Plešná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°22′56″S 20°26′07″V / 49,382303°S 20,435265°V / 49.382303; 20.435265
Plešná
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj, Zamagurie, Pieniny
Okres Kežmarok
Obec Lechnica
Prameň Plešná (vrch 889 m n. m.)
 - poloha Lechnica, Zamagurie, Pieniny
 - výška 789 m
 - súradnice 49°23′21″S 20°26′59″V / 49,389286°S 20,449629°V / 49.389286; 20.449629
Ústie Lipník (prítok Dunajca)
 - poloha Lechnica, Zamagurie, Pieniny
 - výška 479 m
 - súradnice 49°22′56″S 20°26′07″V / 49,382303°S 20,435265°V / 49.382303; 20.435265
Dĺžka 1,7 km
Rád toku IV.
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Plešná (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná)[1] je potok v regióne Zamagurie na území obce Lechnica v okrese Kežmarok. Je to pravostranný prítok Lipníka v povodí Dunajca; má dĺžku 1,7 km. Je vodným tokom IV. rádu.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný tok Plešná pramení na severovýchodnom okraji územia obce Lechnica vo vzdialenosti 150 m od hrebeňa, po ktorom prebieha obecná hranica medzi obcami Lechnica z jednej strany a Lesnicou a Haligovcami v okrese Stará Ľubovňa z druhej strany. Pramení v nadmorskej výške 789 m na severozápadnom úbočí vrchu Plešná (Pieniny)[2] (889 m n. m.) (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná). Pramení a preteká geomorfologickými jednotkami: geomorfologická oblasť Východné Beskydy, geomorfologický celok: Pieniny[3][4]. Od prameňa tečie cez les západným smerom územím obce Lechnica; po 400 m sa stáča do juhozápadného smeru stále v lese; posledných 200 m svojho toku tečie južným smerom v lese tvoriac obecnú hranicu medzi Lechnicou a Haligovcami a na okraji lesa vo výške 479 m n. m. ústi do potoka Lipník. Lipník ďalej ústi do Dunajca ako jeho pravostranný prítok.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Na vodný tok Plešná bol prenesený bez zmeny názov vrchu Plešná (pred 2010 aj Plašná alebo Pľašná)[5][6] s nadmorskou výškou 889 m n. m. v geomorfologickom celku Pieniny; do rovnakej formálnej kategórie názvov sa zaraďujú názvy s adjektívami s formantom -n-á (adjektíva ženského gramatického rodu), napr. Blatná, Dolná, Hradná, Kamenná, Krížna, Lazná, Lúčna, Zlatná[7]. Názov vrchu Plešná má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene pleš, plešina s významom drevinami neporastená obyčajne trávnatá plocha v lese, najčastejšie kopec, vrch, čiže plešina, holina, lysina. V pomenovacom procese vrchu Plešná bola v období pomenovania motivačným prvkom vlastnosť vrchu porasteného lesom s charakteristickými plochami bez stromového porastu[8]. Najstaršia písomná zmienka o obci Lechnica je v listine z roka 1272, o obci Lesnica 1297 a o obci Haligovce 1338[9].

Podobný pôvod názvu zo slovného základu pleš má veľmi veľký počet slovenských toponým, z ktorých na ilustráciu vyberáme jednoslovné geografické názvy: Plešel, Plešík, Plešivá, Plešivka, Pleškov, Plieška, Pliešky, Podplieštie a veľmi početné názvy s frekvenciou výskytu vyše 10 × Pleš, Plešina, Plešiny, Plešivec.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6813/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 114 názvov vodných tokov, vodných nádrží a prameňov z územia SR. Príloha č. 2. S. 47. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 41. Dostupné online na [1] [cit. 2021-07-23].
  2. Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 zo 11.7.1988. 58 s. S. 15, 25 a 51. ISBN 80-85164-14-0.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S.12. 079-902-87 NVA.
  4. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-07-16].
  5. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-6811/2010 zo dňa 16.11.2010 o štandardizácii 92 názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2010, ročník 42, čiastka 4, s. 41-44. Dostupné online na [3] [cit. 2021-07-22].
  6. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 98. Bratislava 1976. 79-002-76.
  7. MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 1991 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 135, 144.
  8. KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2014, roč. 48, č. 6, s. 333-335. ISSN 0023-5202.
  9. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 401. ; Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 519 s. S. 140, 144.