Parný rušeň 475.1

Parný rušeň 475.1
Parný rušeň 475.111 v múzeu Lužná
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	100 km/h
Trvalý výkon	1480 kW
Výhrevná plocha kotla	122,6 m²
Plocha prehrievača	75,2 m²
Plocha roštu	4,34 m²
Priemer valcov	530 mm
Usporiadanie pojazdu	2´ D 1´
Rozchod	1 435 mm
Hmotnosť	102,7 t
Adhézna hmotnosť	61 t
Dĺžka cez nárazníky	15 250 mm
Priemer kolies	1 750 mm
Typ brzdy	priamočinná vzduchová
Výrobné údaje
Výrobca	Škoda Plzeň
Prevádzkovateľ	ČSD
Rok výroby	1947 – 1950
Počet vyrobených kusov	172
V prevádzke v období	1947 – 1980

Parný rušeň 475.1 je univerzálna parná lokomotíva, vyrábaná v rokoch 1947 – 1950 Škodovými závodmi v Plzni pre Česko-slovenské štátne dráhy. Z celkového počtu 172 kusov bolo posledných 25 dodaných do KĽDR. Pre svoj elegantný vzhľad dostala prezývku šľachtičná. Rušne boli určené pre ťahanie diaľkových rýchlikov, osobných vlakov a príležitostne tiež rýchlych nákladných vlakov.

Lokomotívka Škoda v Plzni uplatnila pri výrobe tohto typu najmodernejšie technológie a konštrukčné prvky, používané v tej dobe v zahraničí. V našej doprave sa tak objavil rušeň s novými konštrukčnými prvkami, ktoré sa pri konštrukcii parných kotlov dovtedy nepoužívali. Jedná sa najmä o spaľovaciu komoru a varník, v niektorých rušňoch boli použité valivé ložiská. Pretože sa nové prvky osvedčili, boli použité aj pri konštrukcii ďalšieho, väčšieho rušňa radu 556.0 pre nákladnú dopravu.

Stroje radu 475.1 slúžili viac ako 30 rokov a pre svoju spoľahlivosť a zároveň jednoduchú obsluhu si získali obľubu u obsluhy a dielenského personálu. S pribúdajúcim vekom prechádzali na menej dôležité výkony a vedľajšie trate, kde nahradili staršie stroje. Prešli tiež niekoľkými rekonštrukciami, medzi ktorými bolo doplnenie mechanických prikladačov a nových dyšien typu Kylchap. Od polovice 60. rokov boli postupne vyraďované a s dodávkami nových motorových rušňov v sedemdesiatych rokoch sa ich počty ďalej znižovali. Značná poruchovosť nových motorových lokomotív radu T 478.3 však viedla k predĺženiu ich služobného nasadenia o ďalšie roky. Posledné stroje tohto radu vydržali v prevádzke až do roku 1980. K rušňom sa používali tendre radov 932.3 a 935.0.

Vznik, objednávka

V rámci povojnovej obnovy značne rozmanitého parku parných rušňov bolo rozhodnuté skonštruovať a vyrobiť niekoľko typov lokomotív. Pre najdôležitejšie a najrýchlejšie vlaky bola objednaná rada 498.0, ale pre vlaky osobné a nákladné bolo počítané so strojmi nižšieho výkonu a menšieho nápravového tlaku, umožňujúceho priechodnosť na trate so slabším typom zvršku. Základné parametre boli:

• Maximálna rýchlosť: 100 km/h
• Nápravový tlak: 15 ton
• Výkon: približne 2 000 koní
• Iba dvojvalcová konštrukcia (na rozdiel od trojvalcového radu 498.0)

Výroba lokomotív bola zadaná do plzenských Škodových závodov, ktoré už pracovali na dodávkach radu 498.0. S ​ním mala byť nová lokomotíva aspoň v niektorých konštrukčných prvkoch unifikovaná. Objednávka prvej série na 55 kusov prišla v roku 1946, s požiadavkou dodania prvej lokomotívy do konca roka nasledujúceho. Za jednu lokomotívu výrobca požadoval sumu 3 114 315 Kčs, príslušný tender radu 935.0 (pre vzájomnú zameniteľnosť rovnaký ako pri rade 498.0) stál 665 250 Kčs.

Výroba

Výrobný štítok

S využitím najnovších dostupných technológií (moderný kotol s prehrievačom a pyrometrom, rošty Houlson, u niektorých lokomotív valivé ložiská a podobne) bola objednávka vybavená veľmi rýchlo a už 2. decembra 1947, teda štyri týždne pred vypršaním termínu, bola ČSD odovzdaná prvá lokomotíva 475.103 (bola dokončená skôr ako čísla 1 a 2). V niekoľkotýždňových odstupoch boli po nevyhnutných skúškach do prevádzky zaraďované ďalšie stroje a ihneď nasadené na vlakoch. Rušne sa osvedčili a ešte pred dodaním celej prvej série bola objednaná séria druhá, v množstve 27 kusov.

Na základe dobrých skúseností s rušňami (dokázali nahradiť staršiu radu 365.4, 455.2, 456.0 predovšetkým z vojnovej koristi) boli doobjednávané ďalšie stroje a do roku 1950 bolo vyrobených celkom 172 kusov v štyroch výrobných sériách. Posledných 25 rušňov bolo v rámci socialistickej výpomoci odoslaných do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Stalo sa tak na jar 1951. Zároveň bola medzi rokmi 1955 – 1956 predvádzaná lokomotíva 475.1142 v Číne (na tento účel mala zelený náter, inšpirovaný radom 387.0).

Prevádzka

Využitie

Rušne boli využívané takmer na všetkých typoch výkonov, s výnimkou ťažkých nákladných vlakov (pre tie boli určené rušne 556.0). Vďaka výrobe takmer 150 kusov sa rozšírili naprieč Česko-Slovenskom a slúžili na mnohých hlavných i vedľajších tratiach, kde to traťové pomery dovoľovali. Pre svoju jednoduchú dvojvalcovú konštrukciu a s tým spojenú spoľahlivosť, si získali medzi prevádzkovým personálom obľubu a neraz nahrádzali aj výkonnejšie stroje radu 498.0 na diaľkových rýchlikoch.

Presuny

Snímka z prevádzky radu 475.1 v Liberci (1974)

Z výroby bola väčšina rušňov dodaná do výhrevní, kde bolo potrebné nahradiť vojnové a predvojnové lokomotívy (Praha, Brno, Bratislava, Žilina). Postupom času sa dostali do mnohých ďalších dep a prevzali výkony i od novších typov lokomotív, ktoré pre dané vlaky nevyhovovali (napríklad rad 387.0). Uplatnenie našli aj v ľahkej nákladnej doprave, predovšetkým pri vlakoch, prepravujúcich expresné zásielky a tovar.

Ku koncu prevádzky sa ako nadbytočné lokomotívy dostali aj na rýdzo podradné výkony, akými boli pracovné a stavebné vlaky, prípadne vykurovanie rotúnd v rušňových depách parou.

Vyraďovanie

Vyviazané dvojkolesia

Rušeň 475.132 ku koncu prevádzky (1975)

Od polovice 60. rokov začal masívny nástup moderných trakcií (elektrickej aj motorovej), čo spôsobilo značný nadbytok parných rušňov. Rad 475.1 bol väčšinou premiestňovaný na vedľajšie trate alebo tam, kde nahradil ešte staršie stroje. Niektoré stroje v horšom technickom stave boli rovno zrušené a zošrotované, prípadne použité na náhradné diely – prvé dva exempláre boli zrušené už v roku 1963. Po roku 1970 sa počet prevádzkových rušňov ďalej znižoval v prospech motorových lokomotív, hoci ich značná poruchovosť (predovšetkým radu 478.3) umožnila rad 475.1 udržať v prevádzke dlhšie, než sa predpokladalo. Posledné lokomotívy dosluhovali ako stroje pre dopravu pomocných vlakov, prípadne ako stabilné vykurovacie kotly. Definitívne vyradené boli v roku 1980 ako jedna z posledných rušňových radov.

Rekonštrukcia

Hoci bol rad 475.1 už z výroby technicky na veľmi vysokej úrovni, ani jemu sa nevyhli rekonštrukcie a zlepšenia za účelom zhospodárnenia a zjednodušenia ich obsluhy a údržby. Išlo najmä o dodatočné dosadenie mechanických prikladačov uhlia (typu Standard Stocker ako u radu 556.0 pre nákladnú dopravu – v južných Čechách si preto vyslúžili inde neobvyklú prezývku „štoker“), ktoré veľmi uľahčili prácu kuriča a znížili spotrebu paliva, hoci v rušňoch prvej série musel byť v tendri zmenšený vodojem. Podobne prínosnou rekonštrukciou bola výmena pôvodnej dyšne za novú, typu Kylchap.

Historické rušne

Vzhľadom k počtu vyrobených rušňov sa podarilo do súčasnosti zachovať väčšie množstvo exemplárov, z ktorých štyri sú aj prevádzkyschopné. Okrem týchto strojov bolo uchovaných tiež niekoľko vrakov, slúžiacich najmä ako zdroj náhradných dielov.

475.101

Rušeň 475.101 v Brne

Lokomotíva s najnižším číslom bola dodaná ČSD dňa 10. decembra 1947 do výhrevne Praha Masarykovo nádraží. Odtiaľ sa neskôr cez ďalšie depa dostala do depa Brno dolní nádraží, kde slúžila väčšinu svojho života. Tu tiež bola 13. júna 1979 zrušená, ale zošrotovaniu unikla a bola zachovaná. Teraz patrí Českým dráham a je vedená ako prevádzkové historické vozidlo.

475.111

Lokomotíva 475.111 bola po vyrobení odovzdaná vo februári 1948 do plzenského depa. Odtiaľ bola vypravovaná s vlakmi predovšetkým na trate Plzeň – Praha a Plzeň – Cheb. V roku 1955 bola odovzdaná do rušňového depa v Chomutove, kde vozila rýchliky na trase Praha – Chomutov – Cheb. Na záver prevádzky sa dostala do depa v Lounoch, kde bola v roku 1977 vyradená z prevádzky. Následne bola prevezená do Českej Třebovej, kde sa mala stať exponátom pre zamýšľaný železničný skanzen. Z projektu nakoniec zišlo a v roku 1983 sa novým majiteľom stroja stalo Múzeum Škoda Plzeň. V roku 1990 bola lokomotíva prevedená do zbierok občianskeho združenia Iron Monument Club Plzeň (IMC), ktoré sa rozhodlo ju sprevádzkovať. Náročná oprava bola v ŽOS České Velenice vykonaná v roku 1993 a lokomotíva je používaná k historickým jazdám a stretnutiam nielen v Česku, ale aj v zahraničí.

475.179 (994.004-0)

Stroj 475.179

Lokomotíva 475.179 bola vyrobená v Škode Plzeň v roku 1948 s výrobným číslom 1900 a tendrom 932.323. Dňa 5. augusta 1948 začala svoju prevádzku v LD Vršovice. Jej ďalšie pôsobenie bolo v depách České Budějovice, Bratislava, Veselí nad Moravou, Zvolen (Fiľakovo) a od roku 1972 Děčín (výhrevňa Podmokly). Spolu s ňou boli do Děčína odovzdané lokomotívy 475.1104, 1106, 1137 a 1146. Od roku 1976 do roku 1979 pôsobila ešte v Lovosiciach, odkiaľ sa vrátila do Děčína, kde zakončila svoju pravidelnú prevádzku. Lokomotíva nebola nikdy zrušená a bola vedená ako prevádzkovaný stroj do roku 1981, kedy sa z nej stal múzejný exponát. V roku 2003 bola na lokomotíve vykonaná posledná generálna oprava v Českých Veleniciach a dostala tender 932.394, s ktorým pôvodne jazdila lokomotíva 475.1138. Lokomotíva patrí Českým dráham, je vedená pod CHV Lužná u Rakovníka a od júna 2009 je deponovaná v Českej Lípe.

475.194

Rušeň 475.194 bol spoločne so strojmi 475.1142 a 498.106 poslednou turnusovo nasadenou parnou rýchlikovou lokomotívou v Československu, keď v trojdňovej turnusovej skupine P04 rušňového depa Brno od septembra do konca novembra 1978 zaisťovala vozby osobných vlakov na trati Brno – Přerov. Ako posledný stroj rady ešte v marci 1980 zachádzala vlastnou silou predhrievať súpravy na odstavnej stanici B v Brne. Následne bola upravená na vykurovací kotol K767 a zaisťovala vykurovanie objektov rušňového depa Brno. V decembri 1999 ju odkúpila od Českých dráh fyzická osoba, ktorá lokomotívu aj jej tender postupne renovuje s predpokladom sprevádzkovania. Lokomotíva je deponovaná v areáli spoločnosti Teplárne Brno a. s.

475.196

Okrem troch prevádzkovaných českých lokomotív sa jedna lokomotíva radu 475.1 nachádza aj na Slovensku, konkrétne exemplár číslo 96 vo Vrútkach. Z výroby bol dodaný do Břeclavi, odkiaľ sa neskôr presunul aj do zvolenského depa, tu bol vyradený v roku 1975 a skončil ako vykurovací kotol v depe Fiľakovo. Po niekoľkoročnom chátraní prejavilo o rušeň záujem Múzejno-dokumentačné centrum v Bratislave a bol prevzatý do jeho zbierok. V roku 2004 bola dokončená náročná oprava členmi spolku výhrevne Vrútky a lokomotíva bola opäť sprevádzkovaná.

475.1142

Lokomotíva 475.1142 v unikátnom zelenom nátere slúžila takmer 27 rokov v Plzni, odkiaľ bola v roku 1978 odovzdaná do Brna. Pre svoju výnimočnosť bola vybratá do zbierok Národného technického múzea ako prevádzkový exponát a po vyradení udržiavaná v depe Přerov. Takto slúžila až do roku 2003, kedy jej skončila spôsobilosť kotla a lokomotíva bola odstavená. V neprevádzkovom stave bola cez múzeum ČD v Lužnej u Rakovníka presunutá do depozitára NTM v Chomutove.

Galéria

• Parný rušeň radu 475.1 v čele nostalgického vlaku vo Vrútkach
• Usporiadanie pojazdu rušňa 475.1 (2' D 1'h2)
• 
  Lokomotíva 475.111 na historickej jazde
• 
  Detail parného valca

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parný rušeň 475.1

Externé odkazy

• Fanúšikovské stránky venované rade 475.1 Archivované 2016-10-30 na Wayback Machine
• Fotogaléria 475.1 na ZelPage.cz
• Lokomotíva 475.111 na stránkach IMC Plzeň

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 475.1 na českej Wikipédii.