Peter Kellner-Hostinský
| Peter Kellner-Hostinský | |
 slovenský spisovateľ, novinár, filozof, historik a redaktor | |
| Narodenie | 6. január 1823 Gemerská Poloma, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. august 1873 (50 rokov) Rimavská Sobota, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Peter Kellner-Hostinský |
Peter Kellner-Hostinský (vl. menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Peter Záboj Hostinský, Peter Z. Hostinský, P. Hostinský, Záboj Hostinský) (* 6. január 1823, Gemerská Poloma – † 10. august 1873, Rimavská Sobota) bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín.
Životopis
Narodil sa v rodine evanjelického farára Karola Kellnera a jeho manželky Kataríny. Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, na gymnáziu v Rožňave a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Napriek tomu, že sa chystal na záverečnú kandidátsku teologickú skúšku a na štúdium v zahraničí, ostal napokon študovať v Bratislave právo. Pomáhal Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. V období pred revolučným rokom 1848 spolu s Jánom Štúrom vydával Slovenské národné noviny a úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. Revolučné roky prežil vďaka slabému zdraviu doma, rokoch 1849 – 1850 bol slúžnym v Rožňave, v rokoch 1850 – 1855 adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval so svojim celoživotným priateľom Pavlom Dobšinským. Počas obdobia Bachovho absolutizmu bol ako národovec prenasledovaný a prekladaný z jedného pracovného miesta na druhé (Gelnica, Levoča, Nové Mesto pod Šiatrom). V roku 1860 bol dočasne penzionovaný a žil v Licinciach. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí a v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny, čo ho prinútilo presťahovať sa do Rimavskej Soboty. Po strate zamestnania sa mu už nepodarilo získať stále zamestnanie, ale pracoval len ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice.
Tvorba
Vzbudzuje obdiv už svojou bohatosťou záujmov. Bol nielen novinárom, básnikom, dramatickým spisovateľom, historikom, ale aj filozofom. Patrí mu osobitné miesto, pretože bol autorom prvej štúdie o symbole dvojitého kríža, ktorá vyšla roku 1867 pod názvom K dejopisu härbu slovenského. Skúma tu byzantský pôvod symbolu a už od jeho príchodu na Veľkú Moravu ho považuje za symbol slovenského národa. Konštatuje, že Slováci ho prijali pri svojom krste, a skutočnosť, že ho uhorskí panovníci používali vedľa iných znamení, je preňho svedectvom, že slovenský národ bol v minulosti uznávaný za osobitný národ a že jeho erb mal čestné miesto medzi znameniami iných národov Uhorska. I keď sú Hostinského názory poznačené dobovým romantizmom, nik mu nemôže uprieť vrúcnosť, ani prvenstvo medzi slovenskými heraldickými prácami. Písal alegorické básne, drámu, filozofické a historické texty, ale taktiež prozaické diela a životopisy.
Slovenské národné noviny
Počas redigovania Slovenských národných novín navštevoval ešte právnickú akadémiu v Bratislave, zaoberal sa rozsiahlymi ekonomickými štúdiami, o čom svedčia hlavne jeho úvodníky, uverejnené v druhom ročníku štúrovských politických novín na pokračovanie pod názvom Pohľady na naše národné hospodárstvo, Príklady urbárskeho odkúpenia, Spôsoby urbárskeho odkúpenia. Hostinský tieto ekonomické rozbory robil na základe dôkladného štúdia literatúry. Svedomito ich ilustroval aj štatistikami. Na základe skúmania minulosti a prítomnosti v Uhorsku ukazoval na neudržateľnosť feudálneho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za brzdu rozvoja národného hospodárstva.
Aj jeho zásluhou sa Slovenskje národňje novini postupne zbavovali osvetovo-buditeľského zamerania a stávali sa prostriedkom politickej výchovy maloburžoáznych a ľudových vrstiev. Preto aj Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstaňja slovenskejho povedal, že tieto noviny roznášali nové myšlienky a roznecovali lásku k národu; viedli ľud ku prameňom čerstvého života, podávajúc mu spôsob k jeho duchovnému a telesnému dobrobytu.
Peter Kellner pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. V čase svojho pôsobenia v Bratislave do zániku Slovenských národných novín v júni 1848 napísal trinásť rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Už táto skutočnosť hovorí jasnou rečou o talentovanosti a vzdelanosti Petra Kellnera-Hostinského, nehovoriac už o jeho neskoršej bohatej a všestrannej publicistickej činnosti.
Dielo
Výber z poézie
Próza
Dráma
Náučné a publicistické diela
- 1871 – Stará vieronauka slovenská
- 1851 – Prvoťini vedi slovanskej (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
- 1861 – Slovo o tom, že Horňo-Uherské Okolie má základ historický (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Slovania v Uhrách, na základe histórie národov Uhorských (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Anonymus Belae regis notarius (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Slovania Zadunajskí (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Počiatky rodopisu slovenského (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1863 – Trudoviny k dejepisu slovansko-obradnej cirkve v Uhrách (vyšlo v časopise Slovesnosť)
- 1863 – Starožitné pamiatky Slovanov (vyšlo v časopise Sokol)
- 1864 – Matúš Trenčiansky (vyšlo v časopise Sokol)
- 1864 – K dejopisu härbu slovenského (vyšlo v časopise Sokol)
- 1866 – Uhorsko, pod tureckým jarmom pred Mikulášom Zríňskym (Pamätník Matice slovenskej)
- 1867 – Historický pohľad na snem uhorský r. 1865 - 1866, s krátkym úvodom o snemoch krajinských (Národný kalendár)
- 1868 – Historické blískavice (Letopis Matice slovenskej)
- 1870 – Nástin životopisný Ľudovíta Kubániho (vyšlo v almanachu Tábor)
- 1872 – Zahynutí vetve slovenské v Uhrách (vyšlo v časopise Tatran)
Externé zdroje
- Ladislav Vrteľ: Na troch vrškoch biely kríž, Archa 1990
- Pavol Parenička: Život a dielo Petra Kellnera-Záboja Hostinského, Matica slovenská Martin 1998
- Plné texty diel Petra Kellnera-Hostinského