Preskočiť na obsah

Členovia Európskej únie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Členovia EÚ

Európska únia má v súčasnosti 27 členských štátov, s celkovou rozlohou 4 382 217 km² a približne 500 miliónmi obyvateľov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne (1 306 mil.) a Indii (1 080 mil.).

EÚ sa rozšírila celkom sedemkrát. Po prvýkrát v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Grécko sa pripojilo v roku 1981, nasledované Španielskom a Portugalskom v roku 1986. K ďalšiemu rozšíreniu došlo v roku 1995, kedy sa členskými štátmi stalo Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Rozšírenie EÚ v máji 2004 bolo najväčšie v histórii Únie. Členmi sa stalo týchto 10 krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2007 to boli Rumunsko a Bulharsko. Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v júli 2013, keď sa členom stalo Chorvátsko.

Krajina Rok vstupu Počet obyvateľov
(v miliónoch, 2005)
Rozloha (km²) HDP/obyv. (PKS)
(v USD, 2005)
relatívny HDP
(EÚ=100, 2005)
Počet miest v EP
1 Belgicko 1958 10,36 30 528 31 549 123 21
2 Bulharsko 2007 7,45 110 910 10 844 39 17
3 Cyprus 2004 0,78 9 250 20 669 80 6
4 Česko 2004 10,24 78 866 19 475 76 21
5 Dánsko 1973 5,43 43 094 34 781 135 13
6 Estónsko 2004 1,33 45 226 16 461 64 6
7 Fínsko 1995 5,22 338 145 30 818 120 13
8 Francúzsko 1958 60,65 547 030 29 203 114 74
9 Grécko 1981 10,66 131 940 21 529 84 21
10 Holandsko 1958 16,40 41 526 30 363 118 26
11 Chorvátsko 2013 4,2 56 542 15 332 - 11
12 Írsko 1973 4,01 70 280 40 003 156 11
13 Litva 2004 3,59 65 200 14 198 55 11
14 Lotyšsko 2004 2,29 64 589 12 886 50 8
15 Luxembursko 1958 0,46 2 586 66 821 260 6
16 Maďarsko 2004 10,01 93 030 16 627 65 21
17 Malta 2004 0,39 316 20 015 78 6
18 Nemecko 1958 82,46 357 021 30 150 117 96
19 Poľsko 2004 38,63 312 685 13 275 52 51
20 Portugalsko 1986 10,56 92 391 19 949 78 21
21 Rakúsko 1995 8,18 83 870 32 962 128 18
22 Rumunsko 2007 22,33 238 391 10 152 36 32
23 Slovensko 2004 5,43 49 035 16 110 63 13
24 Slovinsko 2004 2,01 20 273 21 695 84 8
25 Španielsko 1986 43,20 504 782 24 803 96 54
26 Švédsko 1995 9 449 964 29 573 115 20
27 Taliansko 1958 58,10 301 230 29 414 114 73
- EÚ spolu - 496 199 4 325 675 28 100 100 751

Bývalí členovia

[upraviť | upraviť zdroj]
Krajina Rok vstupu Rok odchodu Počet obyvateľov
(v miliónoch, 2005)
Rozloha (km²) HDP/obyv. (PKS)
(v USD, 2005)
relatívny HDP
(EÚ=100, 2005)
Spojené kráľovstvo 1973 2020 60.44 244 820 30 309 118

Kandidátske krajiny, možní budúci členovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kandidátskymi krajinami na vstup do Európskej únie sú:[1]

Potenciálnymi kandidátskymi krajinami sú:[1]

O možnom vstupe Turecka do EÚ sa vedú debaty už desaťročia. Turecko podalo oficiálnu prihlášku v roku 1987, ale oficiálny status dostalo až po summite v Helsinkách v roku 1999. Otvorenie rokovania o pristúpení sa uskutočnilo 3. októbra 2005.

Zástancovia prijatia Turecka poukazujú na to, že by to znamenalo stabilizáciu jeho inštitúcií a právneho poriadku, posilnilo by to význam ekonomiky EÚ vo svete. Pokiaľ by Turecko splnilo všetky podmienky pre prijatie, nie je podľa nich možné jeho vstup do EÚ odďaľovať. Vstup do Európskej únie by bol taktiež akousi odmenou za jeho dlhodobé členstvo v NATO a pokrok v oblasti ľudských práv.

Odporcovia prijatia Turecka poukazujú na to, že jeho prevažná časť leží mimo Európy. Ďalej argumentujú tým, že má veľmi zlé vzťahy so susednými štátmi Cyprom a Arménskom. Mnohí z nich taktiež pochybujú o pokroku v oblasti dodržiavania ľudských práv a upozorňujú na etnické spory s tureckými Kurdmi. Kritici prijatia Turecka do EÚ sa obávajú zmeny mocenskej rovnováhy v Európe (predpokladá sa, že Turecko by bolo v čase vstupu najľudnatejším štátom EÚ, navyše s väčšinovou moslimskou populáciou)

Nórsko požiadalo o vstup do EÚ už dvakrát. V oboch prípadoch občania hlasovali v referende proti vstupu do EÚ (v rokoch 1972 a 1994). Ako všetky severské štáty, Nóri sa obávajú straty svojej suverenity, hlavne pri rozhodovaní o svojom rybárskom priemysle. Nórsko je bohatý štát a navyše s veľkými ložiskami ropy a zemného plynu, tým taktiež odpadá ekonomický motív vstupu do EÚ.

Švajčiarsko

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 podalo Švajčiarsko prihlášku do Európskej únie, ale podobne ako v Nórsku, občania odmietli v referende už samotné prístupové rokovania. Panovali obavy zo straty tradičnej švajčiarskej neutrality, obmedzenia suverenity a politických práv.

Severné Macedónsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Severné Macedónsko podalo prihlášku do v apríli 2004 a štatút kandidátskej krajiny mu bol udelený v decembri 2005, no prístupové rokovania sa začali až v marci 2020, je taktiež najmenej rozvinutá krajina z bývalých zväzových republík niekdajšej komunistickej Juhoslávie.

Moldavsko podalo žiadosť o členstvo v v roku 2022 ako reakciu na konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, štatút kanditátskej krajiny dostala už v júni 2022, no prístupové konania sa začali až v decembri 2023

Ukrajina

V roku 2022 podala Ukrajina prihlášku do Európskej únie, žiadosť podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo o prevažne symbolický krok urobený počas prvých dní vojenského konfliktu s Ruskom Prístupové rokovania do sa začali v roku 2024

Ostatné štáty

[upraviť | upraviť zdroj]

Island bol kandidátom na členstvo v EU, ale v roku 2015 požiadal, aby ho EU ďalej nepovažovala za kandidátsku krajinu.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Štáty [online]. europa.eu, 2022-06-08, [cit. 2022-06-08]. Dostupné online.