Odorín
| Odorín | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 439 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′01″S 20°37′58″V / 48,933611°S 20,632778°V |
| Rozloha | 9,14 km² (914 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 016 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 111,16 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1263 |
| Starosta | Mikuláš Živčák[3] (KDH, SDKÚ-DS) |
| PSČ | 053 22 |
| ŠÚJ | 543403 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Odorín | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Odorín je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Odorica. V nadmorskej výške 435 – 531 m n. m.
Susedné obce
Harichovce, Danišovce, Markušovce, Lieskovany, Spišská Nová Ves, Jamník, Matejovce nad Hornádom
História
Staré a cudzie názvy obce
- 1263 Odorin, Odorinum, Edelin
- 1287 Odorinum, Oderin
- 1435 Odorinum sive Edelen
- 1773 Odorin
Nemecký názov: Dirn
Maďarský názov: Odorín, Szepesedelény
Politika
Starostovia obce
1990 – 1998 Jozef Džubák (KDH)
1998 – 2002 Mikuláš Živčák (KDH)
2002 – 2006 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ)
2010 – 2014 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ)
Obecné zastupiteľstvo
1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 12 poslancov (11 KDH, 1 HZDS)
1998 – 2002 – 12 poslancov (4 HZDS, 4 KDH, 4 SNS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 KDH, 2 HZDS)
2010 – 2014 – poslancov
Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 572 | - |
| 1880 | 658 | 104 |
| 1890 | 555 | 97 |
| 1900 | 536 | 113 |
| 1910 | 580 | 115 |
| 1921 | 573 | 104 |
| 1930 | 506 | 101 |
| 1950 | 538 | 111 |
| 1961 | 605 | 115 |
| 1970 | 700 | 142 |
| 1980 | 740 | 168 |
| 1991 | 789 | 192 |
| 2001 | 872 | 208 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 820 | 94,0 |
| Gréckokatolícka cirkev | 24 | 2,8 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 2 | 0,2 |
| Bez vyznania | 19 | 2,2 |
| Ostatné a nezistené | 7 | 0,8 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 867 | 99,4 |
| česká | 1 | 0,1 |
| ostatné a nezistené | 4 | 0,5 |
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Katolícka fara
Postavená na staršom barokovom základe, klasicisticky upravená roku 1826. Jednopodlažná štvorosová budova s obdĺžnikovým pôdorysom v strede s rizalitom, krytá ťažkou manzardovou strechou. Miestnosti majú kláštornú klenbu.
- Katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa
Neskororománsko – ranogotický, postavený v druhej polovici 13. stor.- pôvodne jednoloďový, zaklenutím lode na stredný stĺp v polovici 15. stor. dostal zdanlivo dvojloďovú sieňovú dispozíciu. V 18. stor. zbarokizovaný, roku 1807 rozšírený pristavanou severnou kaplnkou a roku 1921 renovovaný. Presbytérium so štvorcovým pôdorysom má krížovú rebrovú klenbu, rebrá vybiehajú z konzolových, listami zdobených hlavíc, pôvodne podopretých oblými príporami. Loď mala rovný drevený strop. V polovici 15. stor. ju zaklenuli na stredný polygonálny pilier. Na jej severnej strane pôvodný neskororománsky portál v ostení s dvoma stĺpikmi na každej strane, ktorých hlavice sú zdobené štylizovanými listami. Bočná kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1807 s krížovou hrebienkovou klenbou je do lode kostola otvorená arkádami. Do kaplnky vedie ozdobný portál datovaný na rok 1807. V ranogotickom presbytériu je výklenkové pastofórium z konca 13. stor. Fasády a veže boli barokovo upravené v 18. stor. V horných etážach veže sú na vnútornej strane zamurované združené okná z druhej polovice 13. stor. s polkruhovými záklenkami a stredným stĺpikom neskororománskeho – ranogotického prechodného slohu. Hlavný oltár a bočný oltár Sv. rodiny je novogotický z druhej polovice 19. stor. Oltár sv. Jána Nepomuckého je rokokový z druhej polovice 18. stor., s rokajovými ornamentami. V bočnej severnej kaplnke je klasicistický oltár Panny Márie z obdobia okolo roku 1807, portikového typu, v ňom je neskorogotická socha Madony z roku 1460 – 1480. Kazateľnica je rokoková a je z druhej polovice 18. stor. Obraz sv. Mikuláša biskupa je z bývalého hlavného oltára, na pozadí obrazovej kompozície je pastier so stádom. Kamenná krstiteľnica má palmetový vrchnák z prvej polovice 18. stor. Socha Ukrižovaného, klasicistická z prvej polovice 19. stor. Zvon je z roku 1575. Na povale sú barokové sošky P. Márie, Boha – Otca, sv. Jána evanjelistu, sv. Mikuláša. Pochádzajú z bývalého vnútorného zariadenia kostola z 18. stor. oltárny obraz sv. Mikuláša biskupa, olejomaľba na plátne z roku 1857, dnes je na fare v Markušovciach. V múre ohrady kostola pieskovcový epitaf farára Jozefa Šoltýsa, ktorého zavraždili 13.8.1831 za cholerového povstania.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Farský úrad
Rímskokatolický – č. d. 35
Duchovný správca: Roland Ferenc (* 1970)
Kaplán: Marián Jabrocký (* 1978)
Školstvo
- Materská škola – č. d. 65
- Základná škola – č. d. 65
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.