri bol vytvorený “Zakaukazský komisariát” ako prvá vláda nezávislej Zakaukazskej demokratickej federatívnej republiky . Z predstaviteľov troch národov bol vytvorený snem, čo nebola perspektívna politická platforma, lebo každý zúčastnený národ konal podľa vlastných záujmov, ktoré sa rozchádzali.
14. februára 1918 bol ustanovený Zakaukazský snem v Tbilisi ako najvyšší orgán moci pre Južný Kaukaz. Na zhromaždení zvíťazila moslimská frakcia zložená zo 44 členov. Táto frakcia získala viac než jeden milión voličských hlasov od turkickej a moslimskej časti populácie Azerbajdžanu a Južného Kaukazu. Tak ako v Štátnej dume aj v Zakaukazskom sneme vyvíjali sústavnú politickú aktivitu azerbajdžanskí členovia. Ako výsledok ich iniciatív snem vyhlásil nezávislosť Zakaukazskej demokratickej federatívnej republiky od Ruska 9. apríla 1918.
25. mája 1918 sa následkom rozporov medzi národnými frakciami snem rozpadol. Moslimská frakcia zvolala vlastné zhromaždenie a odhlasovala nezávislosť Azerbajdžanu.
Azerbajdžanská národná rada[1][upraviť | upraviť zdroj]
27. mája sa zhromaždilo v Tbilisi 27 moslimov a ustanovilo Azerbajdžanskú národnú radu, ktorá sformovala vládu Azerbajdžanu. Mammad Emin Rasulzade bol zvolený ako jej predseda.
28. mája Národná rada vydala rezolúciu, ktorá vyhlásila nezávislosť Azerbajdžanskej demokratickej republiky. 16. júna sa azerbajdžanská vláda a Národná rada premiestnili do mesta Ganja. Na siedmom zasadaní rady v Ganji vedenom Mammadom Eminom Rasulzadem sa rozhodlo rozpustiť radu a zmeniť celú legislatívnu a exekutívnu moc na dočasnú vládu Azerbajdžanu vedenú Fatalim Chan Chojskim.
29. mája, keď bola vláda ustanovená, Azerbajdžan odhlasoval oficiálny štátny jazyk. Jednou z priorít vlády pred presťahovaním sa do Baku bolo oslobodenie od Stredokaspickej diktatúry, potom obsadenie mesta, čo sa udialo 15. septembra 1918.
16. novembra, keď sa znovu zišla Národná rada a 19. novembra Rasulzade oznámil, že všetky národnosti Azerbajdžanu budú mať svoju reprezentáciu v Azerbajdžanskom parlamente, bol tento zostavený zo 120 poslancov.
Preto, na základe 24 000 predstaviteľov národností Azerbajdžanu, Azerbajdžanský parlament tvorilo 80 Moslimov, 21, Arménov, 10 Rusov, 1 Nemec a 1 Žid, ktorý bol ustanovený 20. novembra a zvolaný 7. decembra 1918.
Tí, ktorí sa zúčastnili na prvom zasadaní parlamentu v budove bývalej „Rusko-Muslimskej školy Zeynalabdina Tagijeva“ v Baku na ulici Istiglalijjat, boli vedení Rasulzademom. Alimardan Topchubašov bol zvolený hovorcom parlamentu, Hasanbej Agajev jeho zástupcom. Koncom 1919 bolo v parlamente 11 rôznych frakcií predstavovaných 96 poslancami. Počas svojej 17 – mesačnej existencie mal parlament 145 zasadaní, posledné bolo 27. apríla 1920 v predvečer ruskej okupácie Azerbajdžanu. Vydali celkovo 270 rezolúcií, z nich 230 uplynulo. Parlamentné delegácie Azerbajdžanu podpísali viacero zmlúv o priateľstve s Tureckom, Iránom, Veľkou Britániou a USA a jeden ochranný pakt s Gruzínskom. Zúčastnili sa na Parížskej mierovej konferencii, viackrát žiadali uznanie od západných krajín. V januári 1920 bola Azerbajdžanská demokratická republika de facto uznaná Mierovou konferenciou v Paríži.
V parlamente prebiehali vnútorné rozpory medzi frakciami, ktoré prekážali v práci 11 stálym parlamentným výborom. Toto zapríčiňovalo zmeny vlád, ktoré sa počas 23 mesiacov trvania štátu štyri krát menili.[1]
Najvyšší Soviet Azerbajdžanskej SSR[1][upraviť | upraviť zdroj]
Počas posledného zasadania Azerbajdžanského parlamentu 27. apríla 1920 pod nátlakom 11. Červenej armády Boľševického Ruska a ultimátom Kaukazskej rady Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ktorá uskutočnila inváziu do Azerbajdžanu, poslanci sa rozhodli rozpustiť vládu v prospech boľševikov, aby sa vyhli krviprelievaniu.
Týmto prišli boľševici k moci, zrušili Národné zhromaždenie a ustanovili "Dočasnú revolučnú radu" s azerbajdžanskými komunistami. Túto operáciu viedol Najvyšší soviet v Baku na čele s arménskym komunistom Mikojanom.
20. mája 1920 boli voľby do sovietu v Baku. Táto procedúra bola organizovaná takým spôsobom, aby nemoslimovia netvorili väčšinu poslancov sovietu.[1]
V máji 1921 zhromaždenie prvého všeazerbajdžanského zjazdu ustanovilo novozvolených poslancov zo všetkých regiónov Azerbajdžanu zvolaných do Baku. Zvolení poslanci boli väčšinou vybraní z chudobných, nevzdelaných, nepripravených továrenských robotníkov a vidiečanov.
Prvé zasadanie „Ústredného azerbajdžanského výkonného komitétu“ pozostávalo zo 75 členov a ich vedenie z 13 členov. Od roku 1921 do 1937, bolo zvolaných jeho 9 zasadaní. V roku 1937 počas 9. zasadania Azerbajdžanského sovietu bola ratifikovaná nová ústava a bol ustanovený Najvyšší soviet Azerbajdžanskej SSR.
Prvé voľby do Najvyššieho Sovietu Azerbajdžanu boli 24. júna 1938. Zo zvolených 310 poslancov bolo 107 robotníkov, 88 družstevníkov a 115 vzdelaných civilných úradníkov. Z toho 72 poslancov boli ženy[2].
Kvôli mnohým reformám a reštrukturalizácii Azerbajdžanskej SSR v 70. a 80. rokoch úloha Najvyššieho sovietu bola neefektívna. Mnohé legislatívne reformy vrátane ratifikácie novej ústavy Azerbajdžanskej SSR z roku 1977 si však získali svoje miesto.
Po žiadostiach Arménskej SSR na zmenu azerbajdžanského regiónu Autonómna oblasť Náhorného Karabachu na Arménsko a kvôli dlhotrvajúcemu konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom kvôli tejto autonómnej oblasti vyslal Kremeľ do Náhorného Karabachu ozbrojené sily v roku 1990[3]. 18. októbra 1991 Najvyšší soviet ZSSR vydal vyhlásenie potvrdzujúce obnovenie nezávislosti Azerbajdžanu. Tento štátny akt však neprerušil boje medzi republikami Arménsko a Azerbajdžan, ktoré celkovo trvali od 1988 do 1994. Nepriateľský vzťah týchto rivalov a skutočnosť, že Náhorný Karabach je osídlený na 95% Arménmi, zapríčinili stav, že Náhorný Karabach nevyslal svojich poslancov do Národného zhromaždenia Azerbajdžanu doteraz[3].
Národné zhromaždenie Azerbajdžanskej republiky[4][upraviť | upraviť zdroj]
Prvé azerbajdžanské parlamentné voľby sa konali v roku 1990, keď Najvyšší soviet ZSSR diskutoval o nezávislosti Azerbajdžanu od Sovietskeho zväzu. V roku 1995 boli prvými, ktoré sa konali po obnovení nezávislosti Azerbajdžanu.
18. októbra 1991 bol parlamentným a prezidentským dekrétom vyhlásený akt nezávislosti Azerbajdžanu.[3][5] Vznikla Azerbajdžanská republika s názvom Azarbaycan Respublikasi[6].
Štátoprávne usporiadanie Azerbajdžanu stanovuje Ústava Azerbajdžanskej republiky. Legislatívnu moc vykonáva Národné zhromaždenie.[4]
V roku 1995 bola nová ústava potvrdená celonárodným referendom.[3]
Hlavným nástrojom uplatnenia demokratických práv sú voľby do Milli Majlis. Ústava stanovuje, že volebné právo je všeobecné pre všetkých občanov Azerbajdžanu. Parlament je jednokomorový, poslaneckých kresiel je 125.
Prezident Azerbajdžanu[6] nedisponuje právom rozpustiť parlament, no má právo veta na jeho rozhodnutia. Na anuláciu veta prezidenta musí parlament hlasovať 95 hlasmi proti.
Prezident môže byť zvolený len na jedno volebné obdobie, čo bolo novelizované v roku 2009.[3]
Národné zhromaždenie nemá právo rozhodovať – hlasovať vo veciach vyhlásenia vojny a výnimočného stavu.[4]
Milli Majlis má predsedu parlamentu a svojho hovorcu, ktorý má asistenta prvého zástupcu hovorcu a dvoch zastupujúcich hovorcov.
Prácu parlamentu riadi parlamentný aparát. Je rozdelený na oddelenie štátneho registra pre územné jednotky a obce a oddelenie pre kodifikáciu sektorov.
V roku 2015 v parlamentných voľbách získala vedúca strana 69 kresiel.
Momentálne parlament pozostáva z 15 parlamentných výborov[4]:
- Výbor pre zákonodarné politiky a štátnu výstavbu
- Výbor pre obranu, bezpečnosť a boj proti korupcii
- Výbor pre ľudské práva
- Výbor pre prírodné zdroje
- Výbor pre ekonomiku, priemysel a podnikanie
- Výbor pre agrárnu politiku
- Výbor pre prácu a sociálnu politiku
- Výbor pre záležitosti rodiny, žien a detí
- Výbor pre mládež a šport
- Výbor pre verejné združenia a náboženské subjekty
- Výbor pre regionálne záležitosti
- Výbor pre Vedu a vzdelávanie
- Výbor pre kultúru
- Výbor pre zahraničie a medziparlamentné vzťahy
- Výbor pre zdravotnú starostlivosť
Predsedovia Národného zhromaždenia Azerbajdžanu[4][upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e http://www.visions.az/en/news/226/a02e7281/
- ↑ http://www.meclis.gov.az/?/az/content/70
- ↑ a b c d e https://www.britannica.com/place/Azerbaijan/Administration-and-social-conditions#ref481438
- ↑ a b c d e http://www.meclis.gov.az/?/en/topcontent/14
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-05-13]. Dostupné online. Archivované 2016-07-09 z originálu.
- ↑ a b https://en.president.az
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka v en Národné zhromaždenie Azerbajdžanu
- Oficiálna stránka prezidenta Azerbajdžanu v en
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka the National Assembly of Azerbaijan
- History of the Milli Mejlis of Azerbaijan
- Oficiálna stránka venovaná 90. výročiu Milli Mejlis of the Republic of Azerbaijan
- Ústava Azerbajdžanskej republiky
- Honorárny konzulát Azerbajdžanu v Bratislave
- Factbook CIA o Azerbajdžane-Národné zhromaždenie Archivované 2016-07-09 na Wayback Machine
