Preskočiť na obsah

Poľana (pohorie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:42, 29. október 2017, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (infobox)
Poľana
pohorie
geomorfologický celok
Horský hotel Poľana
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okresy Detva, Zvolen, Banská Bystrica
Nadradená
jednotka
Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky
Zvolenská kotlina
Veporské vrchy
Podradené
jednotky
Vysoká Poľana
Detvianske predhorie
Najvyšší bod Poľana
 - výška 1 457,8 m n. m.
 - súradnice 48°38′14″S 19°29′2″V / 48,63722°S 19,48389°V / 48.63722; 19.48389
Rozloha 183 km² (18 300 ha)
Poloha Poľany
Poloha Poľany
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poľana je krajinný celok Slovenského stredohoria. Má charakter mohutného kruhovitého masívu, keďže ide o silne erodovaný stratovulkán. Od roku 1981 chránená krajinná oblasť.

Poloha

Poľana sa nachádza v centrálnej časti Slovenska a ohraničujú ju zo západu a juhu Zvolenská kotlina a z východu a severu Veporské vrchy. Pohorie je len riedko osídlené a väčšie sídla sa nachádzajú najmä v okrajových častiach. V južnej časti leží okresné mesto Detva a Hriňová.

Geomorfologické podcelky:[1]

Vybrané vrcholy

Najvyšší vrch je Poľana (1 457,8 m n. m.), ktorý je najvyšší a najmohutnejší z vrchov neogénneho vulkanizmu v Západných Karpatoch. Poľana však predstavuje len najvyšší súčasný pozostatok stredoslovenských neovulkanitov. Usudzuje sa, že najvyšším z nich bol Štiavnický stratovulkán, ktorý mohol dosahovať výšku až do 4 km[2].

  • Predná Poľana - 1 367 m n. m.
  • Kopce - 1 334 m n. m.
  • Bukovina - 1 294 m n. m.
  • Brusniansky grúň - 1 271 m n. m.
  • Hrb - 1 255 m n. m.
  • Drábovka - 1 251 m n. m.
  • Sedlo - 1 043 m n. m.

Turizmus

Turisticky najatraktívnejšia je centrálna časť pohoria s masívom Poľany. Vyhľadávaný je najmä hrebeň od Horského hotela Poľana po Chatu pod Hrbom.

Turistické trasy na hlavný hrebeň[3]

Referencie

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
  2. Konečný, V., 2008, Etapy vývoja štiavnického stratovulkánu. Enviromagazín, 6, s. 18 - 19
  3. Turistické trasy na Poľane