Nosorožcovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nosorožcovité
Diceros.bicornis-01-ZOO.Dvur.Kralove.jpg
Nosorožec čierny (Diceros bicornis)
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Nepárnokopytníky Perissodactila
Čeľaď (familia) Nosorožcovité Rhinocerotidae
Vedecký názov
Rhinocerotidae
Gray, 1820
Rhinosizes.png
Porovnanie žijúcich nosorožcov.

██ Nosorožec indický

██ Nosorožec tuponosý

██ Nosorožec ostronosý

██ Nosorožec jávsky

██ Nosorožec sumatriansky

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Nosorožcovité (lat. Rhinocerotidae) sú jedna z čeľadí nepárnokopytníkov. Slovenské meno rodov z tejto čeľade znie nosorožec.

V súčasnosti poznáme 5 žijúcich druhov v štyroch rodoch.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Nosorožce sú veľké a ťažké zvieratá. Ázijské druhy majú hrubé nohy, kým africké ich majú tenké. Na každej nohe sú tri prsty vybavené kopýtkami. Dosahujú rýchlosť až 45 kilometrov za hodinu. Na hlave majú jeden až dva rohy (závisí to od rodu). Roh nasadá na zdrsnatenú plochu lebky. Ich koža je hrubá až 2 cm a osrstenie je nenápadné (avšak majú štetinatý koniec chvosta a osrstené ušnice). Ich najsilnejší zmysle je čuch, ale majú aj dobrý sluch. Naproti tomu ich oči sú malé, takže vidia slabo. Ázijské nosorožce majú silné kožné záhyby, čo spôsobuje, že vyzerajú ako opancierované.

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Celá čeľaď nosorožcovitých je uvedená v zozname CITES. Na poklese ich populácie majú veľký podiel najmä pytliaci, ktorí ich lovia predovšetkým kvôli ich rohom. V Číne sa nosorožie rohy rozomieľajú na prášok, ktorý sa používa ako liek na znižovanie horúčky. V Jemene sa z rohov vyrábajú tradičné vyrezávané rukoväte dýk. Dnešný počet nosorožcov je okolo 12 000. Všetky druhy sú chránené, no ochrana je vzhľadom na pytliactvo a úbytok habitatov málo efektívna.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Nosorožce sa chránia rafinovaným spôsobom. Ochranári ich utlmia anestetickým prostriedkom a potom im rýchlo odrežú roh. Tak sa odstráni hlavný cieľ pytliakov. Roh je tvorený rohovinou, keratínom, ktorý tvorí aj vlasy, avšak nemajú kostnaté jadro - narozdiel od turov a ich príbuzných. Preto je táto procedúra pre nosorožce bezbolestná a na ich sociálny život ma len malý negatívny dopad.

Systematika [1][upraviť | upraviť zdroj]

Nosorožcovité:

Podčeľade sú úmyselne vynechané, pretože ich zadelenie je medzi jednotlivými autormi značne sporné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.
  1. Rhinocerotidae - rhinos [online]. Mikko's Phylogeny Archive, [cit. 2011-08-23]. Dostupné online. , aktualizované podľa Paleobiology database [online]. [Cit. 2011-08-23]. Dostupné online. (leto 2011)