Nosorožec ostronosý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
nosorožec ostronosý
Black Rhino Diceros bicornis.JPG
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Diceros bicornis
Linnaeus, 1758
Synonymá
nosorožec čierny, nosorožec ostrorohý, nosorožec dvojrohý
DicerosBicornisIUCN2020-1.png
Mapa rozšírenia nosorožca ostronosého

██  Celoročný výskyt

██  Vyhynutý

██  Reintrodukovaný, celoročný výskyt

██  Asistovaná kolonizácia, celoročný výskyt

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Nosorožec ostronosý (iné názvy: nosorožec ostrorohý, nosorožec dvojrohý, nosorožec čierny, zastarano nosorožec africký, lat. Diceros bicornis) je druh z čeľade nosorožcovitých. S nosorožcom tuponosým sú jedinými nosorožcami žijúcimi v Afrike. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov nosorožec ostronosý patrí medzi kriticky ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia stúpa vďaka prebiehajúcim ochranárskym programom, do ktorého patrí aj zvýšený monitoring a legislatívne opatrenia. Drvivá väčšina ostávajúcej populácie nosorožca ostronosého je chránená v štyroch štátoch, v Južnej Afrike, Namíbii, Zimbabwe a v Keni.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Nosorožec ostronosý dorastá do dĺžky 2,9 až 3,1 metra, chvost meria 60 cm. Dosahuje váhy od 0,9 do 1,3 tony. Podobne ako iné druhy nosorožcov, aj on má slabý zrak, zato sluch a čuch má výborný.

Správanie[upraviť | upraviť kód]

Je to samotár, obývajúci rozličné habitaty. Svoje domovské územie si označuje hromadami trusu a močom. Kŕmi sa hlavne za šera alebo v noci. Cez deň je ukrytý v tieni alebo kališti. Votrelcov obvykle toleruje, ale je to veľmi nepredvídateľný živočích a môže náhle zaútočiť.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Nosorožec ostronosý sa živí ohrýzaním rozmanitých krov a nízkych stromov.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Vo dvojici sa nosorožce ostronosé združujú iba v období rozmnožovania, alebo ak ide o matku s mláďaťom. Mláďa sa narodí po 15 mesiacoch gravidity. Novorodenec váži okolo 40 kg, po pár týždňoch už prijíma pevnú stravu. Mláďa je odstavené od matky vo veku okolo dvoch rokov.

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Neutíchajúci záujem o rohy nosorožcov spôsobil ohromný pokles to 65 000 jedincov v roku 1970 na 2 500 v polovici 90. rokov. Populácia nosorožcov čiernych dosahuje dnes 3142 dospelých jedincov[1]. Napriek zákonnej ochrane je riziko pytliactva také veľké, že niektoré nosorožce majú 24-hodinovú ozbrojenú stráž.

Poddruhy[upraviť | upraviť kód]

  • Diceros bicornis bicornis
  • †Diceros bicornis longipes – Vyhynul iba nedávno, oficiálne od roku 2011. Dôvodom bolo pytliactvo a nedostatok ochrany.[2]
  • Diceros bicornis michaeli
  • Diceros bicornis minor

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c IUCN Red list 2020.1. Prístup 20. marca 2020
  2. Emslie, R. 2011. Diceros bicornis ssp. longipes. In: IUCN 2013. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2013.1. <www.iucnredlist.org>. Prístup 13. november 2013.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.