Preskočiť na obsah

Večernica parková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Netopier parkový
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pipistrellus nathusii
Keyserling & Blasius, 1839
Synonymá
večernica parková
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Netopier parkový alebo večernica parková (Pipistrellus nathusii) je malý netopier z čeľade netopierovité. Podobá sa na netopiera hvízdavého (Pipistrellus pipistrellus). Je široko rozšírený po celej Európe.

Opis

Dĺžka hlavy a tela je 46 až 55 mm a rozpätie krídel dosahuje 220 – 250 mm. Predlaktie je dlhé 32 až 40 mm a celkom váži 6 až 15 g. Jeho srsť je polotmavá červenohnedej farby, často s bledými končekmi a s bledohnedým spodkom. Srsť je dlhšia a menej rovnomerne sfarbená ako u netopiera hvízdavého. Zároveň je od neho väčší a má širšie krídla. Tvár, uši, krídla a chvost sú tmavé.

Rozšírenie

Je rozšírený od Západnej Európy východne k Uralu, Turecku a Kaukazu. Je migrujúcim druhom, jedince zo severnej a východnej oblasti migrujú počas zimy na juhozápad. Preferované stanovištia sú parky a lesy, často v blízkosti vody.

Hojne je rozšírený v strednej a východnej Európe. Na západe je jeho zimný výskyt vzácnejší, ale nedávno boli na viacerých územiach objavené nové kolónie. Na Britských ostrovoch, bol v minulosti jeho výskyt považovaný za vzácny, iba na pár jedincov napr. na ropných plošinách v Severnom mori. V súčasnosti sú známe viaceré výskyty v Británii aj v Írsku.

Tento druh je ohrozený stratou prirodzeného prostredia ako sú duté stromy a je ohrozený toxickými látkami, ktorými sa konzervuje drevo. Vo viacerých krajinách je chráneným druhom (vrátane Slovenska) a rozmnožuje sa v búdkach na hniezdenie.

Potrava a rozmnožovanie

Loví v skorých hodinách, lieta rovno s rýchlymi a hlbokými údermi krídel cca 3 až 15 m nad zemou. Loví malý až stredne veľký hmyz, najmä komáre.

Rozmnožovacie kolónie sa nachádzajú v dutých stromoch, búdkach na hniezdenie a niekedy aj v budovách. Párenie prebieha od júla do skorého septembra. Samce majú vo svojom teritóriu hárem samíc. Na jar samice rodia jedno až dve mláďatá.

Echolokácia

Používa frekvenciu od 36 do 62 kHz s najväčšou energiou na 41 kHz a s najdlhším trvaním 6,9 ms.[1]

Referencie

  1. Obrist, M.K., Boesch, R. and Flückiger, P.F. (2004) Variability in echolocation call design of 26 Swiss bat species: Consequences, limits and options for automated field identification with a synergic pattern recognition approach. Mammalia., 68 (4): 307-32.

Iné projekty

Zdroje

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nathusius's Pipistrelle na anglickej Wikipédii.
  • Frank Greenaway & A. M. Hudson (1990) A Field Guide to British Bats, Bruce Coleman Books, Uxbridge
  • Jon Russ (2004) Nathusius' pipistrelle in Great Britain & Ireland (retrieved 15/01/07)
  • Wilfried Schober & Eckard Grimmberger (1993) Hamlyn Guide: Bats of Britain and Europe, Hamlyn, London.
  • R. E. Stebbings & Francesca Griffith (1986) Distribution and Status of Bats in Europe, Institute of Terrestrial Ecology, Huntingdon.
  • Hutson, A.M., Spitzenberger, F., Juste, J., Aulagnier, S., Palmeirim, J., Karataş, A. & Paunović, M. 2008. Pipistrellus nathusii. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 2. január 2012.