Lietavec sťahovavý
| Lietavec sťahovavý | |
 Lietavec sťahovavý. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Miniopterus schreibersii Kuhl, 1817 | |
| Synonymá | |
| netopier sťahovavý | |
 Rozšírenie lietavca sťahovavého | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Lietavec sťahovavý[3] alebo netopier sťahovavý[4] (Miniopterus schreibersii) je druh netopiera z čeľade netopierovité.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
- Hmotnosť: 9,4 až 16,5 g.[3]
- Rozpätie krídel: 305 až 342 mm.[5]
- Dĺžka tela: 50 až 61 mm.[3]
- Dĺžka chvosta: 41 až 64 mm.[3]
- Dĺžka ušnice: 8 – 13,5 mm.[3]
- Srsť je na hlave vzpriamená, krátka a hustá. Na chrbtovej strane je sivohnedá alebo popolavosivá, môže sa lesknúť do fialova, na spodnej časti tela svetlosivá.[5]
- Najvyšší zistený vek: 22 rokov, na Slovensku zistený vek 13 rokov.[3]
- Frekvencia: FM 52 – 58 kHz.[6]
- Lieta rýchlo vo voľnom priestore.[6]
Rozšírenie a početnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Lietavec sťahovavý žije od severnej Afriky až po Madagaskar, v Európe a južnou Áziou až po Austráliu.[3]
Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Lietavec sťahovavý žije na Slovensku v dvoch oblastiach výskytu. Menšia oblasť na západe v geomorfologickej oblasti v pásme jadrových pohorí - Fatransko-tatranská oblasť, celok Malé Karpaty a druhá na východe v geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie v celkoch Slovenský kras, Spišsko-gemerský kras (podcelok Muránska planina) a Revúcka vrchovina.[3]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 34 (7,9% rozlohy Slovenska):[3]
- letné a prechodné obdobia: 34 mapovacích kvadrátov (7,9% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 140 – 912 m n. m.
- zimné obdobie: 22 mapovacích kvadrátov (5,1% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 240 – 767 m n. m.
Najzápadnejšia oblasť výskytu sú Medené Hámre na juhu Malých Karpát.[3]
Najsevernejšia lokalita letného výskytu je jaskyňa Aksamitka. Malá letná kolónia bola známa v rokoch 1955 - 1975.[3] Po roku 1975 bol lietavec sťahovavý opäť zistený po 39 rokoch na jeseň v roku 2014.[7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ IUCN Red list 2019.7. Prístup 28. marca 2023.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 155.
- ↑ a b c d e f g h i j k KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Matis, Marcel Uhrin, Štefan Danko, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Lietavec sťahovavý - Miniopterus schreibersii, s. 294 – 299.
- ↑ Vyhláška č. 158/2014 Z. z. [online]. [Cit. 2016-12-27]. Dostupné online.
- ↑ a b SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987. ISBN 3-440-05796-8.
- ↑ a b SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov [online]. [Cit. 2016-08-17]. Dostupné online. Archivované 2016-04-04 z originálu.
- ↑ Martin Ceľuch. Return of Miniopterus schreibersii to the northern edge of its historical distribution in Slovakia [online]. Vespertilio 17: 59–63, 2014 ISSN 1213-6123 in ceson.org, [cit. 2018-01-14]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lietavec sťahovavý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lietavec sťahovavý
|
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |