Preskočiť na obsah

Občianska iniciatíva EÚ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Občianska iniciatíva EÚ je nástrojom priamej demokracie, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Umožňuje jednému miliónu občanov požiadať Európsku komisiu, aby navrhla legislatívu v oblasti, ktorá spadá do niektorej z politík Únie. Vznik a konkrétna podoba iniciatívy boli v decembri 2010 schválené Európskym parlamentom. V priebehu roka 2011 by členské štáty EÚ mali občiansku iniciatívu postupne zapracovať do svojho vnútroštátneho práva. Prvé občianske iniciatívy by tak mohli vzniknúť začiatkom roka 2012.

Pravidlá iniciatívy

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktivisti, ktorí majú záujem iniciovať vznik nejakého európskeho predpisu musia ako prvé založiť takzvaný občiansky výbor. Jeho členovia by mali pochádzať aspoň zo štvrtiny členských krajín Únie. Pri súčasnom počte 27 členských krajín to znamená, že vo výbore musia sedieť zástupcovia aspoň 7 štátov. Občiansky výbor bude zodpovedný za zaregistrovanie iniciatívy u Európskej komisie. Komisia bude vyhodnocovať, či dotyčná iniciatíva je prijateľná (tj. či neodporuje európskym dohodám a právu) a to hneď pri jej registrácii. Toto ustanovenie presadili poslanci EP - podľa pôvodného návrhu mala Komisia skúmať prijateľnosť iniciatívy až po vyzbieraní 300 000 podpisov.

Následne môžu organizátori pristúpiť k zbieraniu podpisov, na ktoré je určená lehota 12 mesiacov. Podpisovanie môže prebiehať buď na papieri, alebo prostredníctvom internetu. Na úspešné presadenie iniciatívy je nutné nazbierať aspoň 1 milión podpisov. Pod iniciatívu pritom musí byť podpísaný dostatočný počet občanov aspoň zo štvrtiny členských krajín EÚ. Počet podpisov potrebných za jednotlivé členské krajiny sa pohybuje od 4 230 pre Maltu do 67 680 pre Nemecko. Pre Slovensko je stanovený počet 9 870 podpisov.

Za kontrolu platnosti podpisov sú zodpovedné jednotlivé členské štáty. Tie zároveň rozhodnú, aké údaje budú musieť byť uvedené pri každom podpise (či pôjde o číslo občianskeho preukazu každého signatára alebo len dátum jeho narodenia, prípadne adresu). Podmienkou však je, aby všetci podpísaní boli občanmi EÚ a dosiahli vek, ktorý ich oprávňuje zúčastňovať sa volieb do EP v danej členskej krajine.

Stanovené hranice podpisov[1]

[upraviť | upraviť zdroj]
Krajina Hranica podpisov Krajina Hranica podpisov
Belgicko 14 805 Litva 7 755
Bulharsko 11 985 Luxembursko 4 230
Česko 14 805 Maďarsko 14 805
Dánsko 9 870 Malta 4 230
Nemecko 67 680 Holandsko 20 445
Estónsko 4 935 Rakúsko 13 395
Írsko 9 165 Poľsko 36 660
Grécko 14 805 Portugalsko 14 805
Španielsko 41 595 Rumunsko 23 265
Francúzsko 55 695 Slovinsko 5 640
Chorvátsko 8 460 Slovensko 9 870
Taliansko 53 580 Fínsko 9 870
Cyprus 4 230 Švédsko 14 805
Lotyšsko 5 640

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1673 [online]. Európska komisia, 23. 7. 2019, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]